Cesta von z generačnej chudoby

Rómska komunita na Slovensku je dlhodobo negatívne vnímaná veľkou časťou majoritnej populácie na Slovensku 

K týmto negatívnym postojom dnešnej doby prispievajú vo veľkej miere predsudky a dezinformácie, ktoré sú nekontrolovateľne šírené sociálnymi sieťami, hlavne Facebookom. Spolužitie rómskej a majoritnej populácie na Slovensku nebolo nikdy ideálne, no kroky, ku ktorým došlo po páde socializmu, začali rozdiely medzi skupinami prehlbovať.

Tieto rozdiely možno vidieť aj na príklade trávenia voľného času. Podľa kultúrneho antropológa Alexandra Mušinku bolo ešte v osemdesiatych rokoch bežné, že v jednom paneláku žili spolu rodiny z nižšej a strednej sociálnej vrstvy. Deti z nižších sociálnych vrstiev, ku ktorým zaraďujeme väčšinu rómskej populácie, a deti zo strednej vrstvy, ku ktorým zaraďujeme väčšinu majoritnej populácie, sa bežne vonku stretávali a hrávali spolu rôzne hry. Keď sa blížil čas večera, tak deti zo strednej vrstvy boli zvolávané naspäť domov, keďže nastal čas na večeru a písanie si domácich úloh. Rómske deti, čiže deti z nižších sociálnych vrstiev, poväčšine ostávali vonku a hrali sa ďalej. Ich rodičia nepovažovali za dôležité naháňať ich učiť sa, no niekde v podvedomí deti vedeli, že je bežné ísť domov a pripravovať sa do školy. Takisto mali vedomie o tom, že „gadžovia“ chodia na vysoké školy alebo trávia leto turistikou vo Vysokých Tatrách či kúpaním sa pri Balatone. Hoci sami niečo také nepraktizovali, vedeli, že niečo také existuje a ľudia, ktorí si to môžu dovoliť to bežne robia.     

Osada v obci Petrová (Zdroj: TASR/Milan Kapusta)    

Ak sa presunieme naspäť do dnešnej doby, rómske deti spolu s „bielymi“ deťmi skoro vôbec nekomunikujú a preferujú vzájomnú ignoráciu. V škole sú rómske deti často zgrupované do rómskych tried. Tento jav sa často objavuje aj bez nejakého interného zásahu školy. Ako príklad uvediem Základnú školu v Gaboltove v okrese Bardejov, ktorá je k dnešnému dňu škola s čisto rómskymi triedami. Hoci v dedine nebýva žiadna rómska rodina, rómske rodiny z okolitých rómskych osád z dedín ako Petrová, Cigeľka, atď... tam začali posielať svoje deti, keďže v ich dedine sa nenachádzala základná škola. Zo školy sa následne začali nerómske deti postupne vytrácať, rodičia z majority ich začali postupne posielať do škôl v Bardejove alebo do škôl v okolitých dedinách. Rómske deti tak stratili akýkoľvek kontakt s majoritou. Ak na ulici stretnú deti z majority skupinu rómskych rovesníkov, často sa vzájomne ignorujú a vyhýbajú sa vzájomnému kontaktu. Ak dôjde k nejakej komunikácii, tak väčšinou ide o nejaké provokácie alebo nadávky.

Rómske deti tak stratili kontakt so strednou vrstvou a hoci sa ako členovia nižšej sociálnej triedy neodlišujú od svojich starých rodičov, ktorí vyrastali v 80. rokoch, ich poznatky o živote strednej triedy sú v porovnaní s ich starými rodičmi neporovnateľne slabšie. 

Rómske deti vtedy vedeli, že existuje niečo také ako „idem už domov, lebo si  musím robiť domáce úlohy“. Vedeli, že existuje niečo také ako chodenie na vysokú školu a šetrenie si peňazí na horšie časy. Vedeli to, lebo trávili spoločný čas s rovesníkmi s „middle class“. Kultúrny antropológ Mušinka tvrdí, že po tom ako v 90. rokoch došlo k prechode na nový režim, rómski obyvatelia sa začali hromadne zgrupovať do obydlí, ktoré boli segregované často na okrajoch dedín alebo miest. Takto stratili svoj kontakt s „middle class“. Spolužitie „lower class“ a „middle class“ má iné špecifiká ako nažívanie „lower class“ segregovane. V týchto segregovaných častiach nedochádza k osobnému kontaktu a deti sú izolované od okolitého sveta. Ak k tomu pridáme čisto rómske triedy, ktoré sa vyskytujú masovo po celom východnom Slovensku, tak máme recept na katastrofu. Ako sa môžu rómske deti dostať preč z generačnej chudoby ak nič iné ako „lower class lifestyle“ nepoznajú. Miliardy eur, ktoré z eurofondov putujú na rómsku integráciu, prinášajú v mnohých príkladoch neuspokojivé výsledky. Rómske osady stále pripomínajú obydlia na Slovensku spred sto rokov.        

Svojpomocná výstavba rodinných domov na osade v Zborove (Zdroj: FB Projekt DOM.ov)

Ako jedno z možných riešení tohto problému sa môže javiť vytvorenie „middle class“ v rómskych osadách. Ako by to mohlo fungovať sa môžeme pozrieť do obce Zborov v okrese Bardejov, kde starosta obce umožnil, aby si začali miestni Rómovia stavať rodinné domy na pozemkoch, ktoré predtým odkúpili od obce. Šesť rómskych rodín na svojich budúcich príbytkoch nielen pracuje, všetko si aj sami financujú s tým, že si v posledných rokoch šetrili a vzali si tiež úver v banke. Takto vzniknutá „middle class“ môže umožniť, aby dospelí a deti z „lower class“ trávili svoj voľný čas spolu s rovesníkmi z „middle class“ priamo vo vnútri osád. Toto je cesta, ako sa môžu rómske deti postupne dostávať von z generačnej chudoby.  

Ako ďalšiu alternatívu na cestu z generačnej chudoby by som vyzdvihol prácu mimovládnych organizácií, komunitných centier a kresťanských spoločenstiev. Títo terénni pracovníci, zamestnanci a dobrovoľníci pracujú tak, že venujú svoj čas matkám, otcom a ich deťom v rómskych osadách. Ja sám vo svojom voľnom čase pôsobím ako dobrovoľník na rómskom sídlisku Poštárka v Bardejove. Využil som možnosť, ktorú poskytujú miestni Saleziáni a venujem sa rómskym deťom. Počas školského roka pravidelne doučujem skupinu rómskych chlapcov a počas leta organizujeme pre deti prímestské a pobytové tábory. Deti tak majú kontakt s „middle class“ a veľa sa od nás môžu naučiť. Prekvapilo ma, že drvivá väčšina detí a teenagerov, s ktorými tieto organizácie nepracujú, nevie vôbec nič o veciach ako je napríklad vysoká škola. Keďže väčšina z nich nebola predtým v kontakte s niekým, kto študoval na vysokej škole, nechápala termínom ako prednáška, skúškové obdobie, semester, diplomovka alebo štátnice. Jediné, čo si tieto deti vedia nejako predstaviť, je internát a diskotéky. Keď si to porovnám s deťmi a teenagermi, s ktorými saleziáni v našom sídlisku pracujú už dlhé roky, tak vidím veľké rozdiely. Deti, ktoré sa zúčastňovali detských táborov, a potom sa z nich sami stali animátori, to v porovnaní s ich rovesníkmi doťahujú v živote ďalej ako priemerný Róm na Slovensku. Mám niekoľko rómskych kamarátov zo sídliska, ktorí to dotiahli až na vysokú školu a teraz robia sociálnych pracovníkov, učiteľov v MŠ alebo asistentov učiteľa. Ostatní dokončili strednú školu alebo aspoň absolvovali niekoľko rokov na strednej škole a teraz pracujú v Anglicku, Nemecku a Česku. Samozrejme sú aj prípady, kde sa jednotlivci nedokázali uplatniť na trhu práce, no väčšina detí, s ktorými sa pracuje na tomto sídlisku, je v živote úspešnejšia ako priemerný Róm. 

Práca dobrovoľníkov na sídlisku Poštárka v Bardejove (Zdroj: Saleziáni Bardejov) 

Ak budú rómske deti tráviť viac času s ľuďmi s „midlle class“, tým väčšia bude pravdepodobnosť, že sa dostanú z generačnej chudoby. Ak budú rómske deti vidieť, že existuje aj niečo iné ako ich „lower class lifestyle“, je tu nádej, že budúce rómske generácie budú žiť lepšie.