Glengarry Glen Ross – Slovenské národné divadlo

„Robím to, za čo ma platia. A mňa platia za to, aby som sa staral o stopu,“ vysvetľuje Williamson, manažér kancelárie. Shelly je zúfalý. Je vo veľkom prepade. Už nejaký čas neuzavrel predaj. Realitný biznis je tvrdý a Shellymu ide o všetko. Hrozí, že ho vyhodia z práce, ak sa neposunie nahor v tabuľke predajov. Shelly Levene sa snaží presvedčiť manažéra, aby mu na stretnutia pridelil lepších potenciálnych kupcov. „John, ja som tých ľudí videl. To sú normálni žobráci, chudáci. Aj ten hriankovač kúpili na splátky, nemajú nič, ani cent!“ obhajuje svoje neúspešné stretnutia s klientmi. Williamson je neoblomný, pravidlá prideľovania stôp pre realitných agentov sú jasné. Tvrdé reči tvrdých chlapcov v oblekoch, občas nejaká nadávka. „Potrebujem nakopnúť. Na tú tabuľu sa potrebujem dostať za každú cenu,“ zúfalo žobre Shelly. Tak to skúsi na manažéra cez províziu. Hmm, teda vlastne úplatok.

Realitná kancelária Glengarry predáva obyčajné plochy neobrobenej pôdy. „Neváhajte! Kto prv príde, ten prv... Prekrásne parcely pre rodinné domy v malebnej historickej Arizone a na Floride. Zavolajte a dozviete sa ďalšie informácie,“ láka inzerát v rozhlase a v televízii naivných obyvateľov Chicaga. Záujemcovia si telefonicky objednávajú brožúru. Týmto spôsobom kancelária získa mená, čísla a adresy. Telefonicky od záujemcov vymámi informácie o príjme a do akej miery je uzatvorenie obchodu reálne. Stopu, dohodnutú schôdzku s klientom s už zozbieranými informáciami a vyhodnoteným profilom, manažér kancelárie pridelí niektorému z agentov. A tu začína divadelná hra Glengarry Glen Ross a tu pokračuje ďalší kolotoč vykorisťovania. „Preteky v predaji sa blížia ku koncu. Naši štyria agenti majú už iba niekoľko dní na to, aby si vylepšili postavenie – pozíciu v grafe predaja na tabuli. Najlepší z nich vyhrá Cadillac, druhý v poradí sadu biftekových nožov, poslední dvaja vyletia. Súťaž sa točí okolo „stôp“, pričom každý z mužov sa zúfalo usiluje získať tie najlepšie,“ poznamenáva David Mamet, autor hry, ktorý v roku 1969 taktiež pracoval v realitnej kancelárii.

Ambiciózny Moss a prostoduchý George majú tohto systému až po krk. Moss nenávidí túto prácu: „Ideš na sedenie a myslíš iba na to, ako to tomu kreténovi predať. Ako ho presvedčiť. Inak sa nenaješ. Nevyhráš cadillac.“ Moss navrhuje zobrať stopy klientov Glengarry a predať ich konkurenčnej realitnej kancelárii. George sa zdráha, nesúhlasí. To by bol trestný čin. Moss ho presvedčí, že už je neskoro, už teraz je spolupáchateľom, jednoducho preto, že počúval.

Na druhé ráno je kancelária celá rozhádzaná a zmluvy s klientami chýbajú. Stopy na najlepších klientov sú preč. Začína vyšetrovanie. Hra o neúprosnom biznise sa mení na detektívku. Podarí sa vyšetriť krádež v tomto zákernom prostredí?

V tejto hre ide o prežitie. Konkurenčný boj medzi agentami ilustruje mýtus amerického sna, kde človek môže byť úspešný len na účet niekoho iného. Svet biznisu povýšil „mať“ nad „byť“. No systém až príliš založený na zápasoch a úspechoch prináša skôr frustráciu ako naplnenie túžob. „Hra zobrazuje kapitalistický systém v mikrokozme. Aj vykorisťovaní sa stávajú vykorisťovateľmi voči klientom, ktorí sú zasa obeťami ich podvodov ako nevyhnutnej súčasti biznisu, nemilosrdného boja o holú existenciu,“ píše prekladateľka Ľubica Krénová. V roku 1984 získala hra Glengarry Glen Ross Pulitzerovu cenu.

V predstavení hral naozaj skvelý výber hercov, ktorí nesklamali a presvedčivo vykreslili rôzne charaktery postáv. Ako nič netušiaci divák som však nerozumela pozadiu, nerozumela som, o akých stopách rozprávajú. Bulletin bol teda vhodným sprievodcom pre pochopenie súvislostí. Dialógy plynuli veľmi pomaly, málo interakcie, žiadalo sa mi viac dynamiky. Alebo len žijem v príliš rýchlej dobe?

Táto téma nekončí pri biznise či americkom sne. Vy pre koho pracujete? Koho a aké tovary a služby kupujete? Kam investujete svoje peniaze? Aké informácie šírite? Kam klikáte na internete? Koho volíte?

Poznámka blogera: Predstavenie obsahuje expresívne výrazy.

Zdroj: Glengarry Glen Ross, Bulletin Slovenského národného divadla 2021, zostavila Miriam Kičiňová

Autor fotografie: Robert Tappert