Tajomstvá pána Bibera - "1. Zvestovanie" (25. marec v hudbe)

Na úvod sa zoznámime so skladateľom, povieme si niečo o celom cykle a predstavíme prvú sonátu “Zvestovanie”.

Po láskavom upozornení pani manželky, že blogy sa píšu o pocitoch po orieškovom latečku pri rannom slniečku, prípadne o správnom riešení Ukrajinskej krízy, čiže o témach, ktorým rozumie každý, a nie o takej nude, ako systémy ladení, či harmónia sfér, čomu pre zmenu nerozumie nikto, poznámky na tieto témy som zaradil do druhej časti blogu, pre „intelektuálov“. Vyhodiť ich úplne mi zas bolo ľúto.

Heinrich Ignaz Franz Biber

(1644 – 1704) bol česko–rakúsky hudobník, skladateľ a huslista. Patril k najväčším virtuózom 2. polovice 17. storočia.

Narodil sa 12. 8. 1644 vo Wartenbergu (dnešný Stráž pod Ralskem). Absolvoval jezuitskú formáciu na gymnáziu v Opave. Odtiaľ pravdepodobne pramenia aj jeho prostredné mená – Ignác Franz. Na krstnom liste ich uvedené nemá, začal ich používať okolo roku 1676. Ide o mená dvoch zakladateľov jezuitského rádu – sv. Ignáca z Loyoly a sv. Františka Xaverského.

Biber pôsobil v Kroměříži u arcibiskupa C. Liechtensteina-Castelcorna, od ktorého však ušiel počas cesty, kedy bol vyslaný nakúpiť hudobné nástroje od vychýreného Jacoba Steinera, no nikdy sa nevrátil, ale zakotvil v Salzburgu u arcibiskupa M. Gandolfa, kde sa neskôr stal kapelníkom.

Charakteristickými znakmi v jeho (husľovej) tvorbe sú technická bravúra, používanie viachlasnej a akordickej hry, rýchle pasáže, hra vo vysokých polohách, veľký vtip (Sonata Representativa – imituje zvieratká, Battalia – každý v krčme spieva inú pieseň, …).

Biber okrem iného používal a najviac rozvinul zvláštnu techniku “scordatura”, kedy sú jednotlivé struny nástroja preladené, čím dosahuje nové viachlasé možnosti, originálne farby a skrytú symboliku.¹ Túto techniku najbohatšie rozpracoval v cykle ružencových sonát.

Sonáty – Mystérie

Ide o cyklus sonát, z nich 15 na témy zastavení ruženca (radostný, bolestný, slávnostný) a posledná sonáta – Passacaglia pre sólo husle má titul “Strážny anjel”.

V čase, keď Biber písal „Ružencové sonáty“ vzrastala úcta k modlitbe ruženca (aj vplyvom Jezuitov). Zakladali sa ružencové spolky a po Európe kolovali stovky Ružencových žaltárov v ktorých okrem presného návodu, ako sa správne modliť ruženec boli aj citáty z Biblie, meditácie, modlitby a tiež vyobrazenia jednotlivých zastavení. Je pravdepodobné, že aj rytiny, použité v rukopise sonát pochádzajú práve z niektorého takéhoto žaltára, aj keď presný zdroj sa nepodarilo identifikovať.

Členom a propagátorom ružencového bratstva bol aj biskup Maximilián Gandoplh, ktorému Biber dielo venoval.

Je známe, že Biber bol členom Bratstva Svätého Kríža a jeho manželka Maria Biber patrila k Bratsvu Sv. Jozefa, a nemožno vylúčiť, že boli aj členmi ružencového spolku.²

Každá sonáta je skomponovaná v inom ladení, iba prvá a posledná sú v bežnom. V 11. sonáte “Zmŕtvychvstanie” sú dokonca prostredné struny prekrížené.

Dielo bolo skomponované pravdepodobne pre súkromné účely biskupa, určené na rozjímanie.

Nejedná sa o “podmaz” k modlitbe, nakoľko hudba samotná strháva často pozornosť na seba. Ani nejde o, prísne vzaté, musicu sacra v úzkom slova zmysle, keďže Biber v sonátach používa aj tanečné časti. V hudbe môžeme nájsť mnoho programových prvkov, ale rozhodne to nie je len hudobná ilustrácia ružencových tajomstiev.

Asi najpresnejším sa zdá byť opis, že ide o pomerne slobodnú hudobnú meditáciu na témy jednotlivých tajomstiev ruženca.

Dielo je plné symboliky, kde už samotné ladenia majú svoj obsah, význam.

V celej skladbe je silno prítomný rétoricky princíp. Okrem “ilustratívnych” prvkov (napr. echá, ozveny v 6. sonáte symbolizujúce vrchy a údolia Getsemany, alebo tiež v závere “kukučka” – symbol naplneného času, či padajúce kvapy krvi) používa aj skrytejšiu, sofistikovanejšiu symboliku, centrálnym prvkom je symbol kríža, vyjadrený jednak gréckym písmenom chí χ – chiasmus, ale aj “Z”, z nemeckého Kreuz. Viac o používanej symbolike a ladeniach v článku nižšie.

