Ľavicoví fanúšikovia Hamasu, woke“ antisemitizmus, skrytý za kritiku Izraela

Antisemitizmus ma mnoho podôb a mení sa v čase a priestore. Z médií sme v 90-tych rokoch boli svedkami krajne pravicového antisemitzmu, kde aj v uliciach Bratislavy, v meste, v ktorom som sa narodil a v ktorom dodnes žijem, pochodovali neonacisti a neštítili sa verbálne a fyzicky napádať kohokoľvek kto sa vymykal tomu, čo tato skupina považovala za normálne. Vždy som bol na tej druhej strane, barikády“ ako človek, ktorý je toleratní a riadi sa heslom ži a nechaj žiť a nerob iným, čo nechceš, aby oni robili tebe.

Doba sa mení a s ňou prichádzajú aj nové výzvy, názory a pohľady. Posledné roky preberajú názory a rétoriku neonacistov a krajnej pravice rôzne krajne ľavicové marxistické skupiny a jednotlivci. Môžete ich pomenovať, ako chcete – salónni komunisti, neomarxisti, komunistický, progresívci, krajná lavica či ultra lavica, väčšinou ide o jedno, a to isté. Na Slovensku sme si tento fenomén možno ani nevšimli, a preto sme mnohí v šoku, keď vidíme videa z amerických univerzít, kde sú židovskí študenti napádaní a zachádza to až do takej miery, že viackrát ich musela polícia z kampusov evakuovať. Smutnejšie na tom je, že sa to netýka len samotných študentov, ale aj učiteľov, akademikov, ktorí na svojich prednáškach obhajujú teroristov. Vôbec si nedokážem predstaviť, ako sa židovskí študenti musia cítiť. Je to dlhodobo pretrávajúci problém, ktorí mnohí ignorovali a teraz sa zdá, že už je neskoro napraviť napáchané škody. Nikto by nebol predpokladal, že v 21. storočí môže niečo také prejsť a byť akceptovatľné. Mysleli sme si, že sme už dávno niekde inde a toto patrí do prvej polovice 20. storočia. Migrati prichádzajúci z moslimských krajín sa zväčša neasimilovali a vytvárajú si svoje vlastné pravidlá a hlboko zakorenenú a zdedenú nenávisť voči Židom a kresťanom. Oni s nami žiadnu takúto dohodu o tom, čo je neakceptovateľné neuzavreli. V tomto ich boji majú pomocnú ruku od užitočných idiotov, ktorí žijú v bludnej ilúzií, že sú tí správni a dobrí, ušľachtilí a stoja na tej správnej strane, ignorujúc všetky fakty a súvislosti a hľadajú skratky a dookola opakujú naučené formulky, aby utíšili svoje svedomie a zakryli, že v nich samých je viac zla než sú si sami ochotní pripustiť. Kedysi univerzity ako CUNY, Harvard alebo Columbia boli považované za bašty vzdelanosti no na univerzitách zameraných na humanitné a spoločenské vedy prevláda lavicová ideológia vo forme post koloniálnej a rasovej kritickej teórie, zeleného aktivizmu, antikapitalizmu, gendrových teórií a taktiež cancel culture, kde nepohodlní profesori sú kvôli svojim názorom napríklad na to, že existujú len dve pohlavia vylučovaní z akademickej obce. Ideológia nahrádza vedecké fakty. Dnes verejne povedať, že nanávidíte židov je trošku cez čiaru, tak sa mnohí rozhodli skrývať svoj odpor k židom kritikou Izraela, jedinej demokratickej krajiny za blízkom východe, ktorý je obklopený 22 arabskými štátmi a 50 štátmi s moslimskou majoritou. Izrael považujú za biely koloniálny projekt a jeho obyvateľov za osadníkov praktizujúci apartheid. Smiešne na tom je, že väčšina Židov žijúcich v Izraeli nie sú bieli a práve naopak sú na nerozoznanie od arabov. Dnes byt propalestínsky je IN a je to trend, pretože títo aktivisti majú pocit, že stoja na strane slabších, čo je neskutočný blud, ktorí v sebe živia, ale to sa opäť dostávame k ignorácií faktov, čo je hlavným znakom týchto skupín.

