Od vnútromaternicového telieska k prirodzeným metódam plánovania rodičovstva

Ilustračný obrázok: Pexels.com

Autorka: Élisabeth Simonneaux

Čo ste objavili na vašej ceste k prirodzeným metódam plánovania?

Ako mladomanželia, plní nadšenia, sme si chceli založiť rodinu v súlade s našou vierou. Lenže boli sme nevšímaví k otázkam sexuality, antikoncepcie, a oslabení naším strachom z neovládania týchto vecí, tiež istou intelektuálnou lenivosťou a už vžitými stereotypmi. Usilovali sme sa dosiahnuť „ideál“ vytýčený Cirkvou bez pocitu, že sa nás to reálne týka a ostali sme vo svojich starých koľajach. 

Raphaël: Pre mňa ostávala otázka antikoncepcie ženskou záležitosťou. Bol som „nasledovateľ“ robiaci to, čo mi Charlotte povedala, bez toho, aby som sa zaujímal alebo zamýšľal nad dôsledkami.

Charlotte: Bola som rozpoltená medzi mojím smädom po ideále a zraneniami môjho dospievania, keď som viedla neviazaný sexuálny život a brala antikoncepciu. Bola som presvedčená o tom, že správna manželka sa svojmu manželovi „neodopiera“, a že má byť k dispozícii, mať to rada, viesť sexuálny život ako z časopisov či filmov.

Po narodení našich dvoch starších dcér, som sa rozhodla priblížiť k nášmu „ideálu“ cestou prirodzených metód plánovania, sama, s pomocou literatúry. Lenže plná strachu z myšlienky, že znovu otehotniem, hľadala som nejakú „záchrannú sieť“, aby som mohla rozbehnúť moje pozorovania a bola si istá, že nejdem do žiadneho rizika, bez toho, aby som narušila normálny priebeh môjho cyklu. Tak som si nechala zaviesť medené vnútromaternicové teliesko.

Raphaël: A tak sme sa „cvičili“ v žití období abstinencie, ako nám to Charlottine pozorovania predpisovali.

A aj napriek vnútromaternicovému teliesku ste otehotneli...

Charlotte: Po niekoľkých týždňoch som mala predtuchu a urobila som si tehotenský test: pozitívny! Šok, strach, radosť.. potom sklamanie zo zistenia, že toto maličké neprežilo. Lekár ma presvedčil, aby som si teliesko nechala a my sme pokračovali v našom pseudo-vzdelávaní. Nasledujúce leto sme mali vážnu nehodu a celé moje telo muselo byť ožiarené röntgenom. Vtedy som pocítila obrovský šok: na negatívoch mojej zlomenej panvy „svietil“ priamo v strede biely kríž... moje teliesko! Tento šok ma donútil uvedomiť si našu totálnu inkoherenciu - neusporiadanosť. Takže som prešla z posadnutosti nemať dieťa k posadnutosti mať ho čím skôr. Po dlhom čakaní sme počali naše tretie a štvrté.

Následne, vyčerpaná, som požiadala gynekológa, aby mi pomohol „dosiahnuť“ stabilný cyklus bez tých nekonečných období abstinencie. Jediné riešenie, ktoré mal, aby mi v tomto pomohol, bolo predpísanie antikoncepcie. Zmierenú s osudom a sklamanú ma nejaká sila pobádala konečne sa spýtať Raphaëla, čo si o tom myslí on.

Raphaël: Tá istá sila ma pobádala roztrhnúť lekársky predpis a povedať Charlotte „neznepokojuj sa, MY to zvládneme.“

Charlotte: A ja som tomu uverila! Bol to začiatok tejto revolúcie.

Raphaël: V tom období nášho partnerského života mala „antikoncepčnú“ otázku na starosti Charlotte. Nemal som o tom nič naštudované. Keď som sa pýtal: „Takže dnes večer môžeme či nie?“, pripadal som si ako dieťa, ktoré sa dožaduje odmeny.

V čom bola vaša účasť na každoročnom kurze Billingsovej metódy rozhodujúca?

