O rétorike a eskalácii napätia v online diskusiách

(Nie)samozrejmé významové rozdiely

Prvá diskusná online synoda odhalila zaujímavý významový rozkol medzi diskutérmi. Jedni pod pravým významom slova "diskusia" chápu prehliadku názorov podobnú pokojným diskusiám (rozhovorom)  "Pod lampou" alebo športovým exhibíciám a výstavám. Druhá časť diskutérov chápe diskusie cez optiku politických dynamických duelov.

Pre prvých je druhá diskusia príliš agresívna a pre druhých je tá prvá príliš nudná. Jeden z diskutérov navrhol, aby sme preferovali výraz "dialóg" namiesto "duel", aby sme tak vytlačili nepriateľskú stránku politických debát. 

Rétorika ako pumpa s napätím

Opäť len vďaka pretrvávajúcej ochote diskutujúcich diskutovať sme objavili ďalší nesamozrejmý rozdiel vo významoch. Diskusná komunita sa dohodla, že chce "ponúknuť viac kolegiálnu a menej ofenzívnu, ... nie osobne nevraživú diskusiu ...". Napriek tomu došlo ku konfliktu, keď sa dvaja diskutujúci pustili do seba nástrojmi antických senátorov -  rétorickými zvolaniami, otázkami, výčitkami. Diskutujúci na používaní týchto nástrojov nevideli nič zlé. Skončilo to nateraz zle. Ale nie je všetkým dňom koniec. Dúfam, že si dajú ďalšiu šancu.

Pátos ako nástroj sebavedomia

Rétoriku vymysleli politici, aby mohli efektívnejšie presadiť svoje politické ciele. Každý agitátor si je vedomý, že ani ten najzmysluplnejši logický dôkaz nemusí viesť k zmene presvedčenia publika. Logické dokazovanie bolo vždy zdĺhavé, málo zaujímavé, málo intenzívne a málo efektívne. Cesta k politickému úspechu vedie ľahšie cez emócie a sebavedomie. 

Emocionálnym rečníckym rozrušením a psychologickým tlakom prebudí politik Krakena intenzívnej emócie, ktorý diváka i s oponentom celého zhltne.

Podľa Aristotela rétorika chce presvedčovať bez toho, aby si robila starosti o pravdivosť či len zdanlivosť toho, o čom sa hovorí. [1]

Týmto spôsobom zaženie rečník diskusného súpera do emočnej klietky, v ktorej bude súperov osobný postoj hanbou a jeho triumfom. Je to naša chuť po získavaní bodov, ktorá vedie náš prejav. Vtedy nám nezáleží na súperovi, ale záleží nám na našom povýšení a víťazstve. Všetci sme sa tým neraz previnili. Ale myslím, že tak nás to neučí kresťanstvo.

Rozprávať sa s pátosom nie je normálne

Plieskanie emočným bičom tesne nad hlavou súpera dokáže nejedného vyprovokovať. Oponent paľbu opätuje zvyčajne podobnými zbraňami. A už je oheň na streche. Sebavedomé rečnícke figúry sú ako táborák na benzínovej pumpe.

Neupieram rétorike dôležité miesto pri získavaní podpory u publika. Ale na čo je nám rétorika v takom rozsahu v online diskusii? Akú výhodu nám dáva pri dosahovaní nášho cieľa? V hre na antických senátorov pri obyčajnom rozhovore nevidím dobro.

Obhajujem názor, že používanie patetického štýlu (tzn. pátosu) v režime diskusných duelov-dialógov nebuduje porozumenie pre druhého diskutéra ako pre kolegu-človeka [2]. Je neprimeranou agitáciou a nekolegiálnou provokáciou. 

Môžeme byť spolu v diskusii alebo sám s pyšným presvedčením.

DISKUSIA K ČLÁNKU NA konzervativnediskusie.sk

[1] https://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%A9torika_(re%C4%8Dn%C3%ADcke_umenie)
[2] mienené rečníckych otázok, zvolaní, vyhrážok, obvinení, výsmechu s výnimkou gratulácii a vinšov a s výnimkou použitia v režime prehliadky názorov, samostatných kometárov a blogov.
Titulný obrázok: zdroj