Sonáta č. 1 “Zvestovanie”

Ladenie je konvenčné (g-d-a-e) – predstavuje husle v celom rozsahu farieb bežného ladenia – skladateľ používa veľký rozsah (podobne ako pri posl ednej sonáte, obe tvoria akýsi rámec)

Dobové vydanie prináša inšpirujúci rukopis a ku každej sonáte je pripojená rytina, zobrazujúca tému daného tajomstva.

V hudobnom texte môžeme nájsť viacero symbolov, priblížime si dva.

Rýchle pasáže – „Deti sú darom od Boha“

Hneď v úvode sonáty skladateľ prináša rýchle pasáže v husľovom parte. Podľa niektorých interpretácií predstavujú obraz šumenia anjelových krídel.

Nemožno vylúčiť ani tento zvukomalebný výklad, no len ťažko možno predpokladať, že by Biber prisúdil tak ťažiskovú rolu osobe anjela (natož jeho krídlam) v kontexte celej udalosti a zvolil tak jednoduchý a prvoplánový obraz.

Pravdepodobnejšou sa javí interpretácia, že tieto rýchle pasáže odkazujú na ideu “Deti sú darom od Boha”, ktorú môžeme pozorovať už v inom Biberovom diele – Nisi Dominus, kde autor používa podobné rýchle husľové pasáže ako sprievod ku spevu s textom “deti sú dedičstvom Pána”. Táto idea je často používaná v súvislosti so zvestovaním aj vo výtvarnom umení – lúč vychádzajúci z Boha (v podobe holubice) zasahuje Máriu.

Toto je jedným z príkladov, ktorý ukazuje, že kľúčom k interpretácii hudobných symbolov je autorovo používanie hudobných figúr a postupov vo vokálnej tvorbe, kde text nám explicitne vyjadruje kontext.Rakúsky muzikológ Dieter Haberl urobil viacero analýz Ružencových sonát, kde okrem iného dôsledne spočítal všetky noty kompozície a číselné vzťahy interpretoval podľa dobovej symboliky. Vychádza, že počet nôt prvej časti diela, ktorých je práve 496, má do činenia s počatím z Ducha svätého, nakoľko číslo 496 je “tretie dokonalé číslo”.³

Tento aspekt číselného symbolizmu priamo súvisí s veľkým množstvom použitých nôt a výborne ladí s vyššie uvedenou ideou “Deti sú darom od Boha”.

Téma v Árii – Zvestovaním (počatím) sa začína a ukrižovaním končí pozemský život Krista

Biber používa rovnakú tému v Árii prvej sonáty „Zvestovanie“ aj v Árii desiatej sonáta „Ukrižovanie“. Tým poukazuje na ohraničenie pozemského života Pána Ježiša, ktorý začal v lone jeho matky Márie v okamihu jej Fiat a skončil posledným výdychom na Golgote.

Mystery (Rosary) Sonatas by sammik

Myslím, že je najvyšší čas opustiť teóriu a zahĺbiť sa do krásy prvého tajomstva.

“Anjel Pána zvestoval Panne Márii, a ona počala z Ducha Svätého”

Prvá sonáta "Zvestovanie" zaznie počas bohoslužby sviatku Zvestovania Pána 25.3. v Kostole sv. Petra a Pavla v Nitre.

Celý cyklus sme uviedli v Ružencovom mesiaci október roku 2021.
Naštudovanie a uvedenie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

1. Názory na účel používanie scordatury sa rôznili a vyvíjali. Niektorí predpokladali, že použitie malo za cieľ uľahčiť si technické komplikácie viachlasnej hry. Iní za viac, či menej samoúčelnú virtuóznu manieru. No nie je to tak, určite nie celkom. Napríklad, niektoré pasáže sa na preladených husliach hrajú dokonca ťažšie, než by tomu bolo na konvenčne naladenom nástroji. Iné sa hrajú skutočne ľahšie, no to je len logické, keďže skladateľ dokonale ovládal svoj nástroj a preto je pochopiteľné že písal pre práve také nastavenie, aké si zvolil. Preladenie má okrem nových farieb aj ďalší, symbolický význam, zakódovaný v zvolených ladeniach. Používanie symbolov a skrytých významov bolo a dodnes je obľúbeným postupom hudobných skladateľov.
2. Biber zložil Litánie k sv. Jozefovi pre bratstvo rovnakého mena, Offertorium in Festo 7 dolorum pre bratstvo Sedembolestnej Panny Márie, takže je pravdepodobné, že Ružencové sonáty tiež komponoval pre Ružencový spolok.
3. Dokonalé čísla sú 6, 28, 496, 8128, … a sú definované ako prirodzené číslo, ktoré sa rovná súčtu svojich vlastných deliteľov okrem seba samého. Wikipedia

---

Ďalej pokračuje spomínaná nudná časť (áno, doteraz to bol thriller ako hrom).

Ladenia

Pri každom ruženci možno vypozorovať schému – od menej preladenej prvej sonáty, sa doprostred cyklu najviac prelaďuje a následne ku záveru preladenie naspäť zmierňuje. Toto vybočenie je prítomné v každom z ružencov, najsilnejšie, najextrémnejšie preladenie je v prostrednej sonáte prostredného ruženca, čiže 8. sonáta – “Tŕnim korunovaný”, kde spodná struna je nadladená o kvintu nahor, ladenie d-f-b-d, čo predstavuje extrémne pnutie a tlak na nástroj (moderné struny už takéto pnutie nemajú šancu uniesť, potrhajú sa, o to skôr, ak uvážime ešte aj pravdepodobne používané veľmi vysoké “komorné a” v danej oblasti v tom čase – 465 Hz, je preto absolútne nevyhnutné používať struny črevové).

Symboly

Základným symbolom cyklu je symbol Kríža. V hudbe ho vyjadruje jednak “X”, grécke písmeno chí χ – chiasmus, ale aj “Z”, z nemeckého Kreuz.

Chiasmus je syntaktický paralelizmus dvoch textových celkov, z ktorých má jeden opačný slovosled ako druhý (AB – BA) /Nežijeme, aby sme jedli, jeme, aby sme žili./

V literárnom štýle a rétorike sa týmto termínom označuje prestriedok postavenia slov do kríža.

Chiastickú štruktúru má napr. Tóra, Starý zákon, ...⁴

Symbol kríža v ladeniach

Symbol kríža je použitý napr. vo vzťahu medzi radostným a bolestným ružencom, v ladeniach prvej sonáty každého z cyklov.

I.: g d a e – VI.: as es g d

Alebo, asi najexplicitnejšie v 11. sonáte “Zmŕtvychvstanie” – ggdd, už spomínané prekrížené struny. Symbolizujú obrovský dejinný zvrat, smrť viac nepanuje.

Symbol kríža v melódii (Kreuz figúry)

IX a X sonáta – KRÍŽ niesol, UKRIŽOVANÝ bol, v názve je kríž (objavuje sa nám aj rímska číslica “X”)

Hudobná téma v husliach graficky opisuje symbol “Z”.

Kreuz figúra v obraze formy barokovej sonáty

Klasická forma barokovej sonáty má časti Allemande – Courante – Sarabande – Gigue.

Biber používa každú časť v inej sonáte.

VII. – Allemande, Sarabande
VIII. – Gigue
IX. – Courante

Z toho nám vyjde schéma, kde sa objavuje Z.

Z ďalších symbolov spomeňme napr. samotný názov časti Courentne. Slovo “courante” – francúzsky “bežiaci”, symbol pohybu – Ježiš kráča po krížovej ceste (9. sonáta).

Tóniny

Biber dôsledne používa krížikové “svetlé” tóniny v radostnom a slávnostnom ruženci a béčkové “tmavé” tóniny v bolsetnom ruženci.

Odkazy, citáty

Biber používa rovnaké melodické uryvky na rôznych miestach v rôznych kontextoch a charakteroch, napr.

Sonáta III – narodenie : Sonata X – ukrižovanie

Citát z ukrižovania je použitý v sonáte narodenia.

Môžeme to chápať ako odkaz na v umení známe zobrazenia – Betlehemská scéna narodenia, a na stene nad jasličkami vidíme zavesený krucifix; poznáme toto vyobrazenie jednak z výtvarného umenia, ale aj z ľudovej tvorivosti – známa koleda – kováč v betleheme kuje klince na golgotu.

Lorenzo Lotto: Adoration of the Christ Child

Sonáta I – Zvestovanie (počatie) : Sonáta X ukrižovanie (smrť)

Symbolizuje ohraničenie, začiatok a koniec pozemského života Krista.

Sonáta IX – nesie kríž : Sonáta X – ukrižovanie : Sonata XI – zmŕtvychvstanie

Symbolizuje prerod dejín, svet sa naoko vôbec nezmenil, a predsa je už všetko iné, definitívne víťazstvo, ľudstvo je spasené!

4. Wikipedia

---

Použitá literatúra:
Ladislav Kačic: Dejiny hudby III. Barok
Daniel John Edgar: The Encoding of Faith - Scordatura in Heinrich Biber's Mystery Sonatas
James Clements: Penetrating Mysteries
Dieter Haberl: Ordo arithmeticus: Barocker Zahlbezung und seine Wurzelndargestellt am Beispiel der Rosenkrantzsonaten von Ignaz Franz Biber

Použité obrázky:
https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Heinrich_Biber.png#/media/Soubor:Heinrich_Biber.png
https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Biber_mysterien.jpg#/media/File:Biber_mysterien.jpg
https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Lorenzo_Lotto_017.jpg#/media/File:Lorenzo_Lotto_017.jpg
https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Leonardo_Da_Vinci_-_Annunciazione.jpeg#/media/File:Leonardo_Da_Vinci_-_Annunciazione.jpeg

DISKUSIA K ČLÁNKU NA konzervativnediskusie.sk