Nepolepšený svätec - Slovenské národné divadlo

V deň patrónky Anny roku 1951 vtrhne na ošetrovňu akýsi muž. Prichádza po doktora. Potrebujú ho k vážnemu prípadu. Doktor a mladý vojak Silvester Krčméry na ošetrovni vykonáva základnú vojenskú službu. V rýchlosti zbiera potrebnú lekársku výbavu a keď už-už chce vyraziť k "pacientovi", čosi si uvedomí. Niečo mu tu nehrá a skleslo sa spýta: "A prečo nemáte uniformu?" Dostane kuklu na hlavu a už sa vezie v doprovode príslušníkov Štátnej bezpečnosti.

"Kde som to?" pýta sa Silvester, keď mu dajú dole kuklu.

"Jste v Brně. Teď si zahrajem takovou hru. Říkáme tomu sochy. Budeš tady stát tak hodinu." A tak stojí. "Možná dvě." Silvo sa snaží. "Čtyři." Telo ochabuje, ale nevzdáva to. "Sedm." Je to neznesiteľné, už nevie, akú pózu zaujať. "Třináct." Silvo sa celý trasie. "Cha, dvacet sedm." Omdlieva a znova vstáva. "Třicet tři!"

"Tak si to nekomplikuj a mluv, jo? Poslouchám. Nooo?!"

"Áno, pôsobil som v laickom apoštoláte. Zakladal som krúžky mladých veriacich po rôznych mestách. Ale je modlitba zločin? Nezaručujú slobodu vierovyznania už košický vládny program? Bol to iba zdrap papiera?" vyznáva trasúci sa Silvester.

"A každý den probereme jedno jméno. Jukl!" Úder. "Mádr!" Úder. "Packová!" a vyšetrovateľ šmarí Silvestra na dlážku.

"Bože, odpusť im, lebo nevedia, čo robia," pomaly sa zbiera zo zeme, ľahne na tvrdú väzenskú posteľ a trasúcou rukou sa prikryje aspoň kabátom. Akoby prešla len chvíľočka a zaznie nepríjemný signál. Do cely vstúpi vyšetrovateľ. Nasleduje hlad a žiadny spánok, už niekoľko dní. "Nestáť a šliapať!" znie príkaz dozorcu. Krčméry kráča od dverí k dverám, od steny k stene.

V roku 1954 je MUDr. Silvester Krčméry odsúdený za vlastizradu na 14 rokov väzenia. Pred Vyšším vojenským súdom v Trenčíne prednáša túto obhajobnú reč: "Tým, že sme slúžili Bohu a človeku, slúžili sme aj ľudskej spoločnosti, a podľa dnešnej terminológie aj robotníckej triede. Hoci my ľudí nerozdeľujeme! Ani podľa tried, ani podľa majetku a kabáta ani podľa rasy alebo pôvodu, ale každý človek je pre nás druhým Kristom."

Hlad, samotky, zlomené rebrá, rôzne psychologické metódy a vymývanie mozgu nie je jediný Silvestrov program vo väzení. V izolácii si robí exercície. Medituje. Neustále si pripomína evanjelium podľa sv. Jána, ktoré pozná naspamäť. Postupne začína vnímať akési zvuky v stenách, až raz si uvedomí, že ide o morzeovku. Väzením sa totiž šírilo pravidelné morzeovkové katolícke "vysielanie".

Jeho živá viera mu pomohla prekonať fyzické útrapy ako aj vymývanie mozgu či citové vydieranie v podobe nasadeného bachara i spoluväzňa, ktoré ho mali priviezť k "polepšeniu". Neprijal amnestiu, ktorú by dostal, ak by si priznal vinu. Priznať vinu by však znamenalo poprieť vieru a súhlas s komunistickou diktatúrou. Ako tvrdí náš nepolepšený svätec: "Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu."

Inscenácia Nepolepšený svätec z pera Ľubomíra Feldeka sa nezameriava na obludnosť vyšetrovateľských praktík komunistického režimu. Vyzdvihuje najmä morálny odkaz katolíckeho disidenta a lekára Silvestra Krčméryho. Jeho živú vieru a silu odpustenia.

Autor fotografie: Radovan Dranga