Konflikt na Ukrajine, izraelsko-palestínsky konflikt a vzťahy medzi USA a Čínou

V rozhovore s Lexom Fridmanom sa Mearsheimer venuje niekoľkým kľúčovým témam, ako sú mocenské záujmy veľmocí, konflikt na Ukrajine, izraelsko-palestínsky konflikt a vzťahy medzi USA a Čínou.

1. Moc ako základ medzinárodných vzťahov

Mearsheimer zdôrazňuje, že moc je základnou menou medzinárodných vzťahov. Štáty podľa neho usilujú o moc nie preto, že by boli inherentne agresívne, ale preto, že anarchická povaha medzinárodného systému ich núti zabezpečovať vlastnú bezpečnosť. V jeho chápaní je medzinárodná politika nevyhnutne súťažou o moc, pretože žiadna centrálna autorita nezaručuje bezpečnosť štátov.

Podľa Mearsheimera existujú dve hlavné formy moci:

• Latentná moc, ktorá zahŕňa ekonomické a populačné zdroje štátu.
• Vojenská moc, ktorá je kľúčová pre zabezpečenie prežitia štátu v anarchickom systéme.

2. Konflikt na Ukrajine: Zlyhanie Západu

Mearsheimer tvrdí, že konflikt na Ukrajine je priamym dôsledkom expanzie NATO smerom na východ, čo Rusko vnímalo ako existenčnú hrozbu. Podľa neho západné krajiny zásadne nepochopili bezpečnostné záujmy Ruska a nesprávne predpokladali, že Moskva sa zmieri s rozširovaním NATO.

Hlavné argumenty:

• NATO ako hrozba: Rozšírenie NATO, vrátane zámeru prijať Ukrajinu, bolo vnímané Ruskom ako zásadná hrozba, čo vyústilo do agresívnych reakcií Moskvy.
• Prevrat v roku 2014: Mearsheimer považuje zvrhnutie proruského prezidenta Janukovyča za západom podporovaný puč, ktorý zásadne zmenil mocenskú rovnováhu na Ukrajine a vyvolal ruskú anexiu Krymu.
• Nezáujem Západu o diplomaciu: Mearsheimer kritizuje USA a EÚ za ignorovanie ruských bezpečnostných obáv a nedostatok serióznych diplomatických iniciatív na riešenie konfliktu.

3. Realistická politika vs. liberálne ilúzie

Mearsheimer kontrastuje svoju realistickú perspektívu s liberálnymi ilúziami, ktoré podľa neho dominujú západnej zahraničnej politike. Liberáli veria v šírenie demokracie a ľudských práv ako prostriedok zabezpečenia mieru, čo Mearsheimer označuje za nebezpečne naivné.

Hlavné body:

• Ilúzia o demokracii: Mearsheimer tvrdí, že snaha šíriť demokraciu, najmä prostredníctvom vojenských intervencií (ako v Iraku a Afganistane), bola nielen neúspešná, ale aj destabilizujúca.
• Bezpečnostné dilemy: Demokratické štáty nie sú vo svojej podstate mierumilovné; expanzívna politika Západu vyvoláva bezpečnostné dilemy a agresívne reakcie zo strany iných veľmocí.
• Nezmyselnosť morálnych apelov: Mearsheimer považuje morálne argumenty v medzinárodnej politike za irelevantné; rozhodujúce sú iba záujmy a moc.

4. Vzťahy medzi USA a Čínou: Nevyhnutnosť konfliktu?

Jednou z kľúčových tém rozhovoru je rastúce napätie medzi USA a Čínou. Mearsheimer tvrdí, že vzhľadom na rastúcu ekonomickú a vojenskú moc Číny je konflikt takmer nevyhnutný. Vychádza pritom zo svojej teórie ofenzívneho realizmu, podľa ktorej veľmoci vždy usilujú o regionálnu hegemoniu.

Argumenty:

• Strategická rivalita: USA ako existujúca regionálna hegemonia nemôžu akceptovať vzostup Číny ako konkurenta v Tichomorí.
• Taiwan ako bod zlomu: Mearsheimer považuje Taiwan za potenciálny spúšťač vojenského konfliktu, pretože jeho nezávislosť je pre Peking neakceptovateľná.
• Neefektívnosť hospodárskej prepojenosti: Mearsheimer kritizuje predstavu, že ekonomická vzájomná závislosť medzi USA a Čínou zabráni vojne, pričom poukazuje na historické príklady, keď hospodárske vzťahy nezabránili konfliktom (napr. pred Prvou svetovou vojnou).

5. Izraelsko-palestínsky konflikt: Realizmus bez ilúzií

Mearsheimer rozoberá aj izraelsko-palestínsky konflikt, pričom kritizuje USA za nekritickú podporu Izraela. Tvrdí, že dvojštátne riešenie je v súčasnosti prakticky nemožné pre rastúcu kontrolu Izraela nad Západným brehom a neochotu izraelských elít ustúpiť.

• Demografická dilema: Izrael čelí demografickej výzve, keďže arabská populácia rastie rýchlejšie ako židovská, čo môže v budúcnosti podkopať jeho židovský charakter.

6. Pesimizmus vs. pragmatizmus: Záverečné úvahy

Mearsheimerov realizmus je často vnímaný ako pesimistický, ale on sám to odmieta. Tvrdí, že je skôr pragmatikom, ktorý sa snaží vidieť svet taký, aký je, nie taký, aký by sme ho chceli mať. Z jeho pohľadu je dôležité rozpoznať nevyhnutnosť konfliktov a pracovať na minimalizácii ich následkov namiesto utopických snáh o mier za každú cenu.

Záver: Kľúčové posolstvo

Základným posolstvom Mearsheimera je, že medzinárodné vzťahy sú poháňané záujmami a mocou, nie morálkou alebo ideológiou. Západ podľa neho robí zásadnú chybu, keď ignoruje túto realitu, čo vedie k zbytočným konfliktom a nestabilite. Jeho výzva je jasná: realistická politika založená na uznávaní mocenských záujmov všetkých aktérov je jedinou cestou, ako zabezpečiť dlhodobú stabilitu.

Týmto spôsobom Mearsheimer ponúka tvrdú, ale potrebnú kritiku súčasnej zahraničnej politiky Západu.