Pri uvažovaní nad Dokumentom pre kontinentálnu etapu synodality som si uvedomil, ako sa pred nami postupne vytvorila pestrofarebná mozaika v ráme veľkého okna, cez ktoré k nám začalo prenikať nádherné svetlo Ducha Svätého.

Nemali by sme ale zostať len kochať sa pri pohľade na neho,  je potrebné to okno otvoriť, aby mohol  začať dnu prúdiť nový vietor Ducha Svätého, ktorý by v nás rozpálil oheň svojej lásky, aby rozžeravil uhlíky tam, kde už oheň dohasína, alebo ktoré už dávno zhasli, aby sme boli iskrou pre druhých pri spoločnom kráčaní.

Tak ako prúdil a rozpaľoval za čias Druhého vatikánskeho koncilu, aj teraz Boh pripravuje niečo nové a ponúka nám spoluprácu na budovaní synodálnej Cirkvi, ktorá žije jednotu v rozmanitosti.

Pri hľadaní odpovede na prvú nastolenú otázku: Ktoré myšlienky najsilnejšie rezonujú s konkrétnymi skúsenosťami a realitou Cirkvi na vašom kontinente? Ktoré skúsenosti sa vám zdajú nové alebo osvetľujúce? celkom zreteľne vnímam, že je to nová skúsenosť ducha synodality – možnosť pre členov spoločenstiev, ale aj jednotlivcov aktívne sa zapojiť do prvej etapy synody, vyjadriť slobodne svoj názor, pohľad, zdieľať skúsenosti vlastnej duchovnej cesty a prinášať nové vízie, rozširovať priestor aktívneho angažovania veriacich laikov, zvlášť žien a mladých v pastorácii, pomenovať ťažkosti a zlyhania v cirkvi a jej poslaní a otvorene o nich diskutovať, znižovať odstup medzi klérom a laikmi.

Na druhú otázku: Aké podstatné napätia alebo rozdiely sa javia ako zvlášť dôležité z pohľadu vášho kontinentu po prečítaní DKE a stíšení sa v modlitbe? Aké sú teda problémy alebo otázky, ktoré by sa mali riešiť a zvážiť v ďalších krokoch procesu? nemám lepšiu odpoveď, než tú, ktorú som našiel  v syntézach Anglicka, Walesu, Írska a Talianska: "dynamika domova a exilu, príslušnosti a vylúčenia", predstavuje "napätie medzi pravdou a milosrdenstvom", ktoré umožňuje Cirkvi odvážne hlásať Ježišove autentické učenie a zároveň ponúkať začlenenie a prijatie do domu, ktorý nemá dvere, ktoré sa zatvárajú, ale v ktorom je priestor, ktorý sa neustále rozširuje pre všetkých, ktorí tam chcú patriť, alebo ktorí sa tam chcú vrátiť.

Odpoveď na tretiu otázku: Ak sa pozrieme na to, čo vyplýva z predchádzajúcich dvoch otázok, aké sú priority, opakujúce sa témy a výzvy ku konaniu, ktoré možno zdieľať s ostatnými miestnymi cirkvami na celom svete a prediskutovať počas prvého zasadnutia synodálneho zhromaždenia v októbri 2023? považujem za dobre vyjadrenú v syntéze farskej skupiny z USA: "Jadrom synodálneho procesu je vízia Cirkvi schopnej radikálnej inklúzie, vzájomnej spolupatričnosti a hlbokej pohostinnosti v súlade s Ježišovým učením: „Namiesto toho, aby sme sa správali ako dozorcovia, ktorí sa snažia vylúčiť iných od stola, musíme urobiť viac pre to, aby ľudia vedeli, že každý tu môže nájsť svoje miesto a domov.“"

Myslím, že najhutnejšia a najvýstižnejšia odpoveď na všetky otázky synodálnej cesty  zaznela v príhovore pápeža Františka na Slovensku: zakoreniť sa v Kristovi - stať sa závislým na moci a milosrdenstve Božieho slova a otvoriť sa pre svet – „rozšíriť priestor svojho stanu“ skrze "konverziu postojov a štruktúr". Ako prvý krok uznať vlastnú cestu ku Kristovi bratom a sestrám iných konfesií, „aby tí, ktorí prijali milosť krstu, kráčali spoločne, zdieľali sa a rozlišovali, k čomu ich volá hlas Ducha. Aby došlo k hlbokému pochopeniu, že v synodálnej Cirkvi je spoločné kráčanie cestou ako sa stať misijnou cirkvou.“  (BK Japonska)