Raphaël: Konečne som sa v tom začal seriózne vzdelávať. Začal som robiť to isté ako jeden muž, ktorého svedectvo ma dostalo: „balíček“ sledovacích tabuliek cyklu, ktoré Charlotte dennodenne vypĺňala, sa presunul na moju stranu postele. Odteraz bolo mojou úlohou značiť jej pozorovania. To ma priviedlo k tomu, že som sa jej každý večer pýtal: „Ako si sa dnes cítila, miláčik?“

Pomaličky som si uvedomil tú zodpovednosť, ktorej som sa predtým zbavil a ktorú na seba prevzala Charlotte na celé tie roky. Videl som tú paralelu medzi hormonálnymi zmenami jej cyklu a jej náladami, jej libidom. Teda toto bol kľúč k nášmu partnerskému životu! Zistil som, ako ju môj spôsob prijímania toho, čo so mnou chcela zdieľať, mohol upokojiť, dokonca ako mohla byť otvorenejšia nášmu splynutiu. Naša partnerská intimita sa kompletne prerodila a už sa neprestala posilňovať.

Charlotte: Naučila som sa akceptovať svoj cyklus taký, aký je. Pokiaľ je cyklus každej ženy odlišný, je to znak toho, že skrýva istú neobyčajnú metódu vyučovania a na to treba brať ohľad.

Raphaël: Metódu vyučovania, ktorá bude odteraz jedinou reguláciou počatia. Tá nám dala prostriedky na to, aby sme sa poznali do hĺbky, muž a žena, vo svojej odlišnosti. Keď som ako muž zaujal svoje miesto v takých intímnych otázkach, moja mužnosť a duša sa rozvinuli. 

Ako táto cesta zmenila váš pohľad na vášho partnera? Na váš vzťah?

Charlotte: Môj manžel v mojich očiach rástol. Od podráždenosti, ktorú som v niektorých momentoch nášho príbehu pociťovala, som prešla k vďačnosti a obdivu. S odstupom môžem skonštatovať, do akej miery ten proces môjho vnútorného uzdravenia vďačí jeho trpezlivosti, podpore, jeho vkladu. Uvedomila som si, že som žena, milovaná osoba, nie preto, že poskytujem mužovi sexuálne potešenie, ale preto, že som hodná lásky.

Raphaël: Antikoncepcia je nástraha so závažnými následkami: je predávaná ako spoľahlivý prostriedok poskytujúci kontrolu nad sexualitou a plodnosťou. V našom prípade, odkedy Charlotte brala pilulky či mala teliesko, žila v úzkosti z neželaného otehotnenia, a náš vzťah bol veľmi chabý. Keď sme prijali realitu jej cyklu, získali sme vyrovnanosť a posilnili náš vzťah.

Charlotte: Táto cesta jasne ukázala naše zranenia a zvyklosti. Zriecť sa pohlavného styku v období plodných dní bolo veľmi ťažké, kým sme si neuvedomili, že jedine úplné a absolútne spojenie, bez švindľov, spĺňa naše hlboké túžby, napĺňa nás a dáva nám silu do života v ďalšom cykle.

Čo vám najviac pomáhalo na tejto neľahkej ceste?

V období abstinencie sme sa naučili žiť nezištnú nehu v slovách a gestách, hovoriť o našich túžbach, našich vzájomných potrebách, byť veľmi čitateľní čo sa týka nevyhnutnosti vzájomne sa „počkať“ kým spolu úplne splynieme.

Vďaka magistériu Cirkvi a teológii tela sme tiež dali zmysel našej sexualite a nášmu manželskému poslaniu. V týchto rozhodujúcich otázkach beda ignorancii, vžitým stereotypom a strachu! 

Modlitba a milosť sviatostí sú nevyhnutné: cez Eucharistiu a svätú spoveď nechávame Krista trpezlivo liečiť naše malichernosti a prijímame jeho posilu, aby sme vytrvali. Ak v to prestaneme veriť my, ako potom môžeme odovzdať tento poklad našim deťom a dať im zbrane na zdolávanie výziev v ich vlastnej sexualite? Gender ideológie, zle pochopený feminizmus, pustošivá pornografia, hypersexualizácia všetkých vzťahov... Vtlačme si do srdca to, že sme povolaní žiť lásku, ktorá zviditeľňuje niečo z neviditeľného mystéria Lásky Boha v jeho Najsvätejšej Trojici! Úžasné...

Preklad: Veronika Harmatová

Zdroj: Famille Chrétienne

Blog Zastolom.sk vychádza v spolupráci s denníkom Postoj, pripravuje ho občianske združenie Slovenská asociácia kresťanských rodín (SAKRO). Našu činnosť môžete podporiť nákupom v našom eshope alebo finančným darom.