Pavol, smrť a šport

Zamyslenie na evanjelium tejto nedele nájdete tu.

Osobitne zaujímavé, na čo sa vo svojom texte zameriam, sú obrazy, akými Pavol charakterizuje svoju situáciu a očakávajúci finiš misie. Nachádzajú sa v prvej polovici liturgickej perikopy, ktorá je vlastne poskladaná z dvoch výňatkov zo 4. kapitoly listu (vv. 6-8. 16-18). Tak ako v mojich predchádzajúcich príspevkoch aj teraz povzbudzujem doma si prečítať celý biblický úsek v jeho celistvosti. Len pre doplnenie, druhá časť čítania nadväzuje na Pavlove osobné skúsenosti so spolupracovníkmi, poväčšine ide o sklamania, ktoré vyústia do vyznania, že ten jediný, ktorý nikdy Pavla nesklamal, ale ho vždy podporoval bol Pán.

Pavol bol komfortne zakorenený aj vo vtedajšej mainstreamovej kultúre a nebál sa ju využiť vo svoj prospech. Zdieľať

Spomenuté obrazy Pavlovho opisu vlastného záveru života, prevzaté zjavne z iných autentických listov, sa vo vv. 6-8 dajú skratka zhrnúť do troch typov. Výjavy z prostredia obetného kultu a cestovania (v. 6) dopĺňa dnešným jazykom povedaná „športová terminológia“ vo veršoch 7 a 8. To ukazuje ako bol Pavol komfortne zakorenený aj vo vtedajšej mainstreamovej kultúre a nebál sa ju využiť vo svoj prospech. Táto spomienka totiž nereflektuje len skoršie zmienky v rovnakom spise (porov. 2 Tim 2,5), ale aj neodškriepiteľne autentickú pasáž z 1 Kor 9,24-27. Športové zápolenie bolo jedným z typických kultúrnych artiklov helenistického sveta. Nachádzame o ňom zmienky od Homéra až po staroveké olympijské hry, ktoré sa praktizovali aj niekoľko desaťročí po zrovnoprávnení kresťanstva v Rímskej ríši.

Obraz, ktorý mal vo svojej pôvodine aj pohansko-náboženský rozmer, musel byť teda v novozákonnej dobe značný dopad. Pavol sa ho neštíti a vyberá z neho to, čo je aj podľa neho príkladné. Tu konkrétne prirovnáva svoj život k boju (zápaseniu) a behu. Metaforicky nimi vníma svoj zápas ostať verný pravému učeniu a Kristovi. Prečo asi? Poteoretizujme.

Hoci sa Pavol snaží získať prvú cenu (veniec), jeho úmyslom nie je na konci stáť ako osamelý víťaz. Zdieľať

Každý, kto sa odhodlá športovať, sa totiž musí odhodlať na náročnú formu života. Zápoliť proti iným sa nedá len tak zhurta. Treba na to prípravu, ktorá si vyžaduje disciplínu a vytrvalosť. A s nimi je prepojené priam až nadľudské odriekanie. Treba tu odstrániť to, čo si nešportovec bežne môže dopriať. Tréning musí byť pravidelný. Každé dlhšie vynechanie sa nemilosrdne vypomsťuje. A tak podobne sa askéza a každodennosť stála aj súčasťou apoštolovho života. Podobne, ako pri oficiálnom športovom vystúpení, sa musí hľadieť na víťazstvo. No realitou je často prehra. Aj Pavol mal pred sebou jasný cieľ, no ten vždy nedosiahol želanými úspechmi, ale aj cez prehry. Zlyhanie v procese športovej kariéry vytvára krízu dané snaženie opustiť. To odzrkadľujú aj prekážky, s ktorými sa treba v žitej viere popasovať.  Pri každom športe sa aspoň nepriamo musí súťažiaci konfrontovať so svojimi súpermi. To isté opäť platí pri evanjelizačnom snažení. Jeho predmetom sú totiž ľudia, ktorých kresťan získa, ktorí ho odmietnu a ktorí bojujú proti nemu. 8. verš však mení klasickú športovú paradigmu úspechu. Hoci sa Pavol snaží získať prvú cenu (veniec), jeho úmyslom nie je na konci stáť ako osamelý víťaz. On chce, aby zvíťazili všetci čo s ním bežia. A takto možno túto metaforu lepšie vnímať v zmysle kolektívneho športu.

Pavol v 2 Tim si je istý, že zvíťazí. Nachádza sa tesne pred cieľom. Ba, ak umiestňujeme čas vzniku listu až po jeho smrti, vnímame túto výpoveď ako obdobie medzi dobehnutím do cieľa a odovzdaním medaile.

Sumarizuje sa nám pred nami život, ktorý vonkoncom nebol ľahký.Zdieľať

Sumarizuje sa nám pred nami život, ktorý vonkoncom nebol ľahký. No aj napriek vonkajšiemu pohľadu, ktorý vnímal iba stúpenca menšinovej „sekty“ odsúdeného na smrť, za úspešný. Nech je nám útechou a povzbudením v našich ťažkých časoch.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia