neschádzam z údivu pri Vašich posledných vyjadreniach ku kauze Tódová – Záleská. Hneď na začiatku, však, chcem uviesť, že rovnako verím, že naozaj nemuseli spáchať skutok, ktorý sa im rovno pripisuje.

Avšak, mätúce a zarážajúce na danej kauze sú Vaše chápajúce a obhajujúce slová, keďže pri mne ste v podobnej veci rovno došli k záveru, že sa skutok musel stať už iba mojou existenciou a prítomnosťou na ministerstve. Dnes Vám neprekáža, že novinárka aj sudkyňa zostali vo svojich funkciách a zároveň v blízkom vzťahu?

Odrazu, totiž, píšete aj Vy , že „každý sa môže dostať do situácie, keď sa ocitne v konflikte záujmov. Napríklad preto, že má s témou, o ktorej má písať, či s ľuďmi, ktorí sa v tej téme objavia, bližší vzťah... Slušní a seriózni novinári majú presne pre takéto prípady spísané etické kódexy“.

Áno, pán šéfredaktor. Šlo o riziko konfliktu záujmov, ktoré je možné eliminovať presnými predpismi. Súhlasím s Vami. No, máte dvojaký meter. V mojom prípade ste tento prístup neuplatnili. Ba, práve naopak.

V januári 2021 ste dovolili, aby bol v Denníku N uverejnený článok, ktorý hrubým a manipulatívnym spôsobom navodzoval zdanie, že rozdeľovanie dotácií z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa konalo netransparentne a nezákonne a že ja, ako zamestnankyňa ministerstva, som ovplyvňovala subvencie a dotačné procesy v prospech právnických osôb, ktoré som spoluzakladala. Nič také som nikdy neurobila, a preto som sa na Vás, ako slušného a seriózneho novinára, obrátila so žiadosťou, aby ste upustili od protiprávneho konania, overovali si fakty a nepredkladali svojim čitateľom nesprávne a manipulatívne závery a hodnotiace súdy. S Vami to však vôbec nepohlo. Moju žiadosť ste arogantne zmietli zo stola slovami, že „...konflikt záujmov, o ktorom píšeme v texte, tkvie už v tom, akú pozíciu zastávate. (...) Konflikt záujmov neznamená, že ste museli vyvinúť aktivitu“.

Musela som veci uviesť na pravú mieru sama a napísala som o danej kauze blog. Po ňom ste síce stíchli, no nikdy sa mi neospravedlnili a článok nestiahli.

Zvláštne je, že v mojom prípade ste nezohľadňovali, ako pri Tódovej, že existujú aj slušní a seriózni štátni úradníci, ktorí sa riadia presne spísanými predpismi ohľadom eliminácie a vyhnutiu sa konfliktu záujmov. Alebo ste presvedčený, že úradník v štátnej správe jednoducho nemôže byť ani slušný, ani seriózny? Že iba svojou prítomnosťou na ministerstve a zároveň vzťahom s organizáciou automaticky koná nezákonne? Úradník štátnej správy sa nemôže konfliktu záujmov nijako vyhnúť? Platia na vás novinárov iné pravidlá? Tak to myslíte, pán šéfredaktor?

Nechceli ste sa vtedy pozerať na situáciu, v ktorej som sa ocitla, tými istými očami, akými sa dnes pozeráte na prípad Moniky Tódovej. Nehľadali ste pravdu. Rovno ste ma odsúdili. A teraz to zažívate na svojej koži. No, keďže tentokrát Vám na človeku, ktorý je nespravodlivo rovno odsúdený, veľmi záleží, používate iný prístup, iný meter. Týmto postojom sa však sám nesprávate, ako sa má seriózny a slušný novinár správať.

„Nikdy som nevyniesla, nesprístupnila, nedala informáciu, ktorú povinnosť mám chrániť, žiadnej neoprávnenej osobe, nielen novinárke Tódovej,” hovorí sudkyňa Záleská. Veríte jej. Aj ja jej verím. Aj Monike Tódovej verím. Poznám tú situáciu veľmi dobre. A poznám veľmi dobre, keď vás rovno neprávom odsúdia a pošpinia vám meno, ako ste to urobili mne v Denníku N v januári 2021. Ani ja som projekty NEVYHODNOCOVALA, nemala som žiadne informácie o žiadateľoch,  NEVYBERALA som projekty, pretože som NEBOLA členkou komisie, a teda som NEMALA VPLYV na jej rozhodnutie. Verili ste mi? Nie.

Pred dvomi rokmi som Vás žiadala o ospravedlnenie. Dokážete to urobiť dnes? Keď už poznáte ten pocit, keď už ste zistili, aký je rozdiel medzi rizikom konfliktu záujmov a skutkom?

Najsmutnejšie je, že tendenčný článok a nespravodlivý hodnotiaci súd od Rie Gehrerovej, ktorý ste obhajovali, mi doteraz berie v spoločnosti dobré meno. Len nedávno, v máji tohto roku, ma na jeho základe negatívne spomínali kandidátky strany Progresívne Slovensko na tlačovej konferencii. Pritom, v súčasnosti ani nekandidujem, ani nie som v politickej strane. Deje sa to preto, že ste sa mi neospravedlnili a článok nestiahli.

Vážený pán šéfredaktor Kostolný, táto situácia môže byť aj príležitosťou do budúcnosti. Príležitosťou nerozdeľovať ľudí. A tiež začať rozlišovať riziko konfliktu záujmov a konflikt záujmov ako skutok. A to nielen pre Vás, ale aj pre celý občiansky sektor, v ktorom aktívne pracujem v prospech ochrany žien už 25 rokov. O tom však napíšem iný list, iným adresátom.

Dúfam, že ako seriózny a slušný novinár sa na základe Vašich nových skúseností rozhodnete napraviť svoju chybu, článok stiahnete a verejne sa mi ospravedlníte.

S úctou,

Anna Verešová

Screenshot e-mailovej odpovede od šéfredaktora Matúša Kostolného zo dňa 6. 2. 2021