Jozef Mičo-úspešný príbeh KDH

Pred dvoma rokmi sme sa prvý raz stretli, keď sme kandidovali na poslancov do VÚC. Odvtedy sa občas stretneme a povieme si, čo je nové. Jeho životný príbeh je veľmi zaujímavý. Je dôkazom toho, že „americký sen“ sa dá vybudovať aj v rodnej krajine.

Ako sa chudobný chlapec z Terchovej dostal k spolupráci so svetovými hviezdami Bruce Willis, Nicole Kidman či Gene Hackman? Aj o tom bude tento rozhovor.

Je známe, že pochádzaš z Terchovej, môžeš priblížiť rodinné pomery, z ktorých pochádzaš? Aké si mal detstvo?

To, že som z Terchovej nato som hrdý, dokonca som sa v Terchovej aj narodil. Čo sa týka detstva bolo prenádherné. Napriek tomu, že veľmi skromné, pretože nás bolo osem detí. Pochádzali sme z takej slabšej sociálnej vrstvy, čiže lopotilo sa na roli. Klasické dedinské detstvo, ale tým, že nás bolo veľa detí, už vtedy v mladosti sám život nás vychovával a usmerňoval, čiže už tam sme získavali schopnosť podeliť sa o oblečenie, o jedlo, o všetky základné veci, ktoré dnešnej generácii chýbajú. Ale napriek tomu si dovolím tvrdiť, že to detstvo bolo veľmi krásne.

Čo pre teba znamenala nežná revolúcia v r. 1989?

Vtedy som pracoval v pridruženej výrobe zhodou okolností práve v Bratislave, takže som sa zúčastňoval všetkých dialógov, mítingov ktoré bývali v Národnom divadle. Aj ten pamätný deň, keď bola zrušená vedúca úloha strany som bol v Národnom divadle a vychutnával som si obrovský jasot. A ako sme sa tam dostali? Vždy so mnou chodili dvaja, traja kolegovia pred Národné divadlo, bol tam obrovský počet ľudí, nedalo sa dovnútra v žiadnom prípade dostať, vravím, nebojte sa niečo vymyslím. Tak som chvíľu sledoval, ako sa kto dovnútra dostáva. Niekto prišiel a zakričal: VPN odtiaľ a odtiaľ a potom ho pustili. Tak ja som prišiel ku vchodu do divadla a zakričal som: „VPN Terchová“ a dokonca s obrovských jasotom nás pustili dnu. Takže takto som sa dostal do toho Národného divadla na každodenné dialógy. Tešil som sa, tak ako sme sa asi všetci tešili, pretože sme mali obrovskú nádej, ktorá v nás roky kvitla, čakali sme na niečo úžasné. Samozrejme veľa vecí bolo úžasných po revolúcii, ale mnoho vecí sa nepobralo dobrým smerom. Je ešte veľa, veľa vecí, ktoré treba vylepšovať a poodstraňovať.

Prečo si sa rozhodol podnikať?

To prišlo tak prirodzene, najprv som robil v pridruženej výrobe a krátko po revolúcii som si založil živnosť niekedy v r. 1990-1991 a s partiou chlapov sme začali robiť menšie stavebné práce. Postupne sa to začalo nabaľovať tak, že som sa nestačil diviť, ako to išlo v tej dobe samo, samozrejme bolo treba aj veľa úsilia, každý deň som bol v robote dvanásť hodín. Potom sme začali vykonávať inžinierske siete. Vždy som mal nos na to ktorým smerom sa uberať. Ja stále tvrdím, že mňa v nebíčku nejak zvláštne ľúbia, lebo ma vždy poslali takým smerom i keď som veľa krát mal pochybnosti a v konečnom dôsledku sa to vyplatilo. Takto som sa dostal k budovaniu plynovodov, vodovodov, rôznych stavieb a neskôr aj budovanie filmových kulís.

Ako si sa dostal k výstavbe filmových kulís?

Na Kolibe bol vtedy riaditeľ V. Ondruš, ktorý pochádzal z Terchovej, osobne sme sa veľmi dobre poznali. Vtedy prišla na Slovensko Raffaella De Laurentiis s obrovským filmovým projektom dovtedy najväčší, aký sa na Slovensku točil so zahraničnou produkciou - Dračie srdce a potrebovali tesárov, ktorí dokážu robiť s toporom. Kedysi sa hranole nerezali, ale okresávali. A potrebovali týchto ľudí, ktorí by to dokázali robiť. Tak mi zavolal, že či mám takých ľudí. Vravím samozrejme, že mám. Potrebovali by postaviť nejaké kulisy. Ani som len netušil, čo slovo kulisy znamená. Nemal som ani šajnu a s takou malou dušičkou som sa vybral do Bratislavy, pozrieť sa na tých mojich budúcich kolegov. Keď som videl, čo sa od nás požaduje, vravím: „Ľavou zadnou to pre nás nie je problém“. Tak sme na ten film dali dvadsať - tridsať ľudí. Hneď po dokončení filmu Dračie srdce prišiel J. Jakubisko s filmom Nejasná správa o konci sveta do Terchovej a keď videl, že tu je firma, ktorá robí kulisy veľmi sa potešil. S pánom Vacekom, ktorý bol filmový architekt v tomto projekte, sme nad Terchovou postavili jeho slávnu dedinu, čo bola v Nejasnej správe o konci sveta a potom to už išlo jeden film za druhým. Film to je strašne pozitívna droga, raz sa ho dotkneš a hneď sa do toho zamiluješ a musíš pokračovať.

Raffaella De Laurentiis tu okrem Dračieho srdca doviedla tri či štyri obrovské filmové projekty, na všetkých som mal tú česť sa podieľal. Raz mi aj navrhla : „Poď so mnou, ty budeš veľmi bohatý človek, si veľmi šikovný.“ Moja odpoveď znela : „Ja som bohatý tým, že som na Slovensku, ja som bohatý niečím iným, mňa to tam vôbec neťahá.“ Jednoducho ja bez Terchovej neviem žiť dlhšiu dobu, ja som v tomto ako poštový holub, zovšadiaľ sa ihneď vraciam do mojej milovanej Terchovej. Neviem si to predstaviť, že by som mal opustiť Slovensko.

Aká bola spolupráca s Bruce Willisom, Gene Hackmanom či Nicole Kidman?

Po výstavbe kulís počas natáčania mávame stavebnú službu, to znamená, že ak niečo treba upraviť chlapci sú k dispozícií a tým pádom mám voľný prístup na pľac. V mnohých filmoch hrali aj takéto významné herecké osobnosti, ako si spomínal v otázke a po skúsenostiach, ktoré za tie roky mám si dovolím tvrdiť, že sú to normálni ľudia z mäsa a kosti s dobrými a zlými vlastnosťami. Akurát sa okolo nich robí taká zvláštna bublina. Tým, že som sa mnohokrát nachádzal v blízkosti takýchto filmových hviezd som mal pocit, že sa musím uštipnúť, či je to pravda, alebo snívam, že chlapčisko z Terchovej so svojimi ľuďmi dosiahol takéto úžasné veci.

Aká bola tvoja motivácia pre vstup do KDH? Prečo si sa rozhodol politicky angažovať?

KDH ma oslovilo pred voľbami do VÚC (Vyšší územný celok) či by som išiel kandidovať za KDH - P. Belinský mi dal túto ponuku. Nevidel som v tom problém. Som známy tým, že som konzervatívny človek, vyznávam konzervatívne hodnoty. Čiže KDH bolo mne blízke a preto som nemal problém túto ponuku prijať a kandidovať. Najprv to bolo vo VÚCke, potom neskôr vo veľkých voľbách do Národnej rady a považoval som to za férové, KDH mi verilo, dalo mi možnosť kandidovať za nich, tak aj na základe tejto dôvery som vstúpil do KDH. Nie som typ človeka, ktorý by zaplatil členské a kdesi na stoličke čakal či ma niekde pozvú na nejaké sedenie raz do roka. Keď som už do KDH vstúpil, tak sa chcem aktívne v KDH angažovať a chcem aktívne rozhodovať o dianí v hnutí a aktívne sa podieľať na politike KDH.

Pôsobíš v regionálnej štruktúre KDH ako krajský podpredseda, v živote si niečo dokázal aj preskákal, ako posilniť KDH na regionálnej úrovni príp. na národnej úrovni? Na čo by sa KDH malo sústrediť?

Ak chceme ako KDH uspieť aj v ďalších voľbách musíme sa viac sústrediť na mladých ľudí, aby sa nám rozšírila voličská základňa. KDH má vždy jeden z najlepších volebných programov, ktorý dokáže napĺňať iba tak, že bude mať viac percent a bude sa podieľať na riadení štátu. Čiže na regionálnej úrovni musíme veľmi aktívne pracovať s mladými ľuďmi snažiť sa ich zapojiť do politického diania. Medzi mladými je veľké množstvo šikovných ľudí a bolo by hriechom nevyužiť ich potenciál.

Máme za sebou rok vládnutia vládnej koalície. Výsledkom tohto vládnutia je zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, nové trestné kódexy, ktoré oslabujú právny štát, bol prepustený právoplatne odsúdený za korupciu bývalý špeciálny prokurátor D. Kováčik, spomínajú sa predčasné voľby. Úroveň vládnutia koalície vyjadril M. Huba herecká legenda v jednom rozhovore takto: „Hodnotová úbohosť, ktorej musíme čeliť, je dnes taká obrovská, až sa mi vidí neporovnateľná s tým všetkým, čo sme už zažili“. [1]

Dokážeme túto „hodnotovú úbohosť“ vymeniť pri najbližších voľbách?

V prvom rade to záleží na voličoch, na druhej strane v KDH sú schopní ľudia, šikovní ľudia, ktorí dokážu spravovať túto krajinu úplne iným smerom a iným spôsobom. Tak, aby to nevyvolávalo strašné otázniky, ktoré dnes vidíme. Som presvedčený o tom, že ponúkame odborníkov pre jednotlivé oblasti, či už to je ekonomika, zdravotníctvo, školstvo, cestovný ruch KDH má na to, aby prispelo k tejto zmene. Samozrejme potrebujeme k tomu čo najlepší volebný výsledok. Zlepšiť volebný výsledok je úloha pre nás, aby sme intenzívne pracovali, aby sme sa zaujímali o voliča a ich problémy počas štyroch rokov nielen pred voľbami a ponúkli alternatívu.

Rok 2024 sa blíži ku koncu, čo priniesol pre teba?

Čo sa týka roku 2024 za každý deň Pán Boh zaplať, napriek tomu, že tak ako každému z nás rok priniesol dni plné úsmevu, ale aj dni keď boli slzy v očiach, tak to bolo aj u mňa. A ak by som mal hodnotiť uplynulý rok z pohľadu podnikania, tento rok bol veľmi úspešný pre mňa ako pre podnikateľa či už v cestovnom ruchu alebo stavebnom priemysle.

Čo si želáš pre Slovensko v nasledujúcom roku?

Veľmi si prajem, aby tu konečne nastal pokoj, aby sa na Slovensko prinavrátila „človečina“. Od nás ani tak veľa ľudí neodišlo do zahraničia, ako odišla „človečina“. Slovensko je veľmi rozdelené či už je to covidom, očkovaním, alebo vojnou na Ukrajine, rôznymi politickými šarvátkami, bohužiaľ politici veľmi rozdelili spoločnosť, dokonca aj rodiny sa oddeľujú od seba kvôli tomu, to je oveľa horšie, ako to, že sme na tom ekonomicky slabšie. Ekonomiku vieme relatívne v krátkom čase vylepšiť, ale zlepšiť medziľudské vzťahy na to treba niekedy celú generáciu. Modlím sa a prosím Pána Boha, keby sa k nám tá „človečina“ a normálnosť medzi nás vrátili.