Servilné bábky Kremľa alebo agenti Moskvy?

Svojou proruskou rétorikou Fico dokazuje, že nie štátnik ani kompetentný politik a šliape po hodnotách našich a európskych dejín. 

1. Fico nie je štátnik.

Fico nadraďuje záujmy Kremľa nad záujmy vlastnej krajiny a podkopáva bezpečnostnú politiku Slovenska. Svojou servilnosťou nadväzuje na kolaborantskú tradíciu Tisa a Biľaka. Zaobalovanie svojej podpory Putinovi do iba jemu uveriteľných a trápnych fráz nemení nič na fakte, že zastavenie vojenskej podpory Ukrajine je ústretovým gestom voči imperialistickému Rusku. Ako bolševik biľakovsko-jakešovského typu si neželá držanie ruského agresora na uzde. Tým de facto slúži ruským záujmom, nie slovenským. Robí to servilne a nedôstojne v čase, keď sa všetky republiky bývalého ZSSR okrem Putinom ovládaného Bieloruska od Ruska odkláňajú.

Orbán-Fico, Horthy-Tiso

Z premiérov bývalého Východného bloku sa k Putinovi prikláňajú Orbán a Fico. Maďarsko má v podvedomej túžbe po znovunadobudnutí území Uhorska historicky zakódovaný pud kolaborovať s vojnovými zločincami (Horthy-Hitler, Orbán-Putin). Tento pud je našťastie korigovaný vytrvalou schopnosťou Maďarska skončiť na strane porazených. Myslím, že spolupráca s Maďarskom v rámci V4 by mala byť prehodnotená. Orbán nie je anomália, ale štandard maďarskej politiky, ktorá sa nevyrovnala s Trianonom. Slovensko by si malo strategicky hľadať výhodnejší formát spolupráce s dôstojnejšími partnermi. Najprv sa však musí emancipovať od tradície spolupracovať s autokratickými režimami, od tradície kolaborantov Tiso-Hitler, Biľak-Brežnev, Fico-Putin, ale tiež od súčasnej neomarxistickej servilnosti. Čím menej bude Slovensko spolupracovať s pochybnými ríšami, tým lepšiu spoločnosť si môže vybrať. Slovensko s autonómnou politkou - ani putinovské ani progresívne, bude najlepšie reprezentovať vlastné záujmy.

2. Fico je nekompetentný politik.

Niežeby niekedy kompetentným bol. Slovensko ho nikdy nezaujímalo a neurobil preň nikdy nič, neformuloval jedinú víziu, jedinú myšlienku, nepresadil jedinú reformu, hoci Smer samotný mal ústavnú väčšinu. Mal moc, akú nemal ani Mečiar (a ani Tiso či komunisti). 

Pri vojne na Ukrajine dokazuje Fico svoju nekompetentnosť v zahraničnej a bezpečnostnej politike - existenčných témach pre štát. Pár dní pred napadnutím Ukrajiny Ruskom tvrdil, že Rusko Ukrajinu nenapadne, tomu vraj verí len slovenská vláda. Pre štát je bezpečnostným rizikom mať na čele vlády diletanta, ktorý nevie vyhodnotiť nebezpečenstvo pre vlastnú krajinu a zľahčuje tému vojnového konfliktu a nestability v regióne. 

Svoj diletantizmus a nekompetentnosť naďalej dokazuje tvrdením, že zbrane Ukrajine netreba, lebo Ukrajina vďaka zbraniam nič nezískala. Pravdou je, že vďaka dodaným zbraniam sa front posunul na východ a vojská okupantov nie sú schopné ofenzívy. Aj malé dieťa vie, že bez zbraní dodaných Ukrajine by Rusko susedilo so Slovenskom. Ale Ficovi je to jedno, jeho Slovensko nezaujíma. 

Navýšenie rozpoču na zbrojenie nevníma ako investíciu do štátu a jeho bezpečnosti, ale len cez prizmu ziskov zbrojárskeho priemyslu.Uvažovanie nezodpovedného hlupáka. On si z bezpečnosti Slovenska robí dobrý deň.

