Prečo budem voliť prázdnou obálkou?

Uvediem skúsenosti s piatimi politickými stranami. Každú z nich som kontaktoval dvakrát mailom s dotazom, že mám záujem podielať sa na tvorbe programu o vzdelávaní. Ešte raz: prejavil som záujem nie o funkciu, výhody,…, ale o spolupodieľanie sa na tvorbe programu o vzdelávaní. To, čo totiž dokazujú naši politici a médiá ohľadne školstva, je dlhodobo pod úroveň: insitné, naivné, povrchné, ľúbivé, vzdialené od podstaty problémov. Bez falošnej skromnosti (pri biede politickej a novinárskej obce v oblasti školstva by skromnosť nebola na mieste), viem identifikovať problémy a ponúknuť riešenia v oblasti školstva na vyššej úrovni a s presnejším zásahom do podstaty ako stranícke a mediálne špičky. 

To však nie je podstata témy. Tá spočíva v skutočnosti, že občan-volič kontaktuje strany s úmyslom participovať na tvorbe programu, spolutvoriť víziu a program fungovania inštitúcie, štátu, ktorý patrí aj jemu, nie len politikom, a žiadna strana nemá o názor voliča, o ktorého hlas sa uchádza, záujem. Volič sa dočká len nasledujúcich reakcií:

(kvôli pravidlám blogovania pred voľbami názvy strán neuvádzam)

1. strana. Planktón nevyskytujúci sa v prieskumoch verejnej mienky.

Odpoveď: Ďakujeme, budeme Vás kontaktovať… Čiže nič.

2. strana. V prieskumoch bojuje o 3 %.

Žiadne odpovede.

3. strana. V prieskumoch bojuje o 3%, resp. vstup do parlamentu.

Ďakujeme. Bla, bla. Komunikácia k veci žiadna. Opäť nič.

4. strana. V prieskumoch na hranici zvolenia.

Napriek výzve v reklamách “konatktujte nás” žiadne odpovede.

5. strana: Na hranici zvolenia. Osobná skúsenosť s členstvom pred viacerými rokmi: v strane vládlo zdanie diskusie typu môžeš síce povedať, čo chceš, ale nikoho to nezaujíma, kvalitné myšlienky vznikajú len v hlavách poslancov a členov predsedníctva, neruš kruhy vyvolených a ich boj o korytá. Odvtedy stranu nevolím a voliť neplánujem. 

Strany nectia princípy priamej ani zastupiteľskej demokracie, nedorástli na diskusiu, komunikáciu s voličom, ani tvorbu odborných programov. 

Keďže nevoliť pokladám za prejav ľahostajnosti, voliť budem, no prvýkrát prázdnou obálkou. 

Niekto by mohol namietať: ak sa chceš podielať na tvorbe politiky, programu strany, vstúp do strany. Na tento argument mám dva protiargumenty.

1. KULTÚRA NESCHOPNÁ DISKUSIE

V kultúre politických strán, kde dominujú náhodne zvolené egá, oportunisti, karieristi ovenčení kúpenými a lacnými titulmi, narcisi a r...lezi, podpriemer so silným mediálnym výtlakom nepriamo úmerným jeho schopnostiam, intrigáni, barbie & kenovia, spasitelia obetujúci sa za 5 000 EUR+ mesačne za moje blaho (hoci ich o to neprosím), indivíduá (často s rôznymi diagnózami a komplexami), ktoré okrem vlastného PR nemajú čo ponúknuť, strany zdegenerovali na sročky vyvolených skupín, tribálne kliky, pracovné agentúru pre straníckych aparátčikov, ich kamarátov, rodinných príslušníkov a sponzorov. V tejto “vyvolenej” spoločnosti stranícke elity nezaujíma tvoj názor, či si vnútri alebo vonku. Kultúra diskusie - reagovať odborne, racionálnymi argumentami, vnímať kritiku a iné názory ako príležitosť posunu - neexistuje v médiách, politických stranách, RKC, školstve, v žiadnej sociologickej skupine. V tlupách vládnu vyvolené skupiny kamarátov, vlezlých aparátčikov, “odborníkov”, ktorí sa stali odborníkmi, lebo sa im nechce robiť. Diskusia v byzantskej mentalite de facto neexistuje a nikomu nechýba.

