Slovenská hlúpa a impotentná zahraničná politika v podaní maestra Fica

Každým dňom sa dozvedáme čosi nové. Raz je to spoľahlivý sused Rus podľa Kaliňáka juniora, inokedy to je európsky “vojnový“ summit podľa ctihodného lídra Fica. Slovensko je naozaj krásna krajina. A dokonca tak krásna, že jediní, ktorí s nami udržiavajú kontakt, sú vojnoví zločinci z Ruska a ich lokajské pobočky v Maďarsku. Toľko k európskym kontaktom a našim vzťahom.

V čase, kedy Európu ohrozuje snáď každý jeden sused je dôležité, aby ostala pevná a stabilná. Ohrozujú nás totiž viacerí – na východe máme Rusko, na západe máme vzďaľujúcu sa Ameriku. Kedysi spoľahlivý partner je tak dnes niekto, kto dáva od nás ruky preč a označuje nás za vojnovú organizáciu, resp. čosi podobné. No a v čase, kedy by mala byť Európa spojená ako obranný múr proti všetkým možným nástrahám, nachádzame tu buldozéry, ktoré pri každej možnej príležitosti vrazia jednu údernú ranu do ledva postaveného múru. 

A samozrejme, je to aj naša chyba. Je to naša chyba, že sme sa roky spoliehali ako pol miliardová Európa na tristo miliónovú Ameriku, že nás ochráni pred stopäťdesiat miliónovým Ruskom, ktoré sa tri roky trieska na hranici s tridsať miliónovou Ukrajinou. Je to naša chyba, že v čase, kedy bolo možné investovať do obranyschopnosti Európy, sme riešili zelenú politiku a snažili sa byť zelenší ako celé zadymené a čierne okolie. Kým ostatní zbrojili a stavali továrne, my sme byrokratizovali a dávali obmedzenia, pretože sme chceli byť “zelenší“ ako zvyšok sveta. No a žiaľ, to nás dostihlo. Teraz sme závislí (okrem mierumilovného Slovenska) na jadrový dáždnik od Francúzska (ktoré mimochodom Slovensko kritizuje) a keď už konečne chceme čosi robiť, počujeme hlasy zvnútra, ako zlé a nerozumné to je. Drahí, všetci chceme mier. Ale ak ho niekto nebude dodržiavať a bude útočiť krížom-krážom, čo máme robiť? Stáť a čakať kým odíde? Alebo ho rovno pozvať na naše územie? 

Šmejdácka politika pod taktovkou Roberta Fica nás stojí veľa a ak sa nezobudíme, ťažko budeme opravovať to, čo sme si tu narobili. Pretože vidno to každý deň – keď potrebujeme spoľahlivých partnerov, Robert Fico ich označuje za lúzrov a vojnových štváčov. Keď potrebujeme ochranu pred hrozbou – Robert Fico ju kritizuje. Keď potrebujeme pracovné miesta a zahraničné investície – Robert Fico glorifikuje Donalda Trumpa, ktorý ide na nás uvaliť obrovské clá, ktoré na konci dňa nás budú stáť obrovské pracovné miesta. Keď by sme mali jasne odsúdiť zlo a agresora a naopak snažiť sa ostať v spoločenstve vyspelých krajín – Gašpar starší nás pripravuje na možnosť odísť z nej a Kaliňák junior hovorí, aký spoľahlivý je ruský sused. Skrátka vtedy, keď potrebujeme silnú krajinu, ktorá je chránená a podieľa sa na chránení, máme slabú a lokajskú krajinu, ktorá nesmeruje tam, kde zvyšok vyspelej civilizácie, ale rovno do opačného smeru a to agresorovi do náručia, ktorý nás má doteraz na zozname nepriateľov. A to je absolútne hanba. 

Hlúpa a neschopná politika nás takto vedie nielen do ekonomického úpadku, ale aj bezpečnostného a rozvojového. Na jednej strane dourážať všetkých naokolo a na druhej vytŕčať ruku a prosiť peniaze. Neskutočný paradox, však? A predsa tu je. 

Potom sa prosím nečudujme, keď vďaka nedostatku peňazí a možností nevieme postaviť jednu nemocnicu za 35 rokov.