Ako diletant prebral i nepodložený naratív ruskej propagandy o vraždení ruských civilistov. Ale o tom neskôr. 

     Nikdy som sa nestotožňoval so submisívne vykresľovanými mýtami niektorých novinárov o politickej genialite Mečiara či Fica. Ich génius spočíval v kvalite elektorátu. Úspech bol vždy založený na nevzdelaných voličoch a opakujúcej sa jednoduchej schéme: nepriateľ-strach-závisť-nenávisť alebo detailnejšie: nájsť (vlastnou hlavou) sponzora, povedať voličom, čo chcú počuť, podhodiť nepriateľa – príčinu ich biedy, zlyhaní a osobných frustrácií, vzbudiť závisť, egoizmus, strach a nenávisťou vulgárne oživovať najnižšie pudy stimulované slovníkom typu “americký agent”, zradca, lynč, brutálny… A občas vyvolať dojem, že sa zvýšili dôchodky. Naviac nemá. A v jeho sociopolitickom priestore viac ani netreba.

3. Fico zradil hodnoty SNP

V Slovenskom národnom povstaní sa tiež časť národa vzoprela agresorovi. SNP záviselo aj od podpory zo zahraničia, napr. cez vzdušný most s letiskom Tri Duby, od dodávok vojenskej výzbroje zo ZSSR a USA, účasti partizánov a teda aj vojenskej techniky z mnohých iných krajín. Bola táto pomoc nelegitímna, lebo eskalovala napätie a neukončila 2. svetovú vojnu a ani zásadne neovplyvnila priebeh vojny? V rámci odvetných opatrení proti SNP boli vypálené dediny a množstvo popravených civilistov. Nebolo rozumnejšie agresorovi ustúpiť v mene domnelej záchrany “zbytočne zabíjaných” civilistov? V prípade Ukrajiny Fico a proruskí influenceri spochybňujú pomoc zo zahraničia. Prečo ju potom nespochybniť aj pri SNP?

Odteraz Fico nemá morálne právo oslavovať SNP. Vždy, keď bude Fico a jeho junta klásť vence k pamätníku SNP, pôjde o falošné gesto. 

4. Ospravedlňuje Fico napadnutie Československa Hitlerom alebo používa dvojitý štandard?

Kto ospravedlňuje ruskú agresiu pod falošnou zámienkou ochrany ruskej menšiny na Ukrajine, ospravedlňuje nemeckú okupáciu pod zámienkou ochrany nemeckej menšiny v Československu.

Paralely medzi Hitleroma Putinom si možno pozrieť tu.  

"Korene vojny na Ukrajine sú v roku 2014, keď ukrajinskí fašisti vraždili civilistov ruskej národnosti," povedal Fico po pozastavení členstva Smeru v PES.

“To zaváňa genocídou v Donbase”, povedal Putin v r. 2015 

Fico sa bezostyšne stotožnil s ruskou propagandou, ktorá nestojí na dôkazoch. To, čo hovorí Kremeľ alebo facebook, nie je dôkaz. Toto nie sú suverénne názory, ale nesuverénne podriadenie sa Kremľu. Ruský agent by neargumentoval inak.

Kto boli obete vojny v Donbase?

Vo februári 2014 Rusko napadlo Ukrajinu. Anektovalo Krym a podporovalo proruských separatistov v Donbase, ktorí napádali policajné stanice. V apríli 2014 ozbrojení proruskí separatisti podporovaní Moskvou a ruskými vojakmi obsadili vládne budovy v Luhanksu a Donecku a vyhlásili Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku. V konflikte bolo zabitých 14 000 ľudí: 6 500 ruských a proruských vojakov, 4 400 ukrajinských vojakov, 3 400 civilistov na oboch stranách frontovej línie. 

Ruská propaganda klame niekoľkonásobne, ak tvrdí, že na ruskej menšine sa páchala genocída a dôvod ich invázie bola ochrana tejto menšiny. 

1. Rusko zamlčiava svoj podiel zodpovednosti. Civilné obete zomierali aj následkom bojových aktivít proruských jednotiek. Navyše, ruskí separatisti a Moskva začali vojenský konflikt v Donbase. Bez nich by nebola vojna v Donbase a teda ani civilné obete.

