Elektromobilita - otázky laika.

Kedysi som si myslel, že nedomyslené kampane, ktoré ovplyvnia masy sú doménou socializmu. Spomínam si ako v osemdesiatych rokoch minulého storočia bola kampaň za automatizované systémy riadenie - ASR. Pri každej príležitosti sa o nich hovorilo, všade ich “realizovali“. Pravda len v hláseniach a na papieri, v skutočnosti sa skoro nič nezmenilo. Nemilo som bol prekvapený, že takéto kampane nie sú výsadou socializmu. Pred 20 rokmi som ako minister školstva zažil kampaň za rozšírenie znalosti cudzích jazykov, Každý občan EÚ mal hovoriť okrem materinského jazyka ešte 2 európskymi jazykmi. Ako to dopadlo hádam nie je potrebné komentovať. V prípade elektromobily Európsky parlament zašiel ešte ďalej. Po roku 2035 už sa nebudú predávať automobily poháňané spaľovacími motormi. Čo to bude znamenať a aké to bude mať následky okrem zníženia emisií som sa nedozvedel. A tak mám laické otázky.

Na Slovensku máme viac ako 3 000 000 registrovaných automobilov. Jednoduchým výpočtom zistíte, že 10% z nich v celodennej prevádzke pri spotreba cca 15-20 kWh na 100 km spotrebuje za rok viac ako je celoročná produkcia jadrovej energetiky na Slovensku /cca 15 000 gWh/. Najvyšší čas začať stavať ďalšie jadrové elektrárne? No tie sú v Európe neželané. Nemecko odstavilo poslednú z ich jadrových elektrárni. Rakúsko protestuje, ak sa len v ich blízkosti stavia jadrová elektráreň. Vietor a voda spotrebu elektriny nepokryjú a sú to nestabilné zdroje. Takže začneme znovu vo veľkom používať na výrobu elektriny fosílne palivá? Ako potom znížime produkciu CO2?

Dnes tankovanie PHM do automobilu zvládne vodič za 5 minút. Nabíjanie elektromobillu na 80% kapacity batérie trvá minimálne pol hodiny. Prerátal niekto aké obrovské plochy budú zaberať nabíjacie stanice pri cestách a diaľniciach?

Poviete si, ľudia budú nabíjať elektromobil doma a v noci. Neviem si to dobre predstaviť na sídliskách, ale uvažujme, že to tak bude. Predpokladajme, že v obci, ktorá má 1000 domov a rovnaký počet automobilov, len 10% z nich bude nabíjať svoj elektromobil. Pochybujem, že na také niečo sú dimenzované siete. Z vlastnej skúsenosti viem, že keď sa v 90-tých rokoch objavili elektrické kotly, tak si ich ľudia u nás nechali inštalovať. No už po 10 inštalácii, elektrárne na ďalšie nedali súhlas. Sieť na to nebola dimenzovaná. Celé siete bude treba prerobiť? Náklady sa premietnu do ceny elektriny. Dnes sú elektromobily pre časť obyvateľstva nedostupné. Čo potom?

Účinnosť elektromotora je podstatne vyššia ako spaľovacieho motora. To je pravda. Ale je to len časť pravdy. Straty v prípade elektriny sú pri jej prenose. A aj laik vie, že keď 2 týždne elektromobilom nebude jazdiť kapacita batérie poklesne – to sú ďalšie straty. V nádrži spaľovacieho automobilu za rovnaký čas palivo neubudne. Aký je teda rozdiel medzi celkovou účinnosťou elektromobilu a automobilu poháňaného spaľovacím motorom?

Z dostupných informácii je známe, že použite batérie sa nerepasujú ani nelikvidujú, len sa skladujú. Ale, keď prejde Európa na elektromobiltu, tak hádam problém s použitými batériami nebude môcť riešiť ich skladovaním. Je vôbec urobený nejaký odhad, aká budú použité batérie ekologická zaťaž? Ďalšia ekologická záťaž je ťažba a spracovanie surovín na výrobu batérií. Mimochodom neviem o tom, že by sa lítium ťažilo niekde v Európe.

Rozhodnutie o zákaze spaľovacích motorov vyvoláva množstvo otázok bez odpovedí. Kampaňová floskula o znížení CO2 znie pekne. Iste, treba produkciu CO2 znížiť. Sú však automobily najväčším producentom CO2? Bolo by prirodzené začať znižovať produkciu CO2 u tých najväčších producentov. Nepredstavuje v súčte výroba batérií a ich likvidácia ako aj výroba elektriny porovnateľnú ekologickú záťaž? Alebo dokonca väčšiu záťaž? Nechcem byť zlým prorokom, ale obávam sa, že táto kampaň skončí podobne, ako mnohé predchádzajúce kampane. Urobí niekto niekedy jej zúčtovanie: náklady versus prínosy?