Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
23. apríl 2022

Ako na Apokalypsu

Veľkonočné nedele sú v liturgii typické tým, že vo svojej bohoslužbe slova čerpajú až na Žalmy iba z Nového zákona. Namiesto starozákonných úryvkov sa nám v prvom čítaní ponúkajú dejiny rannej Cirkvi zachytené v spise Skutkov apoštolov. Tohtoročný cyklus lekcií má ale svoje špecifikum aj na mieste, kde sme inak zvyknutí vypočuť si niečo z apoštolských listov. Až do sviatku Turíc nám budú ponúkané vybrané útržky zo Zjavenia svätého apoštola Jána, čo je posledná kniha celej Biblie, známejšia podľa svojho gréckeho názvu ako Apokalypsa. Ešte pred pohľadom na našu liturgickú ochutnávku vám preto veľmi odporúčam si tento spis postupne čítať aj kontinuálne a v celku.
Ako na Apokalypsu

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať tu. 

Ja, Ján, váš brat a spoločník v súžení, v kráľovstve i vo vytrvalosti v Ježišovi, bol som pre Božie slovo a Ježišovo svedectvo na ostrove, ktorý sa volá Patmos. V Pánov deň som bol vo vytržení a počul som za sebou hlas mohutný ako zvuk poľnice hovoriť: „Čo vidíš, napíš do knihy a pošli siedmim cirkvám.“
Obrátil som sa, aby som pozoroval hlas, čo so mnou hovoril.
A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov a uprostred svietnikov kohosi, ako Syna človeka, oblečeného do dlhého rúcha a cez prsia prepásaného zlatým pásom.
Keď som ho uvidel, padol som mu k nohám ako mŕtvy. On položil na mňa svoju pravicu a povedal: „Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a Živý. Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia. Napíš teda, čo si videl: čo je a čo sa má stať potom.“ (Zjv 1, 9-11a. 12-13. 17-19)

Ako som spomínal, už na prvé počutie spoznávame, že pred sebou máme niečo iné ako napr. Pavlove listy. O aký druh literatúry sa tu teda jedná? Tak odborné ako aj laické oko má s formou a obsahom tohto textu tak trochu problém. Kde ho možno zaradiť? Ide o nejaký príbeh, poučenie, posolstvo, kázeň, či skutočne svojrázne štylizovaný list? Najbližšie k správnej odpovedí má asi tvrdenie, že táto kniha obsahuje množstvo typických a netypických biblických štýlov a žánrov. Ukázať by som sa to pokúsil práve na našom úryvku. Nečakajte však vyčerpávajúcu odpoveď. Najprv však kontext. Čítanie je poskladané (všimnite si súradnice) z veršov prvej kapitoly, konkrétne z jej druhej časti (vv. 9-20) To čo tomu predchádza je nadpis (prológ) (vv. 1-3) a pozdrav (vv. 4-8). Po nich už nasleduje nami počutý obsah s prvou víziou. Jej centrom je zjavenie sa postavy podobnej Synovi človeka (v. 13), s ktorou vizionár nadväzuje svoj prvý nadprirodzený kontakt a ktorá je všeobecne rozpoznávaná ako Ježiš Kristus. Čo všetko nám teda o celej knihe toto stretnutie prezrádza?

Táto kniha obsahuje množstvo typických a netypických biblických štýlov a žánrov. Zdieľať

Keďže Apokalypsa dala meno samostatnému žánru (apokalyptika), je celkom logické, že doňho môžeme spokojne zaradiť aj náš spis. Apokalyptický štýl podania nachádzame vo všetkých starovekých náboženstvách. Čo sa týka Biblie, tak rozkvet apokalyptiky možno zaznamenať hlavne v období 2 stor. pred Kr. – 1. stor. po Kr. Nachádza sa tak v Starom a Novom zákone ako aj v mimobiblickej literatúre (apokryfy). Jej hlavnými črtami sú: Texty boli určené do situácie krízy pre tých, ktorí zakúšali rôzne formy náboženského prenasledovania. Aj náš autor sa nám predstavuje ako „spoločník v súžení ... i vo vytrvalosti„ (v. 9). Navyše sa zdá, že jeho pobyt na ostrove Patmos je nedobrovoľný a môže byť následkom prvotného prenasledovania kresťanov zo strany vládnej moci. Apokalyptické texty mali adresátov povzbudiť v tom, že ich Boh neopustil, a že je mocnejší ako každý svetský režim. "Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a Živý. Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia.“ (vv. 17-18) Ich obsah  musí byť vizionárom odhalený. Deje sa tak prostredníctvom anjela, či ako tu, samého Boha. Aj napriek tomu sa pritom stáva, že prijímateľovi zjavenia musí s pochopením významu vízie pomôcť aj niekto ďalší (napr. Syn človeka vo vynechanom v. 20 alebo starec v 7,13-16). Zjednodušený pohľad dáva dojem, že ich zámerom je hlavne predpoveď budúcnosti. No podobne ako pri prorokoch ide viac o teologickú reflexiu aj prítomnosti („Čo je a čo sa má stať potom“ v. 19) a minulosti (vizionár sa musí k zjaveniu „obrátiť“ v. 12). Je charakteristické, že apokalyptika svoje posolstvo podáva prostredníctvom fantastických obrazov, ktoré majú symbolickú hodnotu. V našom prípade to nachádzame v hlase ako zvuk poľnice (v. 10), zlatých svietnikoch (v. 12) či opise zjavenej postavy. Niektoré výrazy sa pritom často dajú len sťažka predstaviť. Takým je napríklad meč vychádzajúci z úst spomínaný vo v. 16., ktorý ale liturgia vynechala. Osobitou kategóriou je záľuba apokalyptík v číslach a ich kombináciách. Ich podanie nám tak vytvára dojem akéhosi kódu, ktorý treba rozlúštiť. To je ale nebezpečne živnou pôdou pre každého konšpirátora, ktorý by chcel Božie slovo zneužiť na svoje účely. Správnejší spôsob čítania takýchto textov je skôr v spôsobe poctivého uvažovania nad významami použitých obrazov a ich významu pre prvotných adresátov. Rátať však treba aj s tým, že význam niektorých vecí ostane zahalený navždy. „Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš to!“ (10,4)

Správnejší spôsob čítania takýchto textov je skôr v spôsobe poctivého uvažovania nad významami použitých obrazov a ich významu pre prvotných adresátov. Zdieľať

Na knihu Zjavenia sa dá pozerať aj ako na rozprávanie nejakého deja. Aj z nášho úryvku možno vyskladať krátky opis toho ako sa Ján dostal na Patmos a ako sa v istý deň dostal do stavu vytrženia. Podobne aj následné zjavenia v sebe obsahujú akési miniepizódy (o žene, o dvoch svedkoch). Po prečítaní celej knihy by sme pri istej dávke snahy dokonca mohli vyskladať epický príbeh o boji medzi dobrom a zlom, ktorý je zavŕšený víťazstvom Boha, ktorý všetkých spravodlivých zhromaždí do nebeského Jeruzalema. Na slabiny takéhoto prístupu však opäť poukazuje skutočne poctivé čítanie. Predstavme si, že by sa mala táto kniha verne sfilmovať. Skončili by sme asi pri veľmi mätočnom diele, ktoré by sa skôr podobalo na prebúdzanie sa z jedného psychedelického sna do druhého.

Apokalypsa je ďalej aj veľmi výrazne liturgickým dielom. V istom zmysle priam až liturgickou knihou. Už v úvode dostávame pokyny na to, aby sa táto kniha prednášala na verejnom zhromaždení („Blahoslavený, kto číta, aj tí, čo počúvajú slová proroctva a zachovávajú, čo je v ňom napísané.“ v. 1,3). V priestore, ktorý by sme mohli pomenovať ako nebo, sa podľa tejto knihy koná ustavičná bohoslužba. Viackrát pritom zaznievajú rôzne hymny, ktoré sa neskôr až dodnes aj skutočne stali súčasťou kresťanskej liturgie. Z nášho úryvku sa dá poukázať na typický kňazský odev Syna človeka (v. 13) a Pánov deň (v. 10), pod ktorým väčšina bádateľov rozumie nedeľu. Postava osláveného Krista sa pritom nachádza uprostred svietnikov, ktoré predstavujú jednotlivé cirkvi, čo následne môžeme interpretovať aj ako Ježišovu prítomnosť uprostred liturgického zhromaždenia.

Ján tu ako Boží prorok má oznámiť jeho vôľu a pohľad na skutočnosť. Zdieľať

Neposlednou črtou tejto knihy je aj nadväzovanie na tradíciu starozákonných prorockých kníh. Vizionár je oslovený a povolaný Bohom, aby to čo vidí a počuje zapísal pre ostatných (v. 11). Celý spis má tak jasné poslanie smerom von ku ostatným. Ján tu ako Boží prorok má oznámiť jeho vôľu a pohľad na skutočnosť. Ako príznačný prvok tu vystupuje aj typická bázeň proroka pred Pánom pri prvom povolaní. „Keď som ho uvidel, padol som mu k nohám ako mŕtvy. On položil na mňa svoju pravicu a povedal: "Neboj sa! "“ (v. 17)

A na záver sa obrátim k tomu, čím som začal, pretože Apokalypsa obsahuje aj znaky novozákonného listu. Prezrádzajú to formálne prvky na začiatku a konci knihy, samotné listy zakomponované v kapitolách 2-3 a poverenie: „Čo vidíš, napíš do knihy a pošli siedmim cirkvám.“ (v. 11)

Správne poňať knihu Zjavenie tak určite nie je ľahkou záležitosťou. Nuž, hor sa do čítania!

Použitá literatúra:

Inzercia

Heriban, J.: Príručný lexikón biblických vied, 1994

Mrázek, J.: Zjevení Janovo, 2012

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

obrázok: wikimedia

 

 

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Pascha učí: "Rcém brátije!"

Pascha učí: "Rcém brátije!"

Dnes (21. apríla) som letmo zachytil správu o snahe dovoliť civilistom odchod z bombardovaného mesta Mariupol. Zaznelo dokonca slovo prímerie. Vraj by malo trvať 4 dní: od štvrtka do nedele, kedy pravoslávni veriaci oslavujú Paschu. V tomto termíne slávia Paschu aj gréckokatolíci používajúci "starý kalendár." Takých je na Ukrajine i v Rusku dosť.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.