2. Klame, ak všetky obete vojny v Donbase stotožňuje s obeťami civilistov ruskej menšiny. Obete boli ukrajinskí i ruskí civilisti a vojaci.

3. Klame, ak tvrdí, že šlo o genocídu. Ako právo rozlišuje medzi vraždou (úmysel) a zabitím (nie je úmysel), rovnako medzinárodné právo rozlišuje medzi genocídou a kolaterálnymi stratami vo vojne. Obe sú tragické, úmysel a kontext sú však odlišné. Civilisti neboli vraždení ako v Srebrenici tak, že by bola národnostná menšina cielene selektovaná a masakrovaná. Obete civilistov sú spojené s bojom proruských i ukrajinských jednotiek, napr. delostrelectvom, bojovými potýčkami.

4. Rusko nepredložilo žiaden relevantný dôkaz o genocíde.

Alexander Hinton, riaditeľ Centra štúdií genocídy a ľudksých práv na Univerzite Rutgers vraví pre Al Jazeeru: “Genocída podľa OSN je akt spáchaný s úmyslom zničiť etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu alebo jej časť.” 

Ruská právnička Natália Sekretareva povedala pre Al Jazeeru, že na tvrdenie o genocíde by Rusko muselo dokázať, že ukrajinská vláda cielene zabíjala národnostnú skupinu. “Samotný fakt, že úmrtia sa odohrali uprostred bojov, nie je genocídou, zvlášť, ak berieme do úvahy, že Ukrajina nekontrolovala dotyčné územie od roku 2015.” 

“Rusko vágne poukazovalo na masové hroby a útoky na civilistov. Keby malo Rusko dôkaz, buďte si istí, že by ho už dávno predložilo… Ak má Rusko dôkaz o genocíde, prečo nepodalo oficiálnu sťažnosť OSN? ... Neposkytlo dôveryhodný dôkaz, že Ukrajinci útočia na etnických Rusov. A neurobili tak preto, lebo ruský cieľ nie je zachraňovať životy, ale dobyť Ukrajinu. Lavrovo obvinenie je iba ďalší pokus maskovať inváziu.” dodal Hilton.

5. Rusi si tradične nevážia život žiadneho národa vrátane vlastného a to v žiadnej forme, preto ochrana životov ruskej menšiny nie je uveriteľná. Rusi majú tradíciu zabíjať vlastných: zabili 200 000 svojich dôstojníkov, ktorí odmietli bojovať v 2. svetovej vojne, vyvraždili milióny civilistov za Stalina, vraždili v gulagoch, zabíjali vlastných vojakov z tyla a zabíjajú vlastných aj dnes ako trest za odmietnutie bojovať a vyvražďujú si vlastnú generáciu nezmyselnou vojnou. Ranení a mŕtvi ich nezaujímajú. A napokon, ZSSR bol prvý štát, v ktorom boli legalizované potraty. Ak Rusi niekde pošlú tanky, určite nejdú zachraňovať životy, ale dobýjať územie a meniť politický systém. Myslieť si niečo iné je naivné a v rozpore s realitou. 

     Na dotvorenie celkového kontextu pozrime, aké politické udalosti predchádzali anexii Krymu a vojne v Donbase. 

V roku 1994 sa Ukraijina vzdala jadrových zbraní, za čo sa USA, Rusko a Veľká Británia Budapeštianskym memorandom zaviazali chrániť územnú integritu Ukrajiny, čo Rusko porušilo, kým USA s Veľkou Britániou si záväzok plnia.

V roku 1999 Rusko podpisom Charty o európskej bezpečnosti súhlasilo s právom každého štátu (bývalého východného bloku) na vlastnú bezpečnostnú politiku vrátane zmlúv s alianciami. Tiež súhlasilo, že sa stiahne z Gruzínska a Moldavska, čo tiež nedodržalo.

Tu spomeňme ruskou propagandou šírenú fámu o údajnom sľube, že NATO sa nebude rozširovať na Východ. Keďže túto lož nevie ruská propaganda dokázať, šíri hoax, že šlo o ústny sľub. Gorbačov sa vyjadril, že žiaden podobný záväzok nikdy neodznel.

