Oživme politické hodnoty Tomáša Baťu

Tomáš Baťa prišiel s vlastným riešením sociálneho systému. Poznáme ho ako najúspešnejšieho podnikateľa Československa a inovátora. Málokto však vie, že bol aj politikom. Od roku 1923 do roku 1932 bol starostom Zlína a jedným z troch najvážnejších adeptov na post prezidenta ČSR po Tomášovi Garrigue Masarykovi. Aké boli jeho politické hodnoty?

Bývam v zaostalom regióne Slovenska. Spolu s kolegami sme založili Inovačné Centrum v Lučenci. Ako ekonóm sa venujem problémom regiónov, špeciálne téme decentralizácie. Organizujem medzinárodnú konferenciu FUTUREGION zameranú na rozvoj hospodársky zaostávajúcich regiónov.

Príhovor, ktorý predniesol Tomáš Baťa ako člen Moravsko-sliezskej snemovne na jej zasadaní 29.12.1928:

Treba si uvedomiť, že najvznešenejšou úlohou vedúcich osobností regiónu a štátu je prebudiť a uvoľniť životné sily obyvateľstva a riadiť tieto sily tak, aby pomáhali sebe aj štátu na ceste k blahobytu. Jediným prostriedkom k tomuto cieľu je nechať žiť tieto samostatné zväzky z vlastných prostriedkov. Zo súťaženia a zo zdravého života, ktorý takto vyrastie, si silné a schopné zväzky vybudujú znamenitú existenciu. No aj najslabšie obce dosiahnu omnoho lepšiu existenciu, ako majú teraz, keď všetci, silní aj slabí, sú odkázaní na almužnu, keď práve preto majú nedostatok všetci. Prídelové hospodárstvo je najhorší hospodársky systém, v ktorom štát najprv vezme obciam ich prostriedky prostredníctvom daní a starostovia týchto obcí potom behajú po úradoch a ponížene prosia o prídel na krytie svojich potrieb. Práve preto sa potom v samosprávnych rozpočtoch podvádza, umelo sa zväčšujú, aby sa zvýšil schodok a tým získali väčší prídel. Prídelové hospodárstvo je škodlivé aj pre štátnu pokladnicu, pretože oberá kraje a obce viesť svoje hospodárenie tak, aby sa výnosy daní zvyšovali a aby sa tak zvyšovala aj ich vlastná účasť. Tento systém ničí charaktery, pretože najlepším starostom alebo politikom nie je najlepší hospodár, ale ten, kto vie najúspešnejšie ohýbať chrbát. Takto silnú obec, región, silný štát nevybudujeme, pretože nebudujeme to najdôležitejšie, čo štát potrebuje – silného a sebavedomého občana.

Nepripomína Vám to niečo?

Za skoro 100 rokov sa regióny nevymanili z područia centralizmu. Za čias Tomáša Baťu chodili ohýbať chrbát do Prahy, my dnes chodíme ponížene prosiť do Bratislavy.

Organizácia OECD odhadla, že nás toto ohýbanie chrbta pred centrálnym plánovaním stojí až 10% slovenského HDP. Podrobnejšie som túto tému rozobral na mojom Youtube kanáli “Výkrik z regiónov”. Ak Vás zaujíma akú hospodársku prosperitu by nám prinieslo to, že by sme prestali ohýbať chrbát v Bratislave, môžete si pozrieť toto video.