Dovoľte mi poukázať na osvedčené postupy z francúzskych škôl, ktoré dokážu spoločnosť posunúť k lepšiemu uchopeniu role a povinností politika.
Možno by stálo za to vypočuť si rozhovory so Zuzanou Fialovou[1], Michalom Vasečkom[2], či inými poprednými slovenskými sociológmi a novinármi[3], aby sme dospeli k poznaniu, že väčšina ľudí na Slovensku má biedne vedomosti o úlohách, ale aj vplyve, ktorý vychádza z postavenia politika.
Na školách poznáme rolu predsedu triedy ako žiaka, ktorý sa stará len o výzdobu nástenky. Zvyčajne učiteľ na začiatku roka určí, kto bude predsedom triedy počas celého roka. Na francúzskych školách k tejto funkcii pristupujú sofistikovanejšie. Takéto ich systémové nastavenie prispieva v spoločnosti k politickej inteligencii.
V slovenskom školstve dlhodobo pristupujeme k výchove občianskych práv veľmi okrajovo až sterilne. V občianskej náuke sa venuje osnova tejto téme len v základných teoretických pojmoch. I preto si žiaci a študenti formujú svoje poznanie o politike mimo systém: na ulici, vo svojich bublinách či na sociálnych sietiach (žiaľ) na profiloch influencerov.[4]
Čo robia vo Francúzsku inak
Vo Francúzsku sa výchovy k občianstvu a líderšipu neboja. Predseda triedy je volená funkcia. Takto sa deti už od prvého stupňa základných skôl učia cez skúsenosť, čo znamená úloha politického zástupcu. Základné rámce tejto výchovy su obsiahnuté v zákone Code de l'éducation: Paragraphe 4: Election et désignation.[5]
Deti si na školách volia svojich zástupcov tried na začiatku každého školského roka: „Všetci žiaci majú právo voliť a kandidovať.“[6] Predsedovia triedy preto majú primárnu zodpovednosť voči svojim spolužiakom. Musia ich počúvať, chápať ich potreby a pomáhať im.
Úloha predsedu triedy a vyplývajúce povinnosti
Tým, že vystupujú ako hovorcovia, zabezpečujú, aby bol hlas každého študenta vypočutý a zohľadnený pri prijímaní dôležitých rozhodnutí týkajúcich sa vzdelávania a školského prostredia. Minimálne dvakrát do roka sú zvolané valné zhromaždenia, kde predsedovia tried predstavujú podnety od žiakov: „Zástupcovia študentov môžu zhromažďovať názory a návrhy študentov a vyjadrovať ich riaditeľovi školy a správnej rade.“[7]
Dobrý zástupca musí vedieť efektívne komunikovať s rovesníkmi a učiteľmi. Je zodpovedný za zhromažďovanie názorov študentov na rôzne témy, ako sú disciplinárne problémy, mimoškolské aktivity, študijné programy atď.[8]
Je to taktiež dobrá príležitosť pre žiakov, ako sa učit zručnostiam líderšipu. Zástupcovia tried by mali povzbudzovať svojich spolužiakov, aby sa aktívne zapájali do života školy. Môžu organizovať podujatia, diskusie, workshopy a prieskumy, aby zapojili študentov do života školy. Stimulovaním zapojenia žiakov zástupcovia tried podporujú pozitívne a konštruktívne vzdelávacie prostredie.[9]
Takto deti postupne získavajú na základe skúsenosti obraz o tom, v čom spočíva rola voleného predstaviteľa, ako k tej role treba pristupovať, či z pozície zástupcu alebo z pozície zastupovaného a aké očakávania sú s touto úlohou spojené.
Porozumieť tomu, ako funguje spoločnosť, inštitúcie a deľba moci je veľmi komplexná záležitosť. Aj preto s tým treba začať čo najskôr a postupne. Nielenže sa takto prehĺbi poznanie o tom, ako sa organizuje krajina, ale rovnako sa vychovávaju noví lídri k vedeniu vecí verejných – a to podchytením priamo v školskom systéme. Netreba sa báť už od malička učiť deti vnímať význam politiky bez straníckych aspektov.
Na základe týchto postrehov si myslím, že by bolo by vhodné, aby náš školský systém prehodnotil doteraz chabo chápanú rolu predsedu triedy.
[1] Sociologička Zuzana Fialová | Rozhodla som sa pomenúvať nahlas veci, ktoré sa mi v mojom prostredí nepáčia. Už nehovorme Slovákom, že sú tupí | Postoj
„Ľudia si už stotožňujú politiku s politikárčením.“
[3] Fico vie, že je zle, preto používa silové metódy (Debata v redakcii) - YouTube
Novinár Lukáš Krivošík: „Problém je napokon aj vo verejnosti, pretože verejnosť a nie sú to len voliči koalície, ale aj voliči opozičných strán, majú tendenciu pristupovať k politikom ako futbaloví fanúšikovia“ 42:30
[4] .pod lampou: Prečo mladí ľudia opúšťajú Slovensko - YouTube
Výskumníčka Katarína Čavojská: „My ako krajina absolútne zlyhávame v občianskom vzdelávaní. Mladí ľudia si nemajú kde vytvárať politický názor a vôbec politickú socializáciu, pretože školy máme akokeby vysterilizované od akéhokoľvek politického obsahu. Učitelia sa častokrát boja hovoriť o akomkoľvek politickom procese, to všetko už je politika. Dokonca aj simulované voľby sú nepriateľné pre niektoré školy lebo to je politika. Čiže občianska náuka je akokeby zúžená, redukovaná, je to v podstate predmet na okraji záujmu a sami mladí ľudia veľmi kriticky hodnotia úroveň občianskeho vzdelania, čo sa im dostáva. To ‘b’ je poto, že si skutočne svoje politické názory tvoria v nejakom širšom globálnom kontexte, nie nutne viazaných na sociálnych politikov a to čo robia na instagrame, podporené globálnym hnutím a influencerom.“ 21:05