V roku 2004 boli prezidentské voľby. Ukrajinský kandidát Juščenko bol otrávený. Zvíťazil proruský Janukovič napriek tvrdeniam, že voľby boli zmanipulované. Reakciou na podozrenie zo zmanipulovania volieb bola Oranžová revolúcia. Najvyšší súd anuloval výsledky a v opakovaných voľbách vyhral Juščenko. 

V roku 2008 na Bukureštskom samite NATO odmietlo prijať Gruzínsko a Ukrajinu za členov. Štáty západnej Európy boli proti, USA boli za. Ak by sa vtedy Ukrajina stala členom NATO a Západná Európa by nebola zbabelá, dnes nemusela byť vojna na Ukrajine. Báť sa konfliktu znamená neskôr čeliť väčšiemu.

V roku 2010 proruský Janukovič vyhral prezidentské voľby. V roku 2013 sa rozhodol nepodpísať Asociačnú dohodu medzi EÚ a Ukrajinou, namiesto toho chcel budovať pevnejšie vzťahy s Ruskom a Euroázijskou ekonomickou úniou. Nasledovali proeurópske protesty. Parlament zmluvu schválil. Rusko sa vyhrážalo, že ak bude zmluva podpísaná, neuzná Ukrajinu ako štát. Vjanuári a februári 2014 nasledoval Euromajdan ako vyjadrenie proeurópskej orientácie Ukrajiny a ambíciám priblížiť sa k EÚ. Protesty vyvrcholil ozbrojenými stretmi so štátnou mocou (108 protestujúcich a 13 policajtov mŕtvych). Následne parlamemt zbavil Janukoviča úradu (hlasovanie 328:0 zo 450 členov parlamentu). Janukovič pokladal hlasovanie za neligitímne a žiadal o pomoc Rusko. Rusko stratilo v Kyjeve svojho Lukašenka, anektovalo Krym a začalo boje na Donbase, o čom sme písali vyššie.

Dočasná vláda Jaceniuka napokon podpísala Asociačnú dohodu s EÚ a v roku 2015 začala desovietizácia a dekomunizácia krajiny. Boli zakázané komunistické, nacistické a fašistické symboly a aktivity a tiež komunistické strany. Jedna z nich bola predĺženou rukou Moskvy. 

5. Fico znevažuje princíp vojenskej pomoci v boji proti nacizmu v 2. svetovej vojne.

Prokremeľskí trollovia vrátane Fica sa svojimi postojmi nepomáhať napadnutému stavajú proti princípu vojenskej pomoci určenej na boj proti okupantom. USA poskytli Sovietskemu zväzu pomoc, bez ktorej by Sovietsky zväz prehral. Tvrdil to sám Stalin na Teheránskej konferencii v decembri 1943 pri stretnutí so spojeneckými lídrami: “Bez techniky z USA nadobudnutej cez Lend-Lease (zákon USA o vojenskej a materiálnej pomoci) by sme túto vojnu prehrali.” Chruščov vo svojich pamätiach opisoval, ako Stalin zdôrazňoval význam pomoci Lend-Lease: “Otvorene tvrdil, že ak by nám USA nepomohli, nevyhrali by sme vojnu.” 

Pomoc USA zaslaná Sovietskemu zväzu medzi rokmi 1941 a 1945 činila $11,3 miliárd zodpovedajúcich dnešným vyše $180 miliardám. Američania poslali ZSSR vojenské vybavenie: 400 000 džípov a nákladných áut, 18 000 lietadiel, 8 000 traktorov, 13 000 tankov, 350 000 ton výbušnín, okrem toho 1,5 milióna diek, 15 miliónov párov vojenských čižiem, 107 000 ton vaty, 2,7 milióna ton nafty, 12 000 vagónov, 4,5 milióna ton jedla, kovy, oceľ, hliník na výrobu vojenskej techniky.

Bola táto pomoc USA Sovietskemu zväzu nelegitímna? Logikou súčasných falošných mierotvorcov eskalovala napätie a predlžovala vojnu. ZSSR sa mal vzdať Hitlerovi a vojna by okamžite skončila. A potom by začal teror v mieri. 

