Vynikajúci rodičia Ježišovej matky

Vynikajúci rodičia Ježišovej matky

V živote každého človeka sú kľúčoví rodičia – otec a mama. Z Božej dobroty a z lásky muža a ženy sa rodí nový život. Dobrí rodičia pomáhajú svojim deťom napredovať vo všetkých oblastiach. Aj otec a matka Panny Márie určovali v závažnom čase beh jej života. Hoci z Písma o rodičoch Panny Márie nevieme nič, isto boli neodmysliteľnou súčasťou jej veľkolepého životného príbehu.

Liturgická spomienka na sv. Joachima a Annu, rodičov Panny Márie, je jedinečná aj preto, lebo cez nich oslavujeme posvätnosť manželstva a prosíme Pána za svojich rodičov a starých rodičov a za ich rast v Božej obľube. Spätosť sviatku s rodinou vysvetľuje jeho obľúbenosť. Do obnovy liturgického kalendára boli sviatky sv. Joachima a Anny v Rímskokatolíckej cirkvi oddelené: sv. Anna sa slávila 26. júla a sv. Joachim mal spomienku až 16. augusta, deň po sviatku Nanebovzatia Panny Márie. V novom liturgickom kalendári – od roku 1969 – ich oprávnene slávime spoločne: 26. júla.

 

Povaha apokryfov a ich oprávnená kritika

O Máriiných rodičoch vieme iba z apokryfného spisu Jakubovo protoevanjelium, ktorého vznik spadá do 2. storočia po Kr. Grécky výraz apókryfos znamená „skrytý“, „utajovaný“ (spis); neskôr získava negatívny význam „nepravý“, „falošný“. Apokryfné spisy týkajúce sa udalostí Nového zákona vznikali hojne v 2. až 5. storočí, teda po vzniku inšpirovaných biblických spisov napísaných v rokoch 50 – 100 (125) po Kr. Apokryfných evanjelií rátame až okolo dvadsiatky, okrem toho existujú ešte apokryfné skutky, listy a apokalypsy.

Cirkev pristupovala k apokryfom od začiatku zdržanlivo a kriticky. Hoci prameňom pre apokryfy sú inšpirované biblické spisy, na rozdiel od nich sú plné nábožnej fantázie a niekedy aj podozrivých filozofií: opisujú enormný počet zázrakov a uvádzajú detaily uspokojujúce ľudskú zvedavosť, o ktorých evanjeliá múdro mlčia. Na druhej strane nie všetko v apokryfoch je nutne vymyslené.

U kresťanov sa spomedzi apokryfov najväčšej priazni tešil spis Jakubovo protoevanjelium. Mená Máriiných rodičov a tiež udalosť obetovania malej Márie v chráme z Jakubovho apokryfu sa dokonca slávia v liturgii a to z teologicko-pragmatického dôvodu.

Tento apokryf s vynikajúcou gréčtinou a silnou viazanosťou na Lukášovo a Matúšovo evanjelium sa delí na tri časti: prvú časť tvorí desať kapitol s príbehom Máriinho narodenia a detstva inšpirovaný Knihou Genezis (15. – 18. kap.) a Prvou knihou Samuelovou (1. kap.); v druhej časti desať kapitol priblíži narodenie Ježiša; v tretej záverečnej časti päť kapitol opíše príchod mudrcov a Herodesovo zabíjanie detí, pri ktorom miesto dieťaťa Jána Krstiteľa bol na prahu chrámu usmrtený jeho otec Zachariáš. V závere apokryfu sa predstaví ideálny autor spisu. Zámerne je apokryf pripísaný Jakubovi, príbuznému Ježiša, ktorý je autorom kanonického Jakubovho listu v Novom zákone.

 

Rodičia Márie a jej obetovanie podľa apokryfu

Meno Máriinho otca Joachim je skrátenou formou hebrejského mena Jehojakim s významom „Pán pozdvihne“. Volal sa tak i judský kráľ (609 – 598 pred Kr.) a veľkňaz v Jeruzaleme v biblickej Knihe Judita. Meno Anna je z hebrejského mena Channá, ktoré znamená milosť. Rovnako sa volala i matka Samuela, ktorej konanie – podľa apokryfu – ovplyvnilo matku Márie, Annu.  Keďže apokryf bol utvorený veľmi skoro, je vysoko pravdepodobné, že mená Joachim a Anna sú skutočné, hoci sa nedá úplne vylúčiť ani ich neskoršie odvodenie. V každom prípade si 26. júla pripomíname ani nie tak mená rodičov ako skutočnosť, že títo svätí rodičia z Nazareta žili počas pozemského života s Bohom a sú s ním aj teraz.

