Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
11. marec 2022

E. Porubcová: Aby bol učiteľ vzorom, potrebuje sa neustále rozvíjať (rozhovor)

Inšpirovať, motivovať, viesť a kriticky myslieť - to sú podľa Eleonóry Porubcovej, riaditeľky Gymnázia V. B. Nedožerského v Prievidzi, štyri najdôležitejšie oblasti, na ktoré by sa malo zamerať slovenské školstvo. Rozprávali sme sa o Antonovi Neuwirthovi, o poctivej práci, o tom, čo potrebujú dnešní učitelia, aj o tom, čo na ich školu priniesol program Akadémie veľkých diel, ktorý tam funguje už tretí rok.
E. Porubcová: Aby bol učiteľ vzorom, potrebuje sa neustále rozvíjať (rozhovor)

Akadémia veľkých diel je projektom Kolégia Antona Neuwirtha. Vy ste sa s doktorom Neuwirthom poznali osobne. Aký ste mali vzťah?

Veľmi srdečný a veľmi blízky. V mojich očiach to je veľký a svätý človek. Veľmi zásadným spôsobom ovplyvnil môj život. Nikdy nezabudnem na ten príhovor, ktorý mal, keď ho zvolili za čestného predsedu KDH. Povedal, že rozmýšľal nad tým, čo by taký čestný predseda mal robiť. Vyšlo mu z toho, že zo všetkého najviac by mal byť čestný. To bol presne on.

Aký bol?

Mal prirodzenú autoritu. Keď mu mal človek na niečo odpovedať alebo sa ho spýtať, sám zvažoval, čo povie. Jeho autorita nespočívala v tom, že vnucoval nejaké spôsoby správania alebo rozprávania, skôr naopak. Bol prototyp serióznosti a zodpovednosti a iných pozitívnych vlastností, ktoré sa vo vás automaticky prebúdzali v jeho prítomnosti.

Anton Neuwirth mal autoritu, ktorá na ľudí pôsobila veľmi prirodzene - chceli ste ho počúvať. Celý jeho životný príbeh vás inšpiruje k tomu, aby ste aj vy chceli byť lepší. Zdieľať

Čo dal vám osobne?

Istým spôsobom sa stal meradlom mojich hodnôt a kritériom mojich rozhodnutí. Veľa sme sa rozprávali, a tak som sa veľa dozvedela o živote, o pravde, o Bohu a o sebe. Každé slovo, čo povedal, zvážil. Nikdy to nebolo len tak o ničom.

Vieme, že mu záležalo na formovaní mladej generácie. Čím môže byť Anton Neuwirth inšpiráciou pre učiteľov?

Anton Neuwirth bol človek, ktorý mohol aj vzdelávať, aj formovať. Podľa mňa je zosobnením obidvoch týchto vecí. Bol akademik, založil Katedru biochémie na Lekárskej fakulte v Košiciach. Bol tiež výnimočný lekár. Sám zastával názor, že človek sa celý život učí. On mal autoritu, ktorá na ľudí pôsobila veľmi prirodzene - chceli ste ho počúvať. Celý jeho životný príbeh vás inšpiruje k tomu, aby ste aj vy chceli byť lepší.

so študentmi

So študentmi Gymnázia V.B. Nedožerského

Ešte než prejdeme k učiteľom, ako vnímate dnešných študentov?

Študenti sú takí, akí vždy boli: dobrí aj zlí, väčšinou dobrí. Myslím si, že nie je až také podstatné, akí sú študenti. Dôležité je, akí sú tí, ktorí s nimi pracujú, a to, čo majú v hlave, v srdci, akú majú túžbu, ako vnímajú toto svoje povolanie. Lebo študenti vždy boli aj budú rôznorodí, no všetci potrebujú stretnúť inšpirujúceho človeka, ktorého by chceli nasledovať. To je jedna z podstatných úloh učiteľa: nielen vzdelávať, ale aj vychovávať. Príkladom je to samozrejme najlepšie. Preto si myslím, že ak vychováme dobrých učiteľov, potom vychováme dobrých žiakov.

Darí sa nám na Slovensku vychovávať takýchto inšpiratívnych učiteľov?

Máme veľa dobrých učiteľov - takých, ktorí svoju prácu vnímajú ako poslanie, ktorí naozaj chcú učiť a sú otvorení hľadať nové a nové spôsoby, ako to robiť čo najlepšie. Osobný vklad nestačí, hoci je najpodstatnejší. Učitelia potrebujú dostať príležitosť, potrebujú, aby sme im vytvorili dobré podmienky a zázemie. Zdá sa mi, že práve pri vytváraní podmienok to viazne.

Ako to myslíte?

Hoci je to pre mňa nepochopiteľné, vnímam, že sme stále ukotvení v starých časoch. Štyri dekády komunizmu, ktoré skončili pred tridsiatimi rokmi a ktoré mnohí dnešní učitelia ani poriadne nezažili, v nás zakorenili spôsoby, ktoré pretrvávajú dodnes.

Aké spôsoby máte na mysli?

Môj kolega chemikár hovorí, že sme zabudli na poctivé objemy. Keď chceme dosiahnuť nejaký cieľ, hľadáme všelijaké metódy a skratky, ktoré nás k nemu privedú čo najrýchlejšie. Zabudli sme na to, že niektoré výsledky dosiahneme iba poctivou prácou, tým, že prejdeme celú cestu. Veď aj počítať matice sa človek naučí tým, že ich vypočíta štyristokrát a od toho štyristo prvého razu to už bude naozaj vedieť. Toto akceptovanie celého procesu sa vytráca. Skôr plávame po povrchu, do ničoho sa skutočne neponoríme, pri ničom sa nepristavíme, ničomu nepridáme takú váhu, akú to naozaj má, lebo hľadáme skratky a chceme dosiahnuť úspech čo najrýchlejšie. Ak toto trvá tridsať rokov a tento cyklus ‘pokus - omyl’ sa neustále opakuje, nečudujme sa, že ľudia v školstve sú deprimovaní, demotivovaní, znechutení.

Zabudli sme na poctivé objemy. Keď chceme dosiahnuť nejaký cieľ, hľadáme všelijaké metódy a skratky, ktoré nás k nemu privedú čo najrýchlejšie. Niektoré výsledky však dosiahneme iba poctivou prácou, tým, že prejdeme celú cestu. Zdieľať

Prečo to tak je?

Lebo to je takto jednoduchšie. Myslím si, že to vo veľkom vyplýva z frustrácie ľudí z toho, že nie sú dobre ohodnotení. Okrem spoločenského statusu by učiteľ mal mať aj ten ekonomický. Učiteľ nemôže byť človek z okraja spoločnosti. Jeho požiadavky nemôžeme odbíjať odpoveďami typu, že tu máme veľkú časť populácie, ktorá zarába ešte menej. Na to, aby bol učiteľ naozaj osobnosťou, potrebuje sa neustále rozvíjať. Potrebuje ísť do múzea, do divadla, potrebuje čítať knihy, musí sa nejak obliecť, musí nejako vyzerať. Mám pocit, že sa na to zabúda, že očakávania od učiteľov nekorešpondujú s podmienkami, aké im vytvárame.

Inzercia

Jedna stránka veci je, že tento spoločenský a ekonomický status je pod psa a druhá vec je to, ako je organizované slovenské školstvo. Neustále riešime podružné veci a to, čo je to rozhodujúce a podstatné, to nerobíme.

Čo je podľa Vás to rozhodujúce a podstatné?

Inšpirovať, motivovať, viesť, kriticky myslieť. Keby sme sa zamerali len na ne, tieto štyri veci by celkom stačili na to, aby sme zbadali výraznú zmenu k lepšiemu. Inšpirovať osobným príkladom. Motivovať takisto vlastným príkladom, ísť stále dopredu, rozvíjať sa. Kriticky myslieť, skúsiť sa pozrieť na veci zvrchu. Na výchovu a vzdelávanie sa musíme pozerať ako na proces. Našou úlohou je tento proces naštartovať, viesť a priviesť študentov k tomu, aby to bol celoživotný proces. Žiadnu veľkú vec neurobíme bez nadšenia a bez osobného príkladu.

Ako sa môžeme k tomuto prepracovať?

Keď budeme učiť moderne, ale poctivo a svedomito súčasne, potom to pôjde. Vráťme sa k veciam, ktoré budeme robiť zodpovedne. Čestný predseda má byť čestný, dobrý učiteľ má byť učiteľ a každý má byť tým, kým je, ale nie skratkami, iba poctivou a svedomitou prácou. Len to nám prinesie dlhotrvajúci úspech, z ktorého budeme mať radosť. Potrebujeme, aby tu boli kľúčoví ľudia v kľúčových odboroch, odvetviach, ktorí za každých okolností odvedú zodpovednú prácu s ohľadom nielen na prítomnosť, ale aj na budúcnosť. Musíme hľadať takýchto ľudí. Ťažko sa formujú, no sú takí a sú veľmi vzácni a potrební.

s Evkou Baloghovou

S Evkou Baloghovou v učebni Akadémie veľkých diel

Pred dvomi rokmi ste sa zapojili do projektu Akadémia veľkých diel. Prečo ste sa rozhodli ponúknuť vašim študentom tento program?

Mali sme šťastie, že nám z Kolégia Antona Neuwirtha prišiel list o tom, že spúšťajú Akadémiu. Poznám rektora Kolégia Martina Luterána a viem, čo robí Kolégium: sú to veci, ktoré nemôžete robiť pre peniaze, ale preto, že to robíte z hĺbky duše, z presvedčenia a túžby robiť dobré veci. Ani na moment som nezaváhala, či do toho pôjdeme. Pre mňa ako riaditeľku to znamenalo iba dať súhlas a podporiť učiteľa, ktorý sa pre to rozhodne. Keď som sa zamýšľala nad tým, kto by to u nás na škole mohol viesť, spomenula som si na Evku Baloghovú. Hneď som ju zavolala, že toto pre ňu mám.

Ako sa jej podarilo otvoriť klub Akadémie?

Mám pocit, že u nás to išlo hladko, lebo to celé do seba zapadlo. Evku to oslovilo a prihlásila sa na tréning. Má doma veľmi silnú podporu od manžela aj detí a ona sama je hĺbavý a vnímavý typ. Je nesmierne pracovitá.

Na začiatku prejavilo záujem o Akadémiu asi štyridsať študentov. Potom sa skupina zmenšila, no i tak to bol úspech. Myslím, že silným momentom boli pre študentov ukážkové hodiny. Umožnila som jej, aby ich urobila počas vyučovania, lebo to považujem za takú dôležitú vec, že je to hodné aj tejto obety. Študenti tak mali možnosť zažiť, o čom to je, a spoznať oxfordský systém vyučovania, ktorý ich pozýva aktívne sa zapájať. Tento zážitok im pomáha pochopiť, o čo ide, prekonať predsudky a dať tomuto programu šancu. Poznám študentov, ktorí chodia do Akadémie a veľmi sa im to páči. Odporúčam to všetkým riaditeľom škôl.

Prečo im to odporúčate?

Pretože svojim študentom otvoria ďalšie veľké okno k poznaniu. Akadémia veľkých diel prináša iný spôsob vyučovania ako sa používa bežne. Práve v tom vidím jej silu a prínos - je dôležité, aby študenti spoznali rôzne cesty, ktoré vedú k poznaniu, a aby si mohli vybrať. Akadémia prináša ďalšiu možnosť ako sa učiť, vzdelávať a rozvíjať. Navyše, je to spôsob, ktorý dlhé roky funguje na starých a osvedčených svetových univerzitách. Je to systém formovania myslenia, na ktorého konci sú svetoví vedci, umelci, filozofi, teológovia.

Vráťme sa k veciam, ktoré budeme robiť zodpovedne. Čestný predseda má byť čestný, dobrý učiteľ má byť učiteľ a každý má byť tým, kým je, ale nie skratkami, iba poctivou a svedomitou prácou. Zdieľať

Čím je tento systém vzdelávania špecifický?

Prebúdza v mladých tie najlepšie veci - túžbu po poznaní a po múdrej a správnej konfrontácii názorov. Pozýva ich objavovať krásu aj dôležité témy a otázky ukryté vo veľkých dielach. Zároveň ich to učí, ako komunikovať a vyjadriť svoje myšlienky a pocity, ako myslieť, ako reagovať na protinázor. Práve protinázor je dôležitý; on obrusuje hrany na diamante. Mladí ľudia sa v diskusii učia, ako sa vyjadriť, ako argumentovať, aj to, že niekedy je múdrejšie uznať, že sa mýlim. Myslím, že je zásadné, aby si to v mladom veku zažili a aby sa to naučili. Lebo keď budú starší, už sa to nenaučia. Prečo to nepriniesť aj našim študentom? Veď to nie je niečo neznáme. Je to storočiami overené, prináša to výsledky, akurát u nás sa to veľmi nepoužívalo.

Akadémia veľkých diel však nemôže byť jediným spôsobom, ktorý vedie k týmto schopnostiam. Poznáte aj iné cesty?

Myslím si, že o poznaní a raste platí, že k nim nevedie iba jedna cesta. Pokiaľ si nevyberáme skratky, o ktorých sme hovorili, tak môžeme ísť akou cestou len chceme. Podstatný je cieľ, úmysel, to, čo máme v srdci a čo čakáme. Ja považujem Akadémiu veľkých diel za skvelú cestu k poznaniu a čakám, že keď po nej niekto pôjde, na jej konci z neho bude iný človek, inak bude pozerať na svet aj bude inak komunikovať svoje názory. Toto očakávam a aj sa to plní.

Rozhovor pripravili Katarína Adamčáková a Kristína Tomeková. 
Zdroj fotografií: Archív E. Porubcovej

Akadémiu veľkých diel organizuje Kolégium Antona Neuwirtha. Ide o rozvojový program pre stredoškolákov na celom Slovensku. Prečítajte si o ňom.
Pracujeme s výnimočnými stredoškolskými učiteľmi. Prihláste sa na tréning a pridajte sa k nim.

Kolégium Antona Neuwirtha je nezávislá vzdelávacia inštitúcia. Veríme, že dobré vzdelávanie je pre všetkých, vedie k usporiadanému mysleniu a lepšiemu životu, inšpiruje a buduje charakter. Kombinujeme kvalitný akademický obsah s rozvojom komunikačných a líderských zručností. Od vzniku v roku 2009 sa Kolégium rozrástlo o vzdelávacie programy pre deti, mládež aj dospelých, dostupné na celom Slovensku. (Názory na tomto blogu sú osobnými názormi autorov jednotlivých článkov.) Viac informácii o Kolégiu nájdete na www.kolegium.org.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.