Prečo je táto (Veľká) noc odlišná od iných?

Štyri sederové štvorice odpovedí, príbehov, kalichov a zásadných nocí

Odpovede na otázku "prečo je táto noc odlišná od všetkých nocí?" sú štyri:
V iné noci namáčame (maces) iba raz, v túto noc ho namáčame dvakrát!
V iné noci jeme kysnutý chlieb alebo maces, v túto noc jeme iba maces!
V iné noci jeme rôznu zeleninu, v túto noc jeme iba horké byliny!
V iné noci jeme sediačky alebo ležiačky, v túto noc ležíme všetci (pri stole)!
Ak slávi veriaci žid večeru sám, položí si štyri-krát otázku sám sebe a odpovie si na ňu zakaždým sám. Pesachova haggada, čiže veľkonočný naratív o exode, ktorý rozpráva otec deťom je tiež určený pre ŠTYRI typy synov: pre múdreho syna, slabšieho, pre zlého a pre toho, čo sa nevie ani pýtať (ako to ilustruje nasledovný obrázok)

So židovskou sederovou večerou súvisia okrem štvoritej otázka a štyroch typoch hagady, aj štyri kalichy alebo poháre vína a štyri noci. Na sederovom stole má každý veriaci žid ŠTYRI kalichy či poháre vína, z ktorých sa pri večeri upije. Nad prvým sa recituje modlitba kidduš,  nad druhým kalichom sa recituje príbeh exodu z haggady, nad tretím kalichom sa recituje berecha, čiže požehnanie nad jedlom a nad štvrtým kalichom sa recitujú veľký Hallel (žalmy 113–118). Na stole býva niekedy aj symbolický piaty kalich pripravený pre Eliáša, ktorý príde v noci Pesachovej večere pred Mesiášom. Pre židovských veriacich je Pesach pamätným dňom nielen na východ z Egypta, ale súvisí aj s ínými Božími zásahmi v dejinách Izraela. Pesachova večera v noci zapadá do štyroch zásadných nocí v dejinách: noc stvorenia (Gn 1,2-3); druhou je noc, kedy Boh uzavrel zmluvu s Abrahámom (Gn 15); treťou je noc východu z Egypta označená ako noc bdenia, hebr. lel šimmurím (Ex 12,42) a štvrtou je noc Mesiáša počas ktorej príde po Eliášovi. Eliáš bol v židovskej ranej tradícii predchodca Mesiáša, ako o tom svedčí Mal a evanjeliá. Pre nás kresťanov táto noc príchodu Mesiáša už nastala.

Aj Ježiš Nazaretský, pútnik z Galiley s Dvanástimi apoštolmi slávil pesachovú večeru vo štvrtok v noci pred dňom svojej smrti s kalichmi vína, s nekvaseným chlebom – macesom, ktorý namáčal v mise s ovocnou omáčkou a s pečeným obetným baránkom. Ježiš pravdepodobne sederovú večeru anticipoval pred Pesachom, ktorý sa slávil v roku jeho smrti (rok 30) podľa Jánovho evanjelia v piatok v podvečer (Jn 18,28: Od Kajfáša viedli Ježiša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka). S dvanástimi apoštolmi ležali na kobercoch v pripravenej hornej sieni pri nízkom sederovom stole. Z agendy sederovej večere nám štyria evanjelisti zachytávajú pomerne málo detailov, avšak spolu so sv. Pavlom dali do popredia iba to, čo koná Ježiš pri večeri odlišne od sederovej večere. Dôvodom opomenutia  iných prvkov večere je asi čas slávenia eucharistie, ktorú kresťania slávili každú nedeľu, a nie raz do roka ako židia slávili veľkonočnú večeru.

Štvorica Ježišových skutkov vo večeradle

Načrtnuté štvorice pri sederovej večeri sa zhodou okolností stávajú výbornou vnemotechnickou pomôckou pre štvoricu Ježišových skutkov vo večeradle ale aj štyri rozhodujúce lokality spásonosného konania Ježiša. Vo večeradle sa vynímajú zhodou okolností ŠTYRI výrazne udalosti. Pri večeri, keď s Dvanástimi zasadol, sa zachvel a ohlási ZRADU Judáša. V Markovom evanjeliu 14,18b-21 ho počúvame: Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou." Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: "Azda ja?" On im odpovedal: "Jeden z Dvanástich, čo so mnou namáča v mise."
Do tohto kontextu zrady ustanovil EUCHARISTIU, sviatosť lásky. V nej sa za nás vydáva na smrť napriek naším zradám. Preto je to sviatosť najsvätejšia... V slovách Ježiša "Toto robte na moju pamiatku" (1 Kor 11,24.25) nad nekvaseným chlebom a tretím kalichom vína zakladá opakované sprítomňovanie jeho pamiatky v budúcnosti sviatostne realizované vďaka služobnému kňazstvu kňazov. Apoštoli a ich nástupcovia budú opakovane pripomínať tento jeho akt lásky cez lámanie jeho eucharistického chleba a podávanie jeho kalicha.
Podľa evanjelistu Jána v kap. 13  Ježiš  po večeri urobil veľké gesto, symbolický čin, keď UMÝVA NOHY všetkým apoštolom aj Judášovi cez ktoré nám dal príklad lásky. Tento čin vzbudzuje údiv v apoštoloch. Peter sa vzbúri: Nikdy! Toto „sviatostné“ gesto alebo magna charta spoločenstva vystihuje celý jeho doterajší život vydaný v náš prospech a uskutoční sa výnimočným spôsobom v zástupnej smrti za nás na kríži. Tento Ježišov testament: "aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám“ (Jn 13,15) zaznieva ako ozvena z večeradla. Posledná štvrtá významná skutočnosť z večeradla je Ježišova rozlúčková a zjavujúca REČ s novým prikázaním lásky, pri ktorej znie Ježišova veľkňazská modlitba za posvätenie učeníkov Ježiša a ich jednotu.