V dobe umelo živeného antiamerikanizmu dodajme na obranu USA, že to nebolo jediné angažovanie sa USA na správnej strane konfliktu. Pripomeňme ich účasť v 1. svetovej vojne proti Nemecku, pozitívnu rolu pri vzniku ČSR, nasadenie v 2. svetovej vojne proti nacistickému Nemecku, v studenej vojne stáli proti totalitnému Sovietskemu zväzu a dnes stoja proti ruskému agresorovi, čo je mimochodom záväzok vyplývajúci z Budapeštianskeho memoranda, ak by niekto namietal, čo tam Američania robia. Jedoducho dodržujú sľub, keď ho už Rusi porušili. 

Ak USA alebo Veká Británia robili chyby, bolo možné ich vlastnými demokratickými inštitúciami napadnúť, preskúmať a kriticky vyhodnotiť (a tak to aj robili na rozdiel od Ruska). Angažovanie USA vo svete malo nepochybne i tienisté stránky, ale ako poľahčujúcu okolnosť treba uviesť, že zväčša bojovali proti komunistickým diktátorom alebo autokratom. Rusi bežne terorizovali a terorizujú režimy, ktoré ich v kritériách slobody a demokracie prevyšujú. Možno porovnať vyspelosť kolónií Anglosasov a Ruskom okupovaných území. Nenávisť k USA je vo väčšine prípadov maskovaná závisť voči ich úspechu a frustrácia, že na tomto úspechu závidiaci neparticipuje, ide v podstate o závistlivé priznanie obdivu.

Akú hrozbu pre Slovensko predstavovali v dejinách USA a akú ZSSR / Rusko? Kto nás okupoval? Vďaka komu klesla výkonnosť našej ekonomiky v porovnaní so slobodným svetom? Vďaka komu sme stratili demokraciu?

Máme historickú skúsenosť so sovietskou, ale i nemeckou okupáciou. Je v záujme našej bezpečnosti mať silného vojenského spojenca mimo rizikovej geografickej zóny. To by ale musel byť iný minister obrany, aby chápal súvislosti, sledoval bezpečnostné záujmy Slovenska a nie pokyny Moskvy a pokriky huliakovcov. Štátoborná luza nebude nikdy štátotvorná. 

6. Fico upiera napadnutým právo brániť sa.

Fico pokrytecky „stojí na strane ľudí, ktorí sú zbytočne zabíjaní”, ale pomôcť im, aby sa bránili, odmieta. Kto odmieta pomôcť napadnutému, pomáha agresorovi a stáva sa morálnym spolupáchateľom. Tu už ide o absenciu ľudskej dimenzie. Predstavme si, že v uliciach terorizuje skupina, ktorá vraždí, znásilňuje a unáša. Zavolať políciu alebo nebodaj jej dať zbrane by bolo eskalovaním napätia a predlžovaním konfliktu. Výtržníkom sa treba podvoliť a obetiam po masakri na uspokojenie vlastného svedomia dodať humanitárnu pomoc.

Ľudskú dimenziu u cynika posadnutého mocou ale nehľadajme. Skúsme teda hľadať aspoň dimenziu právnu. R. Fico sa habilitoval prácou na tému „Nutná obrana“. S právom na legitímnu obranu vyrukoval v počiatkoch svojej politickej kariéry. Človek by očakával, že tej téme verí. 

7. Pionier na čele štátu.

V celom tomto príbehu je Róbert Fico pomerne nezaujímavá, náhodná postava, ktorá, žiaľ, stelesňuje pokrivený charakter značnej časti spoločnosti. Problém spočíva v tuposti myslí a sŕdc časti elektorátu, v egoizme, krátkozrakosti, neschopnosti prebrať zodpovednosť za svoj život. Zlyhávame, tak nenávidíme. A zlyhávajú aj inštitúcie: školy, univerzity, cirkvi, verejnoprávne médiá, SIS, súdy, generálna prokuratúra.