Medzi tieto skupiny ľudí patria bezpochyby rôzne ľudsko-právne organizácie, ktoré sú viac pápežskejšie ako pápež, v tomto zmysle viac propalestínske než samotní palestínci. Sú to hnutia ako Black lives matter, ktorého hlavné postavy o sebe hovoria, ako o trenovaných marxistkách. Na svoj instagramový účet si na znak solidarity s palestinou zavesili obrázok teroristu z Hamasu, ktorý je na paraglajde, ktorý sa stal symbolom odporu voči Izarelu a ktorý ma pripomínať práve útok na hudobný festival Nova Rave blízko hraníc s Gázou, kde bolo chladnokrvne zavraždených 260 mladých ľudí a mnohí z nich znásilnených a unesených do pásma Gázy. Progresívna mládež sa dnes rúca z toho, keď si nejaký muž, najčastejšie biely heterosexuál, dovolí, čo i len verbálne obťažovať ženu. Iní ešte viac progresívni sa pýtajú, čo to žena vlastne je a nevedia to definovať, pretože nie sú biológovia. Zdá sa, že nie každý má rovnaký status obete, a to najmä, keď ide o izraelské, teda židovské ženy vedia byť títo samospravodliví aktivisti, ktorí po kolená stoja v krvi a pritom rozporávajú o ľudských právach k obetiam sexuálneho a fyzického násilia veľmi selektívni. V tom zlyhali aj mnohé feministické združenia a spolky proti násiliu na ženách. Niektoré z nich zašli až tak ďaleko, že tvrdia, že znasiňovanie izraelských žien je tiež formou odporu. Medzi znásilnenými sú aj neplnoleté dievčatá, ktoré si teroristi natáčali na videa a ich znásilňovanie, mučenie a vraždy streamovali alebo telefonovali ich príbuzným cez video hovor na whatsappe, aby im nič neušlo. Napriek takémuto rozsiehlemu, barbarskému sadizmu, tieto organizácie mlčia, čím sa sami a svoju činnosť odsúdili do záhuby, pohŕdania a pričinili sa k tomu, že týmto organizáciám nikto nebude veriť. Výpovede svedkov a poškodených sa spochybňujú mesiac po útoku, pričom nás tieto organizácie, ako MeToo nabádajú, aby sme verili ženám, ktoré si na svoje znásilnenie spomenú po 30 rokoch. Neskutočná arogania a pokrytectvo. Shani Louk bola mladé, liberálne 22 ročné dievča s dvojakým občianstvom a mala tú smolu, že bola na festivale Nova v čase, keď tam vtrhol Hamas. Dobil ju a jej bezvládne telo vozili na pickupe po Gaze, kde zastavovali za pokriku Allah Akbar a deti si s jej polonahým, dobitým telom robili selfie. O pár dni na to, našli izraelskí vojaci Shani s odrezanou hlavou. Napriek tomu sa nikto z týchto organizácií neozval, a to ani napriek kritike a výzvam. Medzi ďalšie skupiny patria aj aktivisti ako naša milá Gretka, ktorá je zvonka zelená a z vnútra celá červená ako taký melónik, ktorý sa stal symbolom Palestíny.

Organizácia Fridays for Future obajujú Hamas a tvrdia, že na okupovanej zemi neexistuje klimatická spravodlivosť. Tých výrokov bolo samozrejme viac a vznikli aj velice vtipné a trefné mesmečka, na ktorých terorista Hamasu nesie mŕtve židovské deti v plastových vreciach a Greta sa ho pýta: How dare you?!“ Teda: Ako sa opovažuješ používať plastové vrecia?“ Aj by som sa zasmial, ale je to skôr do plaču. V USA a v štátoch západnej Európy prebieha kampaň, ktorá má upozorniť na unesených izraelčanov a na rôznych miestach, ako sú tabule alebo stĺpy sú povylepovane plagáty s ich menami. Progresívna mládež zahájila hon a tieto plagáty stŕha ich a v momente, keď ich okoloidúci konfrontujú na kameru prečo to robia tak, odpoveď je, že neexistuje nevinný Žid v Izraeli, a to vrátane dvojročných detí a prajú im nech tam zdochnú. Sú to tí istí ľudia, ktorí velebia kriminálnika Geogra Floyda a najnovšie aj teroristu Usámu Bin Ladina. Občas mám potrebu sa štipnúť či sa mi nesníva a dúfam, že sa prebudím zo zlého sna. Neviem odkiaľ sa berie tento sklon generácie Z hrýzť do ruky, ktorá ju kŕmi, ale vysvetľujem si to tým, že táto generácia nemá skúsenosť ani s nacizmom, ani komunizmom a niektoré tieto režimy si idealizuje, obhajuje ich a tvrdí, že oni by to robili inak. Ale ako? Tak napríklad Ahed Tamimiova – palestínčanka, ktorá sa stala vzorom moných ľudí z krajnej progresivistickej ľavice sa po útoku Hamasu vyjadrila, že to, čo Hitler spravil Židom, bol len zlý vtip oproti tomu, čo Židom spravia oni (arabi), vraj budú piť ich krv a jesť ich lebky. Premýšľam nad dejinami židovského národa, ktoré sú plne pogromov perzekúcií, predsudkov a Židmi, ktorí sú vraždení vo vlastnej zemi a napriek všetkým nepriaznivým okolnostiam sa na proizraelskych demonštráciách správajú slušne a nevyzývajú k vraždeniu arabov alebo moslimov, ako je počuť na propalestínských pochodoch, kde sa pokrikom, ktorý má Hamas vo svojej charte, From the river to the see, Palestine will be free“ vyzýva po tisícoch k odstráneniu Izraela aj s jeho 7-mi mi miliónmi obyvateľov.

