Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
28. december 2015

Liečba šokom poslanca Mikloška

Zosmiešniť a prekrútiť. Asi tak sa dá zhrnúť taktika liberálnych médií po predložení a zamietnutí zákona o zákaze interupcií a umelého oplodnenia. Traja predkladatelia zákona a s nimi tí, čo hlasovali za zákon, to v médiách poriadne schytali a vyslúžili si viaceré škaredé označenia.
Liečba šokom poslanca Mikloška

Z reakcií niektorých liberálnych poslancov a hlavne z mediálnej hystérie je však možné odvodiť absolútnu neschopnosť vidieť oblasť bioetiky v reálnych súvislostiach. To, že nedokážu alebo nechcú pochopiť argumenty stojace na morálnych princípoch, je jedna vec. Iná vec je však bezhraničná banalizácia týchto tém, za ktorou stoja v podstate dve skupiny. V prvom rade tí, čo v technickom pokroku (v tomto prípade medicínskom) vidia ten absolútny cieľ a prostriedok zároveň. Veda bez etických limitov, asi taký je slogan tých, čo by si bez váhania implantovali aj druhý mozog alebo tretiu ruku.

Mimoriadne zavádzajúca je snaha týchto nekritických fanúšikov pokroku prezentovať darcovstvo pohlavných buniek ako ušľachtilý humanitárny čin. Oproti darcovstvu krvi alebo orgánu je tu však obrovský rozdiel. Zatiaľ čo darovaný orgán pomáha udržovať život, darovaná gaméta je základom nového života. Tí, čo ten rozdiel nechápu, by sa mali porozprávať s ľuďmi, ktorí hľadajú svojich biologických rodičov potom, ako sa dozvedeli pravdu. Iste, nie všetkých ľudí „zo skúmavky“ zaujímajú ich biologickí predkovia. Tých, ktorí s tým však majú veľký problém, je viac ako dosť. Napríklad Audrey Kermalvezen, ktorá svoju žiadosť o spoznanie identity svojho otca doviedla až pred Najvyšší francúzsky súd. Nejde jej ani o uznanie rodičovstva, ani o dedičstvo. Jednoducho chce poznať osobu, ktorej biologický kód nosí a bude nosiť po celý život. Ak pre nič iné, tak aspoň kvôli potenciálnym dedičným chorobám, ktoré by mali poznať aj jej deti.

Mimochodom, jej manžel tiež prišiel na svet z darovanej gaméty. Keďže centrá pre konzerváciu pohlavných buniek si nevymieňajú informácie o darcoch (hoci im to zákon prikazuje), anonymita darcovstva vyvoláva nepríjemný pocit, že jej manžel je možno aj jej nevlastným bratom. Z toho, čo sa jej napriek administratívnym prekážkam podarilo zistiť, jej vychádza, že po svete behá asi desiatka jej nevlastných súrodencov, o ktorých nemá ani potuchy. Navyše ak by sa samotná Audrey rozhodla pre umelé oplodnenie, vystavila by sa riziku, že otehotnie so svojím biologickým otcom, keďže bunky môžu byť skladované až štyridsať rokov. Tu sa už problém umelého oplodnenia začína dotýkať otázok verejného zdravia a riziko incestu narastá s uvoľňovaním pravidiel a komercializovaním týchto metód. Predstava, že evidencia darcov je na Slovensku perfektná a žiadne riziko nehrozí, je dosť naivná.

Druhou skupinou sú takí, u ktorých sa odrazu a celkom oportunisticky objavilo presvedčenie, že k rodičom patria aj deti. Tí, čo vehementne obhajujú právo neplodných rodičov mať deti, sú v podstate tí istí, čo v referendovej kampani nám všetkým otĺkali o hlavu, že manželstvo vôbec nesúvisí s deťmi a že rodina s otcom, mamou a deťmi je prežitok. Tí, čo v umelom oplodnení vidia nádej na riešenie demografickej situácie, sú opäť tí istí, pre ktorých je sedem a pol tisíc potratov ročne prijateľný stav a netreba s tým nič robiť. Kde je tu potom koherentnosť prístupu či aspoň názoru? Samozrejme, nikde. Aj to je dôvod, že okrem výsmechu, urážok a už spomínaného predstieraného súcitu, sme zo strany oponentov nejaké vecné protiargumenty nepočuli.

Ostáva ešte otázka trestu, ktorý bol požadovaný v návrhu zákona a ktorý vyvolal najviac hystérie. Poslanec Mikloško to v jednom rozhovore označil za „liečbu šokom, ktorá je niekedy potrebná“. Z intenzity reakcií vidieť, že mal pravdu. Šok to určite bol najmä pre liberálne médiá, ktorých reakcia bola jednoznačne prehnaná. Pričom nie je celkom jasné, či ich šokoval text zákona alebo skutočnosť, že päťdesiat poslancov sa v hlasovaní zdržalo. Hlasovanie tejto skupiny sa dá vysvetliť ako nerozhodnosť alebo ako taktická kalkulácia ovplyvnená septembrovým pochodom za život. Ak je to to druhé, tak potom je šok liberálov úplne pochopiteľný. Je dôsledkom brušnej nervozity, že tých dvadsať percent pro life voličov tu začína vytvárať tlak. Tlak nedostatočný na zmenu zákonov, ale dostatočne silný na to, aby ho bolo cítiť. A to je dobrá správa. A prvý pozitívny efekt šokovej terapie, ktorá, aby bola úspešná, musí byť pravidelná a podávaná bez zbytočného taktizovania, či je na to práve teraz vhodný čas alebo nie. Politikov schopných taktizovať máme už dosť. To, čo chýba, sú politici s odvahou sa nechať „roztrhať“ v liberálnych médiách. Našou úlohou je ich podporiť, okrem iného aj mediálne. Lebo ináč ich nikdy nebudeme mať viac ako sedemnásť.

 

Obr: www.genethique.org

Inzercia

Odporúčame

Blog
Desatoro nového rodového jazyka

Desatoro nového rodového jazyka

Výbor pre rovnosť medzi ženami a mužmi vo Francúzsku uverejnil nedávno desať odporúčaní týkajúcich sa používania rodu v komunikácii v štátnej správe. Jeho cieľom je prispieť k boju proti pohlavným stereotypom, ktoré udržujú ženy a mužov v „obmedzenom repertoári rol a situácii, limitujúc takto ich možnosti byť a konať“. Samotný výbor, ktorý pôsobí ako poradný orgán vlády, je podľa vlastných stanov prísne paritný. V tom zmysle, že viac ako 60% jeho členov sú ženy.

Blog
Ježiš fakt prišiel  (s utečencami)

Ježiš fakt prišiel (s utečencami)

Keď dnes na konci modlitieb veriacich kňaz pridal prosbu za rodinu sýrskych utečencov, čo sú medzi nami, začala som ich letmým pohľadom (v kostole) hľadať. V hlave sa mi však okamžite paralelne bleskurýchlo premietol obraz jednej utečeneckej rodiny