2. MODEL FUNGOVANIA POLITICKÝCH STRÁN JE PREKONANÝ

Politické strany nemajú reprezentovať len straníkov, uchádzajú sa o hlasy všetkých voličov, ktorých chcú zastupovať. Mali by vyjsť zo seba a systémovo (nie marketingovo pred voľbami) komunikovať s verejnosťou, sympatizantmi a odbornou obcou. To by vyžadovalo zmenu mentality a stanov politických strán, aby  mimostraníckym skupinám dali priestor a zakomponovali princíp meritokracie s rizikom, že postavenie kliky, ambicióznych aparátčikov či alfa samca môže byť touto súťažou ohrozené. Nežijeme dobu, keď písať a čítať vedeli traja ľudia na dedine. Je tiež prekonaný firemný model, keď program, procesy … riadil hierarchicky jeden človek alebo úzke vedenie. Takejto vízii nepraje mentalita tribalizmu a úzkoprsého malomeštiactva, kde aparátčici - mentálne, intelektuálne a odborne nespôsobilí tvoriť štátnické vízie, vízie inštitúcií (ba čo i len zamýšľať sa nad nimi) a odborné programy – intrigami bojujú o funkcie a žiarlivo si strážia monopol na funkcie a pravdu. 

V inej rovine by námietky mohli znieť: hrozí riziko, že nás prevalcujú neomarxisti či agenti ruSSka. 

Ja ale nechcem celý život so zaťatými zubami voliť menšie zlo, vyhraňovať sa proti niečomu a niekomu. Chcem voliť za niečo, s čím sa programovo stotožňujem, čo ma reprezentuje. 

Treba dať politikom najavo, že ich štýl a keci nás nebavia a nemajú budúcnosť. Strany a vlády na Slovensku vedú k rozvratu inštitúcií a časom možno i samotného štátu. Okrem bezobsažných, insitných a populistických programov a fráz politické strany neponúkajú nič. 

Odmietam neprofesionalitu prekrývanú hodnotovým bojom či bojom proti korupcii. Odmietam amaterizmus až infantilizmus zástupcov kresťanských komunít. Hodnoty, ideové ukotvenie a boj proti korupcii sú samozrejmým prepokladom. Od politika očakávam odbornosť, profesionalitu v komunikácii, menežovaní, tvorbe vízií a programov. 

Odmietam populizmus, ktorým si ma chcú politici kúpiť na úkor budúcnosti. Odmietam ich strach byť nepopulárny, ich neschopnosť správať sa dospelo, zodpovedne, štátnicky, odborne.

Preto nedám hlas žiadnemu z nich. 

Pred cca 25 rokmi som napísal krátku charakteristiku slovenských politikov:

Slovenskí politici

Aristokati sedliackej krvi,

otroci moci, čo vás drví,

provinční zbohatlíci,

nájdení na ulici, 

slovenskí politici.

Sú, žiaľ, veci, ktoré sa nemenia. 

xxxxxxxxxxxxx

REAKCIE 28.8.2023:

UNI K: O tom, ci je moja volba “hlupa a nezodpovedna” rozhodujem ja, nie vy ani nik iny. Ja pokladam za hlupe a nezodpovedne volit donekonecna podpriemernych karieristov a diletantov.

Marcus Aurelius:

Reagujete mimo vo viacerych rovinach. Opat ste preukazali neschopnost pochopit jednoduchy, jasny text. Ako vzhliadac k hornouhorskym panom zrejme nemate zmysel ani pre meritokraciu (sila argumentu nespociva v titule, postaveni ci medialnom vytlaku)  ani pre demokraciu (politik ma reprezentovat zaujmy, preferencie volica). 

Nemas citacie? Nemal by si pozadovat nic od politikov a nemal by si sa ako nekompetentny zucastnit ziadneho referenda.

