Pohľad stredového voliča na liberalizmus

Čo znamená byť liberál?

Politika a naše miesto v nej vychádza často z nášho osobného príbehu. Cez ňu sa vo verejnom priestore snažíme presadiť záujmy s vlastnou hodnotovou perspektívou. Ak si zoberiem len môj príklad, celý život pracujem ako zamestnanec a mám celkom bohatý život na rôzne aktivity a koníčky. Som človek, ktorý investuje do sebarozvoja, zdravia a dedikuje veľkú časť pozornosti a energie do najbližších. Ak niečo neviem, chcem sa to naučiť. Ak mám v niečom medzery, chcem si ich doplniť.

Ako zamestnanec by som mala inklinovať k sociálnym hnutiam. Podporujem diskusiu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, k odborom mám však vlažný vzťah. Generalizujúc na maximum, od štátu očakávam bezpečie, prosperitu a ak nevie zaistiť dobré podmienky pre ekonomiku, tak aspoň aby dohliadal na normálny chod vecí verejných.

Na osobnej úrovni neriešim akej národnosti je môj sused, akého politického názoru sú moji priatelia a akého vierovyznania sú moji kolegovia. V tomto som farboslepá a beriem to za súčasť života - až také veľké rozdiely v druhu homo sapiens teda nie sú. 

Pre budovanie vzťahu je pre mňa dôležitý vzájomný rešpekt, porozumenie a úprimný a priamy prístup. Skôr ako politické postoje, či vierovyznanie, má pre mňa vyššiu hodnotu skutočnosť, či môj blízky nájde odvahu občas "vytasiť meč" a vie ma povzbudiť či podnietiť, aby som čelila životu.

Všimla som si na sebe jednu ďalšiu rozlišujúcu črtu. Som otvorená zmene viac ako moji konzervatívni blízki, ktorí sú skôr opatrní voči neznámemu, majú svoje často nemenné návyky.  Myslím preto, že je fér povedať, že na osobnej a občianskej úrovni som liberál a politicky patrím k tekutému stredu.

Je princíp rovnosti súčasťou liberalizmu?

Moje poznanie liberalizmu sa opiera o Johna Locka, ktorý položil tejto politickej koncepcii základ. Náročky hovorím o koncepcii, pretože na rozdiel od iných myšlienkových prúdov a ideológii, pri liberalizme je ťažké individuovať jeho jednoznačný význam. Tak ako pri konzervativizme, ide skôr o intelektuálny a morálny postoj.[1]

V jeho diele sa pokúšal vytvoriť systém, ktorý by nahradil absolutistické vládnutie, kde by občania mali právo zvrhnúť tyranského vladára. V jeho „Dvoch traktátoch o vláde“ obhajoval tvrdenie, že ľudia sú od prírody slobodní a rovní, nie sú si prirodzene podriadení čí nadradení.

Ide o rovnosť pred zákonom, pretože toto právo, do ktorého sa každý človek narodí, definuje ako: „prirodzený stav“, ktorý „ je tiež stavom rovnosti, v ktorom je všetka moc a jurisdikcia vzájomná a nikto nemá viac ako iný.“[2] Ide o slobodu a rovnosť vychádzajúcu z kresťanstva: „všetci ľudia sú totiž dielom jedného všemohúceho a nekonečne múdreho stvoriteľa“[3] .

Moja interpretácia nie je vzdialená tej oficiálnej. Locke tým položil základy pre vznik systému liberálnej demokracie a pluralitného zastúpenia moci, kde sa občan deleguje výkonnú a legislatívnu moc zastupiteľnom a tým sa vzdáva niektorých svojich práv v prospech spoločenskej zmluvy.

K diskusii

Klasický liberalizmus v diskusii reprezentoval Laco Kuna zo SaS. Podčiarkol ideu liberalizmu ako slobodnej spoločnosti, kde sa hľadá pravda cez diskusiu. Zdôraznil potrebu plurality názorov a aby nemal nikto monopol na pravdu.  To podpisujem a s tým aj súzniem. K tomu však potrebujem povedať jeden dôležitý dovetok.

Tento typ uchopenia témy liberalizmu, ktorý tu prezentujem a ku ktorej sa prihlasuje aj Laco Kuna, vychádza z tých istých téz, ktorý definuje hranice západnej civilizácie, ktorej odkazom sú i základné ľudské práva. Predpokladám, že nikto nechce rozporovať tieto idey. Na globálnej úrovni to je bez pochýb jedno z najväčších duchovných bohatstiev našej civilizácie.

Je však progresivizmus, kvôli istému prieniku s klasickým liberalizmom (moderátor tým asi myslel agendu ľudských práv) jeho dieťaťom, ako tvrdí v diskusii šéfredaktor denníka Postoj a moderátor diskusie Martin Hanus? Resp. nestal sa z tohto woke, či ľavicovo-progresívneho prúdu, akýsi bič konzervatívcov na liberalizmus? Analogický typ kritiky odznieva vo verejnom priestore aj na margo konzervativizmu.

Je niekoľko typov princípu rovnosti

PS sa formálne hlási k odstraňovaniu nerovností, čo je v zásade dobrá vec. Veď aj môj životný príbeh je taktiež spojený s istou naozaj nepríjemnou udalosťou a silným postojom proti ponižovaniu ľudí na pracovisku (možno o tom raz napíšem).

PS bojuje napríklad za vyrovnanie platového rozdielu medzi mužmi a ženami. Tu už ide o tzv. rovnosť príležitostí alebo šancí, čo však nie je to isté ako rovnosť pred zákonom. 