Naivne si myslíme, že v záhrade, ktorú nik nekultivuje, bude rásť niečo iné ako burina. 

Nezrelý elektorát volí nezrelých politikov. Prokremeľský boľševik, člen zločineckej organizácie KSČ, obdivovateľ marxizmu-leninizmu a Sovietskeho zväzu / Ruska - imperialistického štátu, sponzora komunizmu, medzinárodného terorizmu a vojnových konfliktov po celej zemi: od latinskoamerických gueríl, Angoly a ďalších afrických štátov cez vývoz marxizmu a zbraní do arabských štátov, Mongolska, Číny, sponzorovanie komunistických strán vo Francúzsku a Taliansku po anektovanie 14 štátov do ZSSR a po okupovanie štátov Východného bloku, inváziu do Maďarska, Československa, Afganistanu, Gruzínska, Ukrajiny.

A pionier sa túži rovnako ako kedysi zapáčiť súdružke učiteľke. Len dnes tú súdružku učiteľku predstavuje moc. Občas luza a občas Kremeľ.

“Na každom predmete sa prvý hlásil, pričom mal vždy poruke príklad, čo všetko bolo vyrobené v Sovietskom zväze. Hovoril, že všetko na svete vyskúmali sovietski vedci. Bolo nám to smiešne, v 80. rokoch už nebol režim taký tvrdý, objavovali sa aj opačné názory... Pre Roberta však bola radosť, keď mohol ísť [na oslavy 1. mája] v kravate a košeli. Vnímali sme ho ako šplhúňa, ktorý sa rád predvádzal.“

On je so svojimi názormi nadbiehajúcimi Kremľu smiešny doteraz. Nevyrástol, nedozrel. A nepochopil.

Máme príležiosť dozrieť cez prebratie zodpovednosti, vymaniť sa z mentálnych limitov vlastných dejín, z kolaborovania, alibizmu, sebectva a zbabelosti. Alebo zostaneme infantilná obeť sprisahaní pravidelne kriesená tými najnižšími pudmi nenávisti. A dočasne sa ukájajúca v rusofilstve, ktorého príčina nie je vznešená láska k ruskej kultúre, ale v zlobe, hrubosti a bezcharakternosti ruskej moci, ktorá imponuje zlým, hrubým a bezcharakterným. 

Ruský okultizmus, modla Matky Rusi nadradená Bohu a Cirkvi a lži, vraždenie, znásilňovanie a unášanie nie sú alternatívou prehnitému Západu či prehnitému Slovensku. Kto hľadá raj na zemi, ocitne sa v horšej realite, ako bola tá, z ktorej unikal. 

Kresťania fascinovaní zlom, ktorí nehľadajú pravdu a potrebujú pravidelné dávky lží a nenávisti čiže praktizujú okultizmus pod rúškom kresťanstva, nemajú s Kristom nič spoločné. Pápež Pavol VI. medzi príznakmi prítomnosti diabla menuje o.i. lož, ktorá sa presadzuje proti evidentnej pravde, chladný a krutý egoizmus, ktorý uhasína lásku.  

Snáď budeme mať raz biskupov a učiteľov z kultúrne vyspelejšieho zahraničia, akými boli kedysi sv. Cyril a Metod, ktorí budú veriacich formovať, budú soľou zeme a budú učiť, že kradnuť, šíriť lži a nenávisť sú smrteľné zbrane kultúry smrti, vďaka ktorým reálne zomierajú ľudia. 

Čo sa nevydá dobrým smerom, vydá sa zlým smerom.  Je zlý, kto chce byť hlúpy.

použité zdroje:

https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3621325-socialiste-v-eu-nas-trestaji-za-suverenni-nazory-mini-fico

https://www.aljazeera.com/news/2022/3/9/smells-of-genocide-how-putin-justifies-russias-war-in-ukraine

https://share.america.gov/america-sent-equipment-to-soviet-union-in-world-war-ii/

https://sk.wikipedia.org/wiki/Lend-Lease

https://sk.wikipedia.org/wiki/Robert_Fico

https://www.avvenire.it/chiesa/pagine/cosi-il-diavolo-puo-entrare-nella-nostra-vita