1. - Odbornici na skolstvo inych stran (napr. Grohling) maju ake publikcie v svetovych karentovanych casopisoch? 

Citacie nemaju nic spolocne s kvalitou reformy, nazoru. Ziaden ucitel, rodic, podnikatel by sa nemal vyjadrit k skolstvu, jeho nazor je a priori irelevantny, lebo nepublikoval?

Ako keby sme chceli bojovat proti korupcii alebo za kvalitne zdravotnictvo na zaklade citacii v odbornych casopisoch. Uboziak Falcone. A co nam povedia citacie o optimalnej sieti nemocnic ci univerzit na Slovensku? 

A co ekonomika? Co nositel Nobelovej ceny, to iny nazor.

A co Baťa, Ford, Sušovice? Know how bez citacii.

- Nemate predstavu o “urovni” niektorych humanitinych vied. Cistu pedagogiku vyucuju vacsinou ludia, ktori sa hraju na vedu aj s ich citaciami. Radovi ucitelia vedia nepomerne viac o skolstve ako docenti a profesori pedagogiky. Radovi ucitelia sa maju vyjadrovat, ich sa maju pytat, nie citovanych docentov a profesorov, ktori v zivote neucili na ZS, SS.

Otitulovani nam zatial pripravili “reformu” – vyucovanie v troch cykloch. A idu este viac likvidovat prirodne vedy. Spytajte sa ucitelov, riaditelov, co si o tychto reformach z dielne docentov, odbornikov... myslia. To chce ludi z praxe so skusenostami, zdravym usudkom a logickym myslenim. Ti vedia o problematike rezortu nepomerne viac ako docenti a profesori pedagogiky s citaciami. Viete, co produkuju ludia s citaciami? Inkluzia, inkluzia, inkluzia (cital som jeden pamflet otitulovanych liberalov, ktori dokopy oducili jeden rok, ale vystudovali univerzity od Azie po Zapad). 

Zelam vam viac kritickeho myslenia e menej hornouhorskeho vzhliadania k bezcennym titulom, pavede a samoucelnym citaciam z pavied.

Videl som na postoji rozhovor s jednym dekanom prava - otitulovany pan s citaciami, no tie dristy sa nedali pocuvat. Aj laik so zdravym rozumom vie argumentovat na vyssej urovni ako pravnicka gubernia Slovakistanu. 

A o moje referencie, vysledky sa neobavajte, mal som ich kvalitne na univerzite a mal som vysledky v praxi (aj napriek vedeniam rodicom).

- Pisem o participacii, nie o vylucnosti. Viacero ludi, ktori maju co povedat bez ohladu na titul, profesiu (meritokracia zalozena na sile skusensoti a argumentov), maju v diskusii argumentami podporit svoje navrhy a v konecnom dosledku sa bude hlasovat. 

2. Na to, aby ste sa mohli delit so skusenostami a napadmi v politickej strane, nie je podmienka mat citacie, ktore aj tak o nicom v danej reforme nesvedcia. A pocet citacii nerobi zo ziadneho nazoru, reformy lepsi nazor, lepsiu reformu. 

3. V blogu jasne pisem, ze podstata temy je inde, citajte s porozumenim.

Pracovnu poziciu ste ziskali na zaklade citacii v top casopisoch?

Samuel Mikláš: Ja aktualne za mensie zlo z dlhodobeho hladiska pokladam tlacit na vznik kvality ignorovanim podpriemeru. 

Dfx: Suhlasim. Prave preto by mali byt konzervativni, krestanski politici narocnejsi, profesionalnejsi, lebo ich volici nie su ovce. 

Ivan Haspra: Vdaka, Ivan. Ale to sa jednoducho neda, nevidim ani naznak, ze by sa nejaka strana zaujimala o nazory volica, pracovala profesionalne, reprezentovala moje nazory. Politik nie je viac ako volic. 

 Viem, ze Fico a neomarxisti su pohroma, ale tolerovanie neschopnych je rovnaka pohroma. Byt neprofesionalny je zlo osebe, moralny problem. A do buducna pripravuje dalsie zlo v podobe buducej reakcie.