Manželstvo Joachima a Anny bolo podľa apokryfu dlho bezdetné, čím Anna nesmierne trpela. Joachim sa v bezútešnosti utiahol do púšte a žil tam v modlitbe a pokání. Po vytrvalej modlitbe a zjavení anjela sa napokon Joachimovi a Anne v pokročilom veku narodila panenským spôsobom dcéra, ktorej dali meno Mária. O panenskom počatí Ježišovej matky sa isto v neskoršom apokryfe uvažuje v dôsledku panenského počatia Ježiša. Podľa apokryfu manželia nežili v Nazarete ale v Jeruzaleme. Podľa iných podaní žili v dome pri rybníku Betesda severne od jeruzalemského chrámu (Križiaci tam v 12. storočí postavili krásny kostol zasvätený sv. Anne.)

Apokryfné rozprávanie o Máriiných rodičoch nie je potrebné skúmať z historickej stránky, ale skôr z hľadiska jeho vnútorného zmyslu: spis má osobitný teologický program a meditatívny zámer. Iný ako historický význam má aj rozprávanie o obetovaní trojročnej Márie v Jeruzalemskom chráme, kde Mária slúžila Bohu až do dvanástich rokov a mala tu prijímať potravu z ruky anjela. Historickosť správy o zasvätení malej Márie je totiž problematická – dobové židovské ani biblické spisy totiž zasväcovanie dievčat za panny vôbec nepoznajú. Z evanjelií však s istotou vieme, že Mária v manželstve s Jozefom – keď ešte spolu nežili – ako panna počne dieťa; tým, že dovolila, aby sa zázračným spôsobom stala matkou Ježiša, sa úplne oddala Bohu. Apokryf však kladie Máriino odovzdanie Bohu už do detstva – tým, že Anna priviedla Máriu do chrámu, kde Mária – podobne ako prorok Samuel, ktorého matka Anna zasvätila Pánovi v chráme v Šíle – zostávala slúžiť Bohu. Aj iné apokryfy postupujú podobným anticipujúcim spôsobom – vopred predstavujú udalosti, ktoré evanjeliá opisujú až u dospelých postáv. Napríklad zázraky, ktoré podľa evanjelií konal dospelý Ježiš, podľa apokryfov Ježišovho detstva  konal už ako chlapec.

Podľa iných domnelých podaní obaja rodičia Panny Márie zomreli krátko po zasvätení svojej dcéry. Podľa iného podania Anna žila pomerne dlho, znova sa vydala, mala ďalšie dcéry menom Mária a pomáhala aj s výchovou malého Ježiša. V týchto „nábožných domnienkach“ je však ťažké nájsť historické jadro.

Cirkev nikdy nepriznala apokryfom hodnotu pôvodného apoštolského spisu. Jakubovo protoevanjelium však zostalo pre svoju tému a starobylosť vo veľkej úcte. Jeho príbeh sa stal súčasťou spisu o svätých Zlatá legenda od Jakuba de Voragine. Masívny vplyv tohto apokryfu obmedzil až Tridentský koncil v 16. storočí.

Jakubovo protoevanjelium malo veľký vplyv i na dielo Život Panny Márie vo videniach blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej, ktorá žila v rokoch 1774 - 1824. Jej vnútorné videnia zaznamenal a literárne spracoval romantický básnik Clemens Brentano (1778 - 1842). Ani tento duchovne užitočný spis tejto stigmatizovanej rehoľnej sestry nemožno – podobne ako apokryf – klásť na úroveň inšpirovaných evanjelií, či ho dokonca pokladať za jeho prehĺbenie. Apokryfy a meditatívne videnia odrážajú silne dobové poznanie a osobitné vnímanie skutočností ich autorov.

 

Normálne je úžasné!

Spomienka na rodičov Panny Márie nám umožňuje oceniť a  ďakovať Bohu za celkom normálne a predsa úžasné dary: za dar manželstva a poslanie rodičov: otca aj matky. Len manželstvo muža a ženy je totiž posvätná skutočnosť, je totiž Bohom chcené. Navyše zbožnosť a živá viera manželov dodáva hĺbku ich vzťahu a pomáha im prekonávať problémy, vrátane skľučujúcej neplodnosti. Mimochodom neplodnosť manželstva spomínajú starozákonné texty, počínajúc manželstvom Abraháma a Sáry. Za prekonaním neplodnosti biblických manželov je vždy Boh ako najvyšší darca života – dieťa je tak najjasnejším prejavom Božieho požehnania (žena čakajúca dieťa je aj dnes v „požehnanom stave“.)

