Tak sa vo verejnosti objavil nápad diferencovať platy učiteľov podla miesta pôsobenie. „Veď náklady na život v Bratislave sú predsa oveľa vyššie ako na východe Slovenska. Túto skutočnosť treba zohľadniť pri stanovení platov.“ Neviem, či to niekto myslí vážne, alebo ide o predvolebnú vábničku. No skúsme sa zamyslieť, čo by to znamenalo. Určite by to nezostalo len pri učiteľoch. Veď zamestnanci štátu, či zamestnanci platení prostredníctvom štátneho rozpočtu sú aj v iných rezortoch /zdravotníctvo, obrana, polícia/. Oprávnene by sa ozvali, či oni sú od macochy? Na východe Slovenska by protestovali a dôvodov by sa našlo dosť - aj oprávnených. Veď napríklad v takých Bystranoch, ale aj iných obciach na východe Slovenska majú celé triedy žiakov pochádzajúcich z rómskych osád. Nie je ich práca je oveľa náročnejšia?

S veľkou pravdepodobnosťou by sa takáto platová úprava ocitla na ústavnom súde pre diskrimináciu.

K čomu by taký nápad viedol? K nespokojnosti a k chaosu. Asi ako to je vo Francúzsku, kde obyvateľ Alsaska platí inú daň ako Francúz z Paríža, či Lyonu. Nedomyslené nápady sa pred voľbami obyčajne rodia ako huby po daždi. To už ani neudivuje. Udivuje to, že bez vážnej diskusie, zváženie pre a proti, sa neraz realizujú. A potom sa draho naprávajú.

Nepopieram, že náklady na život sa v regiónoch rôznia. Ale ľudia, ktorí, žijú v regiónoch, kde náklady na život sú nižšie, obyčajne majú horší prístup k službám a inak obmedzené možnosti. Rozhodne si nemyslím, že platy ba sa takto mali diferencovať. A nie je to ani spravodlivé. V prípade odôvodnenej potreby možno niektoré nevýhody riešiť príplatkom na bývanie, príplatkom za sťažené podmienky a podobne. To však by mala byť záležitosť miestnych autorít alebo zriaďovateľov. Štát by na to mal nanajvyš vytvoriť podmienky.