Postrehy z Ukrajiny

V tejto blogovej sérii sa budem venovať cestám po Ukrajine a mojim postrehom z týchto ciest. Cieľom týchto krátkych blogov je priblížiť Ukrajinu ľuďom, ktorí ju z rôznych dôvodov nemôžu navštíviť, ale zároveň chcú vedieť aká naozaj je. Budem písať o ľuďoch, o zázžitkoch, o ukrajinskom jedle, o vode, o jazerách, o cestách i necestách, o školách, detských domovoch i o viere. Svoje články budem ilustrovať vždy jednou fotografiou, ktorej príbeh bude súčasťou blogu. 

Titulná fotografia tohto prvého ukrajinského blogu bola urobená v "bomboschovišti" (protileteckom úkryte) na sídlisku Saltyvka v Charkove na východe Ukrajiny. V tomto kryte, vytvorenom v pivniiach bytovky,  sa schovávali desiatky rodín pôvodne v bytovke bývajúcich. V tomto prípade to boli viacdetné rodiny, ktoré v úkryte pod bytovkou prežili takmer 6 mesiacov, počas ktorých trvala okupácia okolia Charkova a Charkovskej oblasti ruskými okupačnými vojskami. Keďže delostrelecké pozície ruských vojsk boli len niekoľko kilometrov od mesta, sídlisko Saltyvka bolo pravidelne ostreľované. K tomu sa pridávali veľké rakety zo systémov Uragan, ktoré dokázali narobiť naozaj veľkú paseku. Viacero bytoviek na tomto sídlisku bolo úplne zničených. Každá jedna bola nejako poškodená.

Niekoľko slov o mne. Už piaty rok pracujem ako chariťák. Začínal som v Rožňavskej diecéznej charite, kde po nezhodách s miestnym biskupom, som prestúpil do Spišskej katolíckej charity. Od mája 2024 pracujem v Občianskom združení TENENET a v OZ Vaša Charita, kde som zároveň aj riaditeľom. Na Ukrajine som pred vojnou bol niekoľko krát. Od začiatku vojny cca 30 krát, vo viac či menej pravidelných mesačných intervaloch. Cieľom mojich ukrajinských ciest je pomáhať. Pomáham v spolupráci s kolegami z charity, ale spolupracujeme aj s desiatkami iných jednotlivcov a organizácií zo Slovenska, Čiech, Ukrajiny a viacerých ďaľších krajín. Od mája 2024 sa venujem najmä stavbe a prevádzke "nášho" Slovenského humanitárneho centra na Donbase, ktoré budujeme na miestnej katolíckej fare s požehnaním Charkovksého biskupa Otca Pavla. Centrum už slúži, ale neustále ho vylepšujeme. Stretávajú sa tu dobrovoľníci, kňazi pracujúci v miestnych komunitách a v ukrajinskej armáde. Ale primárne slúži ľuďom v núdzi, ktorých je počas vojny vždy neúrekom. Súčasťou cetra je sklad humanitárnej pomoci, miesto na oddych, spánok a takisto kaplnka, v ktorj sa denno denne slúžia sväaté omše.

Na Donbas so mnou chodí pestrá zmes slovenských a českých dobrovoľníkov, ktorí si berú dovolenky na to, aby mohli ťažko pracovať pre ľudí postihnutých ruskou vojnou, ktorá zasiahla ich domovy. Pravidelne sa zúčastňujeme evakuácií a presunov ľudí i zvierat do bezpečia. 

Pri písaní týchto riadkov budem vychádzať z mojich osobných skúseností. Keď sa bude dať a bude to vhodné a časovo možné, zaradím aj postrehy našich dobrovoľníkov.