Podľa starobylej mienky dieťa počaté rodičmi až v starobe bolo určené na veľké veci(napr. Izák, Samson, Samuel, Ján Krstiteľ). Apokryf tak predstavil aj Pannu Máriu. Máriu počali jej rodičia prirodzenou cestou. (Jej panenské počatie, ktoré spomína apokryf, je domnienkou, ktorá sa na pohlavné spolužitie a potešenie díva s istým odstupom. Niektoré z gnostických apokryfov manželským spolužitím dokonca opovrhovali.) Na Márii však od počiatku – od okamihu jej počatia v matkinom lone – spočívala Božia milosť: Mária bola uchránená od hriechu a prvotnej viny. Božia milosť v tomto prípade predchádza hriech. Prvenstvo milosti v Máriinom živote súvisí s pravdou viery o nepoškvrnenom počatí Panny Márie, čo neznamená, žeby Mária bola panensky počatá v lone svojej matky Anny – ako sa neraz mýlia i kresťania - ale že od okamihu jej prirodzeného počatia ju Boh uchránil pred hriechom. 

Ďalej môžeme s istotou usudzovať, že rodičia Panny Márie dali svojej dcére náležitú náboženskú výchovu. Totiž výsledkom tejto výchovy bola hlboká Máriina viera, ktorú chváli nielen jej príbuzná Alžbeta (Lk 1, 45), ale nepriamo aj sám Pán Ježiš (Lk 11, 28).

Máriini rodičia svoju dcéru – podľa dobových zvyklostí – pomerne mladú (12- až 15-ročnú) vydali za Jozefa, tesára. Po právnej stránke bolo prvým manželským úkonom zasvätenie (aramejsky qiddušin), pri ktorom sa pred dvomi svedkami spísala manželská zmluva. Máriin manžel Jozef pravdepodobne odovzdal jej otcovi mohar, čo bola ekonomická odmena v peniazoch alebo v naturáliách z dôvodu prináležania nevesty k novému rodinnému klanu. Mária však naďalej zostala bývať v rodičovskom dome v Nazarete, pretože k nišuin – prijatiu nevesty do domu ženícha a spoločnému životu – bežne dochádzalo až po roku. Keďže Mária zostala v požehnanom stave už predtým, ako začala s Jozefom spolu bývať, bol to zrejme nielen pre Jozefa, ale aj pre Máriiných rodičov dosť veľký problém. Jozef spočiatku nechcel Máriu prijať k sebe. Boh však mimoriadnym spôsobom zariadil, že Máriu s Dieťaťom napokon prijal ako píše o tom evanjelista Matúš v 1 kap..

Z Lukášovho evanjelia vieme, že Mária patrí k poníženým – spevom Magnifikat (Lk 1, 46 – 55) chváli Pána, že zhliadol na jej poníženosť. Nechváli sa osobnou pokorou, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať (bola by to ešte pokora?), ale hovorí o svojom nízkom spoločenskom postavení: Mária a jej rodičia totiž nepatrili k bohatým a spoločensky uznávaným ľuďom Izraela, hoci apokryf urobil z Joachima veľmi bohatého človeka. Máriina rodina patrila k poníženým (hebr. anavim), ktorých chváli často Starý zákon ale aj Pán Ježiš, keďže sú úplne odkázaní na Boha. Práve vyvolením Panny Márie za Matku Božieho Syna Pán povýšil ponížených, vrátene Máriiných rodičov.

Rodičia Panny Márie boli iste skvelí a zbožní rodičia – zahŕňali ju láskou, dali jej dobrú výchovu a prehlbovali jej vieru v Boha a v jeho prísľuby tak, že neskôr dala Bohu grandióznu odpoveď. Ak sa o jej rodičoch v evanjeliách mlčí, je to aj preto, že v patriarchálnej spoločnosti je dôležitý muž a jeho rodokmeň, preto sa Ježišov rodokmeň u Matúša a Lukáša viaže na sv. Jozefa a jeho otca Jakuba Héliho. Rodičia Joachim a Anna vychovali vynikajúcu dcéru. Práve ju – pokornú židovskú mladú ženu, manželku Jozefa – si Boh vyvolil, aby nás cez ňu zahrnul tým najväčším požehnaním v osobe Ježiša Krista. Cez milostiplnú dcéru sa právom dostalo pozornosti a liturgickej úcty jej znamenitým rodičom. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo