Na jeseň minulého roka teda vznikol akýsi súdny proces v mediálnom priestore. Nechcela som naň reagovať hneď verejnou cestou. Potrebovala som danú skutočnosť spracovať, pýtala som sa odborníkov a áno, radila som sa aj s právnikmi, ako postupovať v takomto prípade a či podať žalobu na ochranu osobnosti. Inými slovami, nechcela som konať urýchlene, keďže ide o veľmi vážnu vec.

Vážim si novinárov a ich prácu, preto som najskôr do troch redakcií poslala listy, v ktorých som dané denníky vyzvala, aby ma neosočovali bez opory v dôkazoch len na základe svojich vlastných domnienok. Odpoveď mi prišla len od Denníka N a denníka Pravda, a to až po mojom druhom pripomenutí sa. V odpovediach stálo, že si za svojimi stanoviskami stoja, že im príde v poriadku, čo bolo napísané, hoci mi neponúkli žiadne dôkazy či fakty, ktorými by svoje závažné obvinenia podložili. Denník SME sa mi doposiaľ ani neunúval odpovedať.

Nuž, nedali mi na výber. Keďže neboli verní hodnotám poctivej žurnalistiky a nespravili si svoju prácu poriadne, musím to urobiť za nich. Preto som sa rozhodla objasniť celú situáciu okolo dotácií zverejnením svojho postoja a dať tak médiám ešte poslednú šancu upustiť od protiprávneho konania predtým, než v prípade ich pokračujúceho hanobenia mena pristúpim na cestu právnu. Okrem toho ma k vysvetleniu celej tejto situácie, vyzvala aj Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu.

ALE POĎME PEKNE PO PORIADKU. ČO SA VLASTNE STALO? 

Na jar minulého roka prebehlo na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej ministerstvo) hodnotenie projektov v dotačnom titule podpory rodovej rovnosti. Od 15. júna som bola poverená riadením sekcie rodinnej politiky a keďže niektoré odbory sekcie nemali ešte riaditeľov, bola som dočasne poverená aj riadením týchto odborov. Bol medzi nimi aj odbor rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí. Následne, od augusta, už viedli odbory riaditelia, ktorí úspešne prešli výberovým konaním.

V tomto období vybrala Komisia MPSVR na posudzovanie žiadostí o poskytnutie dotácií tri organizácie, ktoré získali podporu v oblasti rodovej rovnosti. Boli to projekty Únie materských centier, Fóra života a Poradne Alexis. Rezort uviedol, že v roku 2020 bol „proces prideľovania dotácií ovplyvnený aktuálnou spoločensko-sociálnou situáciou, z ktorej vyplynula potreba prioritizácie žiadostí v súvislosti s vyčlenením finančných zdrojov na riešenie aktuálnej situácie spôsobenej pandémiou COVID-19.“ 

No a vtedy začal krik feministických organizácií, ktoré boli dlhé roky zvyknuté, že túto dotáciu vždy dostanú. Médiá im v tomto útoku významne pomáhali a to titulkami a vyjadreniami, ktoré hrubým a manipulatívnym spôsobom navodzovali zdanie, že ja, ako zamestnanec ministerstva, som ovplyvňovala subvencie a dotačné procesy v prospech podporených organizácií. 

MEDIÁLNY LYNČ 1: VEREŠOVÁ SI ODKLEPLA GRANTY (denník PRAVDA) A AKO PRÍJEMKYŇA DOZERALA NA ICH DELENIE (denník SME)

Áno, čítate správne, skutočne použili slovo „odklepla“. Konkrétne ma takto obvinila pani Krempaská v denníku Pravda. Myslím si, že väčšina čitateľov si pod slovom „odklepla“ predstaví, že som vlastne zlodejka alebo korumpujúca osoba. Úprimne, tu mi tak trochu dochádzajú slová a zaráža ma, ako ľahkovážne sa v médiách narába so slovami. Nepríde mi fér niekoho takým závažným spôsobom obviniť bez nepriestrelných dôkazov.  

Žiaden dôkaz som nedostala ani v odpovedi od vedúceho rubriky denníku Pravda. Neuviedol jediný čin, ktorý by poukazoval na nezákonné narábanie s dotáciami. Okrem toho, označenie daného tvrdenia za hrubé a manipulatívne, zmietol zo stola tvrdiac, že to je len môj názor. Tým vlastne vyjadril, že je úplne v poriadku napísať o niekom, že si „odklepol granty“. Nuž posúďte sami, či je to skutočne v poriadku.

Zarážajúce je aj to, že sa k takým vyjadreniam uchyľujú médiá pokladané za serióznejšie. Týmto stanoviskom totiž nielen osočujú, ale ešte aj ukazujú, že nerozumejú problematike a teda, že si nespravili svoju prácu poriadne (alebo spravili a napísali to vedome, čo je v skutočnosti ešte horšie). Pretože nielen, že som projekty nehodnotila a nevyberala, ale nemôžem byť ani ich príjemkyňa. Príjemcami dotácií môžu byť iba právnické osoby, v tomto prípade mimovládne organizácie, a úžitok z nich musia mať cieľové skupiny z podporeného projektu.  

MEDIÁLNY LYNČ 2: KOMISIA SA ROZHODLA INAK AKO STANOVOVALO HODNOTENIE

Pohoršenie vyvolalo najmä to, že sa komisia ministerstva pri výbere projektov nedržala bodového hodnotenia. Toto je hlavný argument, o ktorý sa autori článkov a ich respondenti opierajú a z ktorého vyvodzujú konflikt záujmov. Vraj je takéto konanie nevídané, nemiestne a nikde sa to takto nerobí. To je však veľké zavádzanie. Najmä, ak vychádza z úst tých, ktorí v podobných komisiách sedeli dlhé roky a sami sa pri výbere projektov neriadili iba bodovým hodnotením.  

Napríklad v takej komisii Nórskeho finančného mechanizmu tiež nerešpektovali bodového hodnotenia nezávislých hodnotiteľov. Asi tomu neuveríte, ale v tejto komisii bola členkou aj pani Oľga Pietruchová. Tá, ktorá za veľkej pomoci médií teraz najviac kričala a doslova hovorila, že „sedela už v mnohých komisiách a nikdy v živote sa nestalo, aby komisia natoľko prehádzala poradie hodnotiteľov“. Nuž, treba si osviežiť pamäť. Stalo sa to v roku 2015 v programe Domáce a rodovo podmienené násilie, kedy členovia a členky komisie vyradili dva projekty s najvyšším bodovým hodnotením. Potvrdil to v Rádiu Regina 21. októbra 2015 aj vtedajší riaditeľ odboru grantov EHP a Nórska, Úradu vlády SR. Viac si o tom môžete prečítať tu. Nezaregistrovala som vtedy, že by sa danej téme nejaké médium venovalo s takou razantnosťou, ako je to v prípade rozhodnutia komisie pri týchto dotáciách. Samozrejme, všetci vtedy akceptovali štatút, ktorý členom komisie dovoľoval rozhodnúť sa inak, ako udáva hodnotenie. Médiám to v tom čase prišlo legitímne. Pýtam sa teda, čo sa zmenilo? Nič. Iba sa uplatňuje dvojaký meter.

Samozrejme, pri každej dotácii, grante či akejkoľvek podpore sa dajú zlepšiť pravidlá. Avšak, novinár by si mal overiť všetky fakty a hľadať pravdivé zdroje. Nielen veriť tým, ktorí silno kričia. Bodovanie projektov aj v prípade týchto dotácií bolo jedným z kritérií hodnotiaceho procesu. A aj v tomto prípade, ako aj  pri dotáciách z nórskych fondov, sa mohla komisia rozhodnúť inak zvažujúc nové skutočnosti. V opačnom prípade komisia nemá žiaden význam. Prečo sa tak komisia rozhodla, viackrát vysvetlilo ministerstvo. 

MEDIÁLNY LYNČ 3: VEREŠOVÁ MÁ KONFLIKT ZÁUJMOV (Denník N)

Niektoré médiá boli opatrnejšie. Na základe výberu komisie sa začali domnievať, že musel nastať konflikt záujmov. Čo by samo o sebe nebolo problémom, avšak ony namiesto toho, aby sa pustili do hlbšieho skúmania problematiky a získania reálnych dôkazov, sa rovno uchýlili k záveru, že Verešová má jasný konflikt záujmov. Vychádzali totiž zo skutočnosti, že som členkou predsedníctva podporenej neziskovej organizácie, hoci je táto pozícia nehonorovaná a dobrovoľnícka. Stačilo vraj iba vystúpiť z členstva pred nástupom do štátnozamestnaneckého pracovného pomeru a konflikt záujmov by som nemala.

Prečo som to teda nespravila? Jednak preto, že som do bodky naplnila literu zákona o štátnej službe a to, že  „štátny zamestnanec nesmie byť členom riadiacich orgánov, kontrolných orgánov alebo dozorných rád právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľské činnosť“. A to ja naozaj nie som.  A po druhé, že moje vystúpenie z predsedníctva by bola formalita, iba čistý technický akt. Totiž, ak som raz stála pri zrode mimovládnej neziskovej organizácie, navždy budem s ňou spojená ako zakladateľka. To sa nedá nijako vymazať. Reálne teda, v takýchto prípadoch, nezáleží, či som členkou predsedníctva, určité spojenie mojej osoby s neziskovou organizáciou bude existovať navždy. A preto bude vždy existovať určité RIZIKO konfliktu záujmov. 

Dôležité však je, aby som sa vyhla situáciám, kde by riziko ovplyvňovania prerozdeľovania dotácií mohlo nastať. A to som spravila. Pri nástupe na ministerstvo som si bola vedomá toho, že som zakladateľkou mimovládnej organizácie, čo pre mňa znamenalo, že  nikdy nebudem môcť byť členkou výberovej komisie alebo mať akýkoľvek vplyv na rozdeľovanie dotácií. Presne takto je to popísané aj v opatreniach v oblasti prevencie korupcie:  „Zamestnanec, ktorý je v konflikte záujmov, nesmie rozhodovať alebo zúčastňovať sa na rozhodovaní vo veci, ktorej sa konflikt záujmov týka, ani mať prístup k informáciám, ktoré sa danej veci týkajú.“ A tak to bolo - ja som projekty NEVYHODNOCOVALA, nemala som žiadne informácie o žiadateľoch,  NEVYBERALA som projekty, pretože som NEBOLA členkou komisie a teda som NEMALA VPLYV na jej rozhodnutie. 

A toto všetko si mali novinári zistiť a overiť. Veď sa to dá úplne jednoducho na základe zákona o o slobodnom prístupe k informáciám. Mrzí ma, že sa rovno uchýlili k posudzovaniu a odsúdeniu.  

Odchod z predsedníctva neziskovej organizácie môže byť teda iba divadlom, ktoré ma odrazu človeka naoko zbaviť rizika konfliktu záujmov. Takto som uvažovala, a preto mi prišlo zvláštne vystúpiť z predsedníctva a odrazu sa tváriť, že ja vlastne s tými organizáciami nič nemám. Možno je to naivné, a očividne veľmi nestrategické, no nemyslíte, že ak by som reálne chcela ovplyvňovať dotácie, nebolo by vystúpenie z predsedníctva prvou vecou, ktorú by som spravila? 

ČO ĎALEJ?

Vcelku som sa potešila, keď do témy vstúpilo aj Transparency International. Dúfala som, že oni vysvetlia, ako by mal človek z občianskeho, tzv. tretieho sektora, ktorý po dlhoročnej praxi v odbore začal pracovať vo verejnej sfére, postupovať v prípade takýchto komplikovaných udalostí, ktoré nie sú úplne čierno-biele. Neviem však, akú otázku položil redaktor denníka Plus JEDEN DEŇ ich riaditeľovi Šípošovi a ako mu bolo vysvetlené moje postavenie v organizácií, keďže pán riaditeľ uviedol len, že „by sa zamestnanec ministerstva nemal uchádzať o dotácie...“ Ale veď predsa ja som sa neuchádzala o dotácie. Toto je naozaj miešanie hrušiek s jablkami. Rovnako, aj právnička Nadácie Zastavme korupciu uviedla, že by úradník, ktorý riadi odbor ministerstva nemal prideliť dotáciu organizácií, v ktorej zároveň pôsobí vo vedení. Avšak ja som neprideľovala dotácie. Ten, kto chce pochopiť, pochopí.

Napriek všetkému negatívnemu, čo sa v tejto vyrobenej kauze vyplodilo, sa na to chcem pozrieť aj ako na príležitosť. Príležitosť k stanoveniu jasných nepriestrelných pravidiel predchádzania rizika konfliktu záujmov pre zakladajúcich členov a členov správnych rád a predsedníctiev mimovládnych neziskových organizácií, ktorí neskôr začnú pracovať pre štátnu a verejnú správu. Je totiž veľmi dôležité, aby sa podobná vec neopakovala voči ďalším aktívnym ľuďom z tretieho sektora, teda že budú neprávom obvinení podobne ako ja. Chcem preto požiadať Transparency International a Nadáciu Zastavme korupciu, aby nastavili normy, podľa ktorých budú občianski aktivisti postupovať v prípade, že nastúpia do verejnej funkcie. 

Chcem ešte na záver potvrdiť, že ak naozaj bude postačovať, aby som ako zakladateľka nezsikovej organizácie uchádzajúcej sa o dotácie eliminovala riziko konfliktu záujmov tým, že nebudem viac členkou predsedníctva, tak ihneď odstúpim. Každopádne, naďalej si zachovám svoje zásady a nebudem nikdy prítomná pri rozhodovaní o dotáciách a to ani ako hodnotiteľ, ani ako člen komisie.

Médiá by som chcela touto cestou vyzvať, aby si overovali informácie, ktoré dostávajú, aby sa neuchyľovali k hrubým obvineniam a záverom bez dôkazov. Chcela by som totiž naozaj vedieť, čo by spravil denník Pravda a pani Krempaská, keby ich súd vyzval podložiť dôkazmi skutkové tvrdenie „odklepla si granty pre svoju organizáciu“. Alebo, čo by súdu povedali denník SME a pani Braxatorová o svojom nepodloženom tvrdení: „Na delenie dotácií dozerala ich príjemkyňa“. Ale aj, čím by sa obhájil Denník N a pani Gehrerová, keby sa ich súd spýtal, akými dôkazmi majú podložený svoj hodnotiaci súd: „V konflikte záujmov je najmä Anna Verešová...“.

Žiadam médiá, aby upustili od protiprávneho konania, osočovania a hanobenia mena len na základe svojich vlastných domnienok. Aby neskúmali problémy len po povrchu, pretože sa zrovna hodia do ich názorového spektra. No najmä ich prosím, aby mali úctu k svojmu vlastnému povolaniu a neuchyľovali sa k zavádzaniu a zneužívaniu moci, ktorá im bola zverená.