Puchalova kniha o Dávidovi pohne každým

Konečne som si našiel čas a v pokoji dočítal knihu s názvom On postaví dom tebe. Príbeh kráľa od Rastislava Puchalu. Nie, nebolo to len žičlivou atmosférou Vianoc, že som ostal očarený. Ocenenie patrí autorovi. Cez príbeh prvého mocného panovníka spojeného kráľovstva Judey a Izraela som vzdialene popotuloval po biblických miestach, ponoril sa do atmosféry udalostí spred troch tisícročí a vžil sa do roly kráľa.

Príbeh Dávida je udivujúci. Mladý pastier oviec vystúpi namiesto kráľa Judejcov Šaula na bojové pole a v súboji dvoch zástupcov nepriateľských vojsk zásahom obyčajného kameňa z praku porazí po zuby vyzbrojeného filištínskeho obra Goliáša. Stáva sa hrdinom v očiach súkmeňovcov. Svojím odvážnym činom však pokorí nielen filištínske vojsko ale aj samého kráľa Šaula. Uteká pred ním, roky sa skrýva, dokonca sa spolčí s nepriateľskými Filištíncami, aby sa zachránil a dostál na trón. Keď sa mu to podarí, spojí Judeu a Izrael do jedného zväzku a vytvorí z nich mocné kráľovstvo. Dobyje Jeruzalem, urobí z neho metropolu, z ktorej vládne dlhé desaťročia.

Tento príbeh je plný úkladov, násilia a krvi, ako to bývalo v tých časoch bežné. Podobných vzostupov národov v oblasti Úrodného polmesiaca by sme našli viac, autor sa však upriamil práve na tento. Podujal sa na neľahkú úlohu, dať príbehu Dávida osobitný zmysel. Nachádza ho v biblii. S Dávidom putoval po jeho cestách Hospodin. Dávid sa s ním rozprával buď priamo alebo ústami vidcov. Takto dostal ešte ako mladý pastier pomazanie, čo znamenalo, že vo vyvolenom národe sa stal vyvoleným človekom, čo bude vládnuť potomkom Abraháma. A on potom len napĺňal vôľu vyššej moci.

Toto je na príbehu udivujúce. Kým iní králi v tých časoch sami predstavovali najvyššiu moc či dokonca sa vyhlasovali za bohov, judejský a neskôr spoločný židovský panovník bol síce najvyšší medzi ľuďmi, no vo vzťahu k absolútnu iba sluhom Hospodina. Ak si Puchalovu knihu prečíta neveriaci človek, pochopí, čo znamenalo pre starovekých Židov náboženstvo. Až na dávnejší krátky pokus egyptského faraóna Achnatona bolo úplne výnimočné. Žiadne plejády božstiev, Boh je len jeden. Kým Achnaton ho videl v Slnku, pretože zhmotnenie bohov v konkrétnych obrazoch bolo v Egypte nevyhnutné, Židia sa báli čo len vysloviť jeho meno – bol pre nich Tým, ktorý je. Nikto ho nevidel, prejavoval sa iba znameniami, či to bolo v ohni sopky alebo vo vánku šumiacom v listoch.

Práve táto výnimočnosť dáva Dávidovým činom nádych osobitného príbehu. Puchala to čitateľovi približuje príťažlivým spôsobom. Dávidova živelnosť plná neviazaného oddávania sa slastiam i krutostiam každodenného života na jednej strane dokumentuje Dávidovu upnutosť na napĺňanie vôle Hospodina, na druhej zlyhania, keď sa rozhodne postupovať podľa seba alebo dokonca sa vyššej moci vzoprie. Ak ignoruje Hospodina, nastupujú kruté tresty, opodstatnenosťou ktorých si je Dávid bolestne vedomý. Kyvadlový cval života, uväznenie príbehu života v nevyhnutnosti len potvrdzuje existenciu Toho, ktorý je, čo riadi kroky bežného človeka i kráľa. V tom druhom prípade však pomazaného vyvoleného, ktorý svojím konaním za sebou tiahne osudy všetkých jeho podriadených. Dávid pochyboval vo svojom živote o všeličom, nikdy však nezapochyboval o existencii Neviditeľného. Takže jeho príbeh je len naplnením vôle Najvyššieho. Ak prichádza odpor človeka, nastupuje zaslúžený trest, čo ešte viac potvrdzuje existenciu Absolútna.

Bez ohľadu na to, či takéto vnímanie sveta posudzuje človek veriaci alebo neveriaci, musí ho fascinovať. Buď ho uchváti viera, čo je v Puchalovom prípade nepochybné, alebo originálnosť myšlienky židovského Toho, ktorý je. Veď čo už je pre človeka kláteného surovosťou bežného dňa a strachom z príchodu nevyhnutnej smrti lepším liekom, ako schúliť sa v ťažkých chvíľach do lona Najvyššieho, ktorému nejde o nič iné, len o blaho každého jedinca?      

Puchala si odvážne dovolil ísť ešte ďalej, ako sme boli zvyknutí pri opisovaní príbehu Dávida. Ak Hospodin sľuboval Dávidovi kráľovstvo bez konca, hoci vieme, že už po panovaní jeho syna Šalamúna sa začalo rozsýpať, ako sa s týmto vyrovnať? Puchala nachádza odpoveď v príbehu, čo prichádza o tisíc rokov neskôr. Dávidovi sa zjavuje neznámy človek, potomok z jeho krvi, najskôr pribitý klincami na prekrížené brvná, potom oslobodený od smrti a potupy, ktorý hovorí o večnom kráľovstve na iný spôsob. Dávid to nechápe, ale prijíma to ako obraz zoslaný Hospodinom, ktorí bezvýhradne vie, čo robí.

Prepojenie Dávida s neskorším Ježišom Kristom dáva opísanému príbehu tajomnosť hodnú ďalšieho skúmania. Veriacemu poskytuje odpoveď, prečo Hospodin nenaplnil sľuby, čo bol dal Abrahámovi a Dávidovi. Vyvoleným národom sa zrazu stáva celé ľudstvo a večným kráľovstvom spoločenstvo lásky. Ak toto neveriacemu človeku nič nehovorí, potom ho opäť musí upútať aspoň originálnosť myšlienky a oddanie sa jej zo strany miliárd ľudí od čias Krista až po dnes.

Puchalovu knihu odporúčam prečítať každému. Ak vás k tomu neprivedú vyššie napísané riadky, potom sa spoľahnite na to, že ide o pútavo podaný text, kde je opísaný príbeh jedného človeka, čo pohol dejinami.