No a posledný klinec do rakvy je skupina, ktorá si hovorí, Queers for Palestine, “ teda teplí za Palestinu. Najskôr som si myslel, že ide iba o zlý vtip, ale nie, je to pravda. Je to ako fanklub Michaela Jacksona, ktorý bojuje za ochranu malých detí alebo kurence bojujúce za KFC. Niektorí z týchto ľudí boli dlhodobo ponižovaní, utlačaní, bojovali a stále musia bojovať za svoje práva, ale iným ich očividne nepriznávajú, čo svedčí o tom, že ich srdiečka nebudú až tak dúhové. V tej ich obľúbenej Palestíne, ktorú by možno ani nevedeli nájsť na mape, ale majú na tento konflikt veľmi vyhranený názor by boli za svoju orientáciu zavraždení alebo uväznení, a to platí aj o iných moslimských krajinách, ale, čo tam po faktoch. Izrael je krajina, ktorá LGBT ľuďom najviac fandí a je to pre nich taký malý raj na zemi. Títo aktivisti úplne zapredali svoj rozum a cit. Nedáva to žiadnu logiku a ukazuje to, že mnohí stratili morálny kompas, keď nie so schopní odsúdiť teror na neozbrojenych a nevinných civilistoch a nevedia a nechcú pomenovať veci správnym menom a majú stále pripravené nejaké ALE. Ako som nedávno čítal v týždenníku Echo24, táto skupina užitočných, pomýlených idiotov prikladajú polena pod kotol, ale v svojej naivite si neuvedomujú, že tá voda sa varí aj pre nich. Z historickej skúsenosti už vieme, že Židia si to odskáču vždy ako prví. Hamas vraj bráni svoju zem, a preto nie sú teroristi. Mohlo by to znamenať, že ani nacisti neboli zlí nacisti, lebo tiež len bránili svoju zem a rasu. Keď sa obete začnú dehumanizovať a násilie ospravedlňovať, tak je to pekná cesta k tomu si zopakovať históriu.

Holokaust sa nestal zo dňa na deň. Stal sa kvôli silnej propagande. Keď židov nakladali do dobtyčákov, tak ich nežidovskí spoluobčania tomu tlieskali, pretože uverili, že títo ľudia vlastne nie sú tak celkom ľudia a, že si to zaslúžili. Preživší holokaustu pozerajú na dnešné udalosti s obavami, pretože im pripomínajú atmosféru v Európe v roku 1938. Napokon novembrové výročie krištáľovej noci sme si tento rok pripomenuli jej zopakovaním – útoky na synagógy, dávidové hviezdy na židovských príbytkoch a školách, rozbité výklady obchodov a reštaurácii, ktoré majú židovských majiteľov a napokon to najhoršie vraždy vo Francúzsku a v USA, pritom obeťami týchto útokov nie sú židia pochádzajúci z Izraela. Zaujímavé si je všimnúť aj komentáre voličov Progresívneho Slovenska, a to pod instagramovým príspevkom o útoku na Izrael pána Valaška, ktorý chápe frustráciu palestínčanov a chápe prečo na Izrael zaútočili. Toľko zla, že nejeden by zaplakal a práve od ľudí, ktorí si myslia, že sú tí spravodliví a majú pravdu. Čo to vlastne celé znamená? Mohol by som sa spýtať či pán Valášek chápe frustráciu teroristu zo Zámockej, kde boli zabití dvaja mladí muži s inou orientáciou v podniku Tepláreň?! Hamas je a bol vždy teroristická organizácia, ktorá 7. októbra vraždila brutálnym spôsobom deti aj starcov, mučila znásilňovala, rabovala unášala, na Izrael vypálila vyše 7000 rakiet ďalekého doletu a ktorá sa netají, že chce vymazať Izrael z mapy sveta vrátane jeho obyvateľov, a to tak, ako sme videli 7. októbra. Je sponzorovaná iránskym režimom a tento konflikt je do veľkej miery ideologický a je to konflikt medzi moslimským svetom a Izraelom, ktorý predstavuje západ a jeho hodnoty. Hamasu nikdy nešlo o zem alebo o územie. Ak niekto podporuje zabíjanie, celkom isto nestojí na strane dobra, ale sám sa stáva páchateľom, teroristom a podporovateľom vojny. V Izraeli bolo ja jeden deň zabitých 1400 ľudí to je najviac zabitých Židov v jeden deň od druhej svetovej vojny, z toho 260 na festivale Nova, 240 ľudí bolo unesených do pásma Gazy, niektorí nie sú nažive. Niektoré obce boli cele vypálené. Ako si môžeme vážiť život, slobodu a demokraciu, keď nevieme odsúdiť takéto zverstvá? Nenechajme si mozog vymývať ľavicovou ideológiou a extrémizmom, pretože je nebezpečný presne tak isto ako ten pravicový. Poučme sa z histórie.

Na jednom z proizraelskych protestov vystúpila aj komička a herečka Ami Schumer, ktorá na svojom instagramovom úcte napísala, že vždy sa postavila za práva gayov a migrantov, ale, keď prišlo na ňu ostala sama, lebo je židovka, Mnohí liberálni židia sa cítia ako hodený cez palubu a opustení a s tým vynára, aj otázka koho voliť. Ak sme ticho, keď na Izrael útočili, prosím buďme ticho aj keď sa bráni. Never again is NOW!

Shalom