Bratia

Veľmi ma teší, ako napriek nepriaznivej situácii, Slováci preukazujú, že aj z mála dokážu dať svojmu bratovi všetko, čo potrebuje. Je to balzam na dušu a dodáva to človeku vieru v to, že naozaj humánnosť v nás ešte nevymrela /až na pár výnimiek, tie však nestoja za reč/.

Môžeme polemizovať, kto za celú vojnu môže (vlastne nie je o čom, ale v rámci demokratickej diskusie to píšem takto). Čo som však za posledné dni spozorovala, je jeden jav, ktorý ma celkom aj prekvapil. A to urputnú reakciu Poľska a pomoc, ktorú poskytli v prvom momente svojím ukrajinským bratom. Nie, nejde o to, že preukázali ľudskosť. Skôr je zaujímavé, že to prišlo od národa, s ktorým má Ukrajina už desaťročia nevyriešené mnohé účty a nezahojené krivdy a ktorý to dáva pri každej možnej príležitosti do pléna.(Kto napríklad nevie, alebo nemá prehľad, tie viac než 70 ročné hádky sú veľkou záťažou na ukrajinsko - poľských vzťahoch). Áno, mám na mysli najmä Volyň, ktorú niektorí tzv.trollovia ešte aj dnes poľským predstaviteľom vlády pripomínajú pod príspevkami na sociálnych sieťach (niečo ako tí naši, ktorí vinu za vojnu prikladajú Ukrajine). No títo vládni predstavitelia sa nedali znechutiť a úplne prehltli svoju hrdosť. Poslali Ukrajine pomoc v každej možnej forme. Možno je za tým všetkým nielen pamäť, pretože kto vie najlepšie, aké je to, keď vás napadne sused, ak nie Poľsko, že?(hneď dvaja, rok 1939). Možno sa Poľsku premietli pred očami spomienky. A možno si spomenulo, ako pred viac než 100 rokmi aj ono stálo s Ukrajinou na jednom póle konfliktu...so ZSSR. Objavila sa v nich bratská láska? Dokázali na chvíľu odložiť hnev na to, na akých základoch Ukrajina vznikla (Banderovci sú stále ostňom vo vzťahu Ukrajina - Poľsko). Lenže aj Poliaci pochopili, že Ukrajinec nerovná sa hneď Banderovec...

Keď v roku 1920 stáli Poliaci a Ukrajinci bok po boku vo vojne proti Sovietom, výsledkom bola nezávislosť oboch týchto národov (aj keď v prípade Ukrajiny na kratšie..). Základom bolo, že pochopili, že bez vzájomnej pomoci a spolupráce to nepôjde...A tak mi to úplne pripomenulo momentálnu situáciu. Znovu sa udialo to, čo pred 100 rokmi. Ten istý nepriateľ. Tie isté dva národy. Napriek dlhoročným hádkam, brat nezabudol na brata. Vnútorný konflikt , rozdielne predstavy či názory,išli nabok.

Ak sa aj nepodarilo obom národom osláviť či si vzájomne pripomenúť pred dvomi rokmi 100 ročné víťazstvo ich spoločného úsilia a víťazstva, práve táto nešťastná udalosť môže byť priestorom nie na oslavy, ale pripomienku toho, že napriek krivdám, ktoré si napáchali, sú to predsa len bratia. A tak má Ukrajina nádej, že aj keď ju jeden brat zradil, tí ostatní jej kryjú chrbát. A sú tu pre ňu.

https://pixabay.com/photos/forest-bory-tucholski-poland-1973952/