Štyri lokácie Ježišovho spásonosného konania

Po udalostiach vo večeradle Ježiša zastihnú udalosti trojdnia na ŠTYROCH rôznych miestach, kde prevažuje noc alebo hodiny temna: je to jednak nočné zatknutie v Getsemanskej záhrade, v meste prebiehal nočný proces pred Kajfášom a časťou sanhedrinu (Jánovo evanjelium približuje vypočúvanie aj pred Annášom) a dopoludňajšie vypočúvanie s odsúdenie Ježiša Pilátom vo vládnej budove (pretorium), za múrmi mesta nastane pri zatmení slnka (Mk 15,33) smrť Pána Ježiša na Kalvárii a napokon jeho zmŕtvychvstanie nastane v záhradnom hrobe ešte za tmy pred svitaním. Práve ono podnecuje strach, ale aj veľkú radosť v tých, ktorí sa o tom dopočujú alebo ho stretnú živého.
Pre nás, kresťanov, Mesiáš vo svojej moci zmŕtvychvstania už prišiel a udialo sa to v noci, keď ako vzkriesený obetný Baránok vstáva a plnosť svojej moci potvrdzuje počas židovskej Veľkej noci. Po jeho vzkriesení sa radostne v Cirkvi odvtedy prehlasuje: Ježiš Kristus je Pán! (Rim 1,4; 10,9; Flp 2,11; 1Kor 6,8; 12,3), a tak sa vzkriesením potvrdzuje aj jeho božská identita.

Kontinuita pesachu a jeho presah

Naše veľkonočné slávenie je v čiastočnom vzťahu so židovským Pesachom, ktorý sa naplnil vyslobodením z hriechov a záchranou ľudstva v Ježišovi Kristovi. Kresťanskú Veľkú noc začíname sláviť Pánovou večerou vo štvrtok Svätého týždňa, ktorý je vstupom do veľkonočného trojdnia, či tridua s tromi dňami a tromi nocami, kde slávenie Pánovej večere s nekvaseným chlebom a vínom radosti a za spevu žalmov prechádza k ponurým momentom zatknutia v noci a kde sa deň odsúdenia Ježiša a jeho smrti zahalí tma a zloba členov veľrady a Pilátovej mysle a keď sa dokonca aj slnko na tri hodiny oslabí v jeho žiari. Položený do tmy hrobu v podvečer prípravného dňa (Mk 14,42; Lk 23,54; Jn 19,14.31.42), Ježiš precitne v prvý deň týždňa ešte za tmy a ako ako svetlo stvorenia (porov. Gn 1,6) zažiari do tmy tohto sveta.
Pre Ježiša to teda bola naozaj iná noc, ktorá sa po večeri v hornej sieni stala dlhou nocou, pretože do nej odišiel Judáš a stala sa hodinou temna aj pre iných. No táto noc sa definitívne skončí a svetlo Zmŕtvychvstalého zažiari a svieti stále aj vtedy, keď sa zvečerí. Umožní niektorým ľuďom za tmy prekonať cestu a ohlasovať, že on žije. Príkladom toho sú emauzskí učeníci, ktorí sa vrátia v noci po tme do Jeruzalema (Lk 24,29.33) ale aj apoštoli, ktorí prekonávajú prekážky pri ohlasovaní.

Priatelia, nech nám JEŽIŠ zažiari aj v túto Veľkú NOC ako svetlo do našich nocí a kríz v spoločnosti a s ránom nech príde jeho záchrana. On ktorý premohol smrť, nech premôže tmu a strach v nás a okolo nás. Slávme sviatky spásy v radosti i čistote a posilnime si nádej cez túto ďalšiu Veľkú NOC v našom živote, ktorá je opäť odlišná tento rok od tých ostatných nocí...