Je hon na umelcov novou politickou kultúrou Slovenska?

Keď si koalícia na čele s pánom Ficom na tlačovej konferencii vybrala za politický dôvod odvolávania pána Šimečku fakt, že jeho priateľka poberá peniaze z fondu na podporu umenia, jedna časť spoločnosti sa bez akýchkoľvek výhrad postavila na jej obranu. Iná časť spoločnosti si vyhľadala v googli jej meno, kde sa objavili krátke zostrihy jej vystúpení a reagovali na to každý po svojom. A pre inú časť spoločnosti vyvstali nové otázky o tom, ako postupujú komisie a na akom princípe rozdeľujú granty.

Súčasné umenie je pre mnohých výzvou. I pre mňa. Je často nezrozumiteľné, abstraktné, šokujúce, bizarné. Má súčasné performatívne umenie zastúpenie v Národnom divadle? Otázka, ktorá sa vynorila po tejto smršti  je, či by nebolo lepšie pre samotnú vec, ak by sa táto umelecká aktivita preniesla do zriaďovanej časti kultúry, ako byť dlhodobo financované z fondov, ktoré majú podporovať rôzne projekty v nezriaďovanej časti. Na takúto formu otázok má každý občan a platca daní nárok, ide o naše peniaze.

Dalo sa však tomuto lynču na sociálnych sieťach zabrániť? Odpoveď je áno, dalo. Stačilo, ak by páni Fico, Gašpar, Danko a Huliak nepoužívali túto vec na politický zápas. Nie každá téma je vhodná na politický boj.

Dalo sa zabrániť obdobnej štvanici na Oskara Rózsu? Dalo, ak by sa politickí lídri opozície správali rozumnejšie ako ich náprotivky, zachovali rozvážnosť a nepodnecovali svoj elektorát obdobnou kritikou. Otázka financovania nového aranžmánu štátnej hymny je na mieste, pretože politika by mala byť azda aj tvrdou výmenou názorov o tom, ako s verejnými financiami narábať. Treba pochopiť kontext, ako aj v prípade súčasného umenia.

Posudzovať však ich umenie, osobnostnú výbavu, či morálku z pozície moci je neakceptovateľné. Politikom nie sú zobrané občianske práva, ale zo svojho titulu a role by mali ukázať, že disponujú istou rozvahou a nadhľadom. Politika v žiadnom prípade nemá byť o kádrovaní, tobôž nie verejnom. Vnímam to ako veľmi nebezpečný trend, na ktorý si naši politici na oboch stranách barikády privykajú a nik ich nekontroluje.

Som v úžase z toho, aké hodnotiace úsudky vyjadrujú na adresu pána Rózsu samotní politici. Je pravda, že jeho ego nezvládlo honbu na jeho osobu, ktorú si zažíval v ostatnom čase. To je škoda. Škodí to jeho reputácii. Práve teraz by mali politici udržať svoje komentáre na uzde. Ani v tom najvzdialenejšom vesmíre si nedokážem predstaviť, že by tento naozaj skvelý hudobník a umelec bol rasistom. Veď to je absurdné.

Téma nového aranžmánu hymny tu ležala roky. Koniec koncov tak ako mnoho iných tém, na ktoré si už nik nespomenie. Nik nemal kapacitu ani odvahu ju zdvihnúť a pracovať na nej. A úprimne, fakt si myslím, že hymna to potrebuje. Súzniem s jeho kritikou jej “dychovkového” znenia.

Na súčasný tanec ako aj na nové aranžmán hymny sa teším. Bez ohľadu na poklesky či pády umelcov. Líder je ten, ktorý pomôže inému pri páde vstať. Naši politici do tohto štádia ešte nedospeli. Miesto upokojovania rozoštvávajú, aj keď je ich nástrojom priamo umelec, ktorý chce len tancovať či robiť dobrú kvalitnú hudbu. Sú to tie staré známe a žiaľ už tolerované: alibizmus a pokrytectvo. Veď ako inak? Zvykli sme si, že lepšie to nejde.