Miesto toho ako sa sústrediť na to, ako nasilu vytvoriť akúsi ideu rodovej spravodlivosti, sústreďme sa na to, čo všetko môžeme spraviť preto, aby boli ženy úspešné pri zvyšovaní platu. Ide však o osobné preferencie. Ak je náš cieľ znížiť platový gap medzi mužmi a ženami, namiesto povinnosti zamestnávateľa dorovnať plat, investujme do vytvorenia takých podmienok a vzdelania, kde sa vieme slobodne rozhodnúť naučiť sa zručnostiam a schopnostiam, ktoré k tomu pomôžu.

V diskusii aj odznelo, že vo svojom programe strana PS uviedli tiež právo na sebaurčenie pohlavia, za ktoré sa autenticky bijú. Nevidím naopak autentickú obhajobu sebaurčenia, ak ide o iné otázky, napríklad otázky viery, či iných politických postojov a pod. Napokon, ich nevôľa dať rozhovor konzervatívnemu denníku Postoj to istým spôsobom dokazuje. 

Tu by som od všetkých autentických liberálov očakávala nastavovanie takej verejnej politiky, ktorá by vytvárala bezpečné prostredie na vyjadrenie svojho sebaurčenia bez rozdielu. Veď kto iný ma posilňovať princípy liberálnej demokracie ak nie samotní liberáli? 

Woke

Keď sa práva sexuálnych menšín a identít stavajú jediným z prvkov politickej agendy ľudských práv, ide v zásade o woke idealogy. Téma identít bez pochýb prispieva k zvyšovaniu toxickej polarizácie[4][5][6]. Pod rúškom inklúzie posúvajú práva LGBTI do takej miery, že v programe pri opatreniach rovnosti, ako spomína Hanus, uvedú tehotné osoby a nie tehotné ženy.

Keď potom Giorgia Meloni na svojich mítingoch kričí, že je „žena a nik jej to nevezme“, netreba sa čudovať, že má úspech a že v Európe narastajú hnutia tzv. far right. 

V konečnom dôsledku to a ako sa presadzujú niektoré témy, k liberálnej, tolerantnej a teda slobodnej spoločnosti nevedie, naopak, vytvárajú prostredie, ktoré dáva podnety a príležitosti na rast opačného extrému, kde už žiaľ nejde o diskusiu, ale o boj „kto z koho“.

Závery

Kým rovnosť pred zákonom je základ spravodlivosti a našej jurisdikcie, rovnosť šancí alebo odstraňovanie štrukturálnych nerovností je nástroj zlepšovania podmienok a kvality života. Nie je príjemné pracovať v diskriminačnom prostredí, alebo, v prostredí, kde sa z radov riadiacich pracovníkov toleruje sexismus, šovinizmus, či iné neduhy.

Ako vždy aj tu platí to, ako sa tieto ciele aplikujú opatreniami v praxi. Ak sa bude k týmto témam pristupovať tvrdými opatreniami, bez riadneho zbierania dát, pravidelnými prieskumami postojov a dôsledneho merania a vyhodnocovania týchto zmien, čo je veľmi drahé a náročné riešenie, tieto systemové opatrenia môžu veľmi ľahko skĺznuť do ďaľšieho rozdelujúceho a chaotického faktoru už v dosť napätej a krehkej atmosfére.

Preto som, čo sa týka riadenia štátu, konzervatívnejšia a pravicová. Štát je inštitúcia, kde neplatia dynamiky súkromného sektoru, ktorý sa flexibilnejšie adaptuje zmene. Od role štátu očakávam, aby ponúkal také právne rámce, ktoré budú vytvárať stabilné prostredie, o ktoré sa môže súkromný sektor oprieť. V slobodnej spoločnosti prichádzajú zmeny prirodzene, vývojom, ktorý sa neurýchli násilným pretlačovaním tém.

Zároveň si však myslím, že tak ako aj napríklad komunizmus a iné politické ideológie, aj tieto progresivistické hnutia na svete vyrástli, pretože bol na to dôvod. Je to istá forma spätnej väzby. 

Reálne ale neexistuje čistý progresívec, konzervatívec, liberál. Existujú  skôr témy, problémy a riešenia, ktorým dávame tieto prívlastky podľa miesta a času.

Mala som možnosť zažiť si viaceré zmeny, o ktoré sa zasadzujú. V amerických korporáciách fungujú najrozličnejšie preventívne opatrenia pre to, aby vytvorili bezpečné prostredie a vhodné podmienky pre pracovníkov.  Súkromný sektor má mnohé motivácie a možnosti, ako sa vysporiadať s modernými výzvami rýchlo a efektívne. Napr. rodovo neutrálny  jazyk som používala už pred 20 rokmi, postupne som prešla na generické maskulínum, pretože už necítim potrebu zdôraznovať, že pod pojmom manažér myslím muža a ženu. Je to strata času a energie, môj rešpekt som si získala cez výsledky.  Nie je správne to od nikoho vynucovať. Táto voľba musí byť na slobodnej a dobrovoľnej báze.

Preto by som pri riadení štátu, či verejnej sféry, bola opatrnejšia. Z verejnosti si nesmieme robiť pokusného králika našich kariérnych túžob či ideológie. Treba sa občas trochu zastaviť a zamyslieť. Ak budeme témy hrotiť, neústupčivo a tvrdohlavo trucovať, nepôjde o skutočný a poctivý líderšip, ktorý dnes potrebujeme. O líderšip, ktorý je inkluzívny s tým, že berie ohľad a nevynechá majoritu. Ak sa tak nestane, pôjde znova len o jeden z ďaľších pokusov a premárnených príležitostí. Naša krajina je na kolenách, s kolabujúcimi verejnými službami a pred krachom.

Link na diskusiu: https://www.youtube.com/watch?v=jET5sZYvUXk