Nemé kráľovné – Divadlo Jonáša Záborského Prešov

Roztopašné dievčatko so šibalskými očami si vykračuje s detským kočíkom. Očividne vymýšľa, čo by ešte vymyslelo. Je naozaj neprehliadnuteľné. Ale producent je na konkurze tááák znudený. Matka dievčatka ho presviedča, do ruky mu strká odporúčanie od pána riaditeľa Zingera... z divadla. Rozhorčený producent odporúčanie roztrhá so slovami: "Divadlá by mali zrušiť, teraz tu máme nový zázrak. Film!" No ale keď je už tu, trocha si ju poobzerá: "Počkáme, kým trochu, ako to kulantne povedať, no... dospeje. Správna herečka musí mať aj tu, aj tu..." a chystá sa na odchod. "A talent?" dožaduje sa matka. "Možno sa vám vo filme zíde ako decko." Producentovi sa "malá" Mary zdá akási nezrelá, upípaná a teda nