Anton Srholec pripomínal utrpenie prenasledovaných, ale v srdci odpúšťal a zmieroval

Typický úsmev, ale aj empatia a solidarita s núdznymi a trpiacimi boli príťažlivým svedectvom aj pre neveriacich. Don Antonio vedel, že ovocím pravdy je láska, a ona nás spája s Absolútnou Láskou.

Spriatelili a spojili nás nielen duchovné hodnoty, ale aj politické presvedčenie a dlhé roky spolupráce. Bol predsedom blízkej, sesterskej organizácie - Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS), ktorá vznikla po páde komunizmu, v rovnakom období ako KDH. Často pripomínal utrpenie tisícov prenasledovaných a mnohých zavraždených za komunizmu, ale v srdci odpúšťal a zmieroval. Podobne bol rozhorčený modernými štátnymi zločinmi, ako bola vražda Roberta Remiáša. Viackrát mi zdôrazňoval, že je kresťan a demokrat a preto mu na tomto spoločenskom prúde osobitne záleží. Trápil ho nedostatok politickej a národnej jednoty, práva a  spravodlivosti, ale aj spory a nepochopenia v cirkevnom prostredí. Svoje kritické postoje však myslel vždy úprimne.

Naposledy sme sa stretli na 27. novembra, počas adventnej prípravy na jeho posledné Vianoce, v ružinovskej nemocnici. Bral tam dávky chemoterapie. Veľmi ho vyčerpala účasť na spomienkovej slávnosti pri Bráne slobody pod Devínom 17. novembra.  Pri stretnutí starostlivo hodnotil dianie na Slovensku a vývoj v Európe. Zdôrazňoval, že hodnotový základ je rozhodujúci pre demokraciu a slobodu na Slovensku, a dôležitosť spoločnej Európy ako ovocie ťažkých zápasov  na západe a východe kontinentu a obrovských obetí. Veľmi mi kládol na srdce sledovať a napĺňať odkazy Sv. Otca Františka. Zaujímal sa o mladých v politike. Napriek skepse a pasivite v spoločnosti, on zostával verný a vytrvalý v úsilí o spravodlivosť, dôstojnosť každej ľudskej osoby a perspektívu slobody. A povzbudzoval k tomu každého navôkol.

Ján Figeľ