cítime sa byť bieli...? :) alebo najkrajšie veci sú zadarmo...

jeden náhodný ranný rozhovor s Etelou.. - mladé, pekné, drobné žieňa. Snaží sa predávať Nota Bene pred Banskobystrickou katedrálou, a popri tom sa snaží zháňať si akúkoľvek prácu, hociako podradnú, kľudne aj jednorazovú...

E: "... a tak mi tá žena povedala, že ako mi môže dať peniaze, keď hentí sa tam opíjajú ani nie 3 metre odo mňa. Sedeli tam traja Rómovia na lavičke s krabicou červeného vína. Okamžite ma s nimi spojila, len preto, že sú mojej pleti. Chápeš?"

A: "Pravdupovediac, nechápem...".

E: "Tak som ich išla poprosiť, aj som sa bála, lebo ich nepoznám, aby šli inde. Dvaja boli nepríjemní, ale jeden sa ma zastal a odišli. O 3 hodiny išla pani zase okolo a s údivom sa ma spýtala: ´A vy ešte nie ste opitá??´ a dala mi 20 centov... Často ľudia aj niečo dajú, ale v srdci tebou pohrdnú. Cítiť to... ale nesúdim ich, každý sme nejaký. A teraz ty, povedz mi niečo pekné..."

A: "Včera vstúpila jedna moja veľmi blízka priateľka do kláštora... jej, a včera bol aj super deň v práci. Keď už spomínam prácu... chcela by som odísť, ale zatiaľ neviem, čo bude ďalej, tak sa aj bojím trochu.. a nemala som ani veľmi z čoho našetriť..."

s odzbrojujúcou jednoduchosťou a dôverou mi odpovedala: 

E: "Neboj sa...! Dôveruj Bohu, som si istá, že sa o teba postará. Aj keď je chvíľu ťažko, viem, že bude dobre!"

...

E: "Kým tu stojíme spolu, mnohí sa na nás dívajú. Niektorí prekvapene, iní s pohŕdaním či obdivom - že sa so mnou rozprávaš, biela..."

A: "Je to tak hrozné, že je to tak! Predsudky... mimochodom, čo je na mne biele? iba ak zuby, ale tie máš belšie ty... :) Na druhej strane, mám kamarátov, ktorí azda nemajú problém sa stretnúť s konkrétnym Rómom, ale voči komunite ako takej cítia bázeň, či obavy.. Majú zlé skúsenosti z detstva, keď azda žili v blízkosti rómskej komunity a mali odôvodnený strach tadiaľ čo len prechádzať. Ale... možno boli Rómske deti vo svojom prostredí agresívne na iných, lebo v škole boli zase vysmievané ony..."

E: "Ja som ako dieťa s bratom sama požiadala, aby nás preložili do ´rómskej´ budovy školy, lebo sa nám deti smiali a šikanovali nás. Riaditeľka nás nechcela pustiť, hovorila, že sa učíme dobre, aj sa slušne správame. Ale my sme sa necítili prijatí...

Úplne chápem ľudí, ktorí majú zlú skúsenosť napríklad z detstva, a sa im to tak zafixuje, že sa potom boja Rómov vo všeobecnosti. Ja som taká istá... - keď vidím niekoho, kto vyzerá ako skinhead, tiež sa veľmi bojím, a už len hľadám, kadiaľ prejsť, ako uniknúť. Lebo ľudia sme rôzni, nikdy neviem, či mu neprepne a zmláti ma, či dokope...".

keďže Etela napriek zlým skúsenostiam nemá predsudky voči "bielym" (či skôr oranžovo ružovým :) ), rozlúčili sme sa objatím a povzbudivým úsmevom... áno, bola pre mňa povzbudením... a dostala som od nej hneď niekoľko z tých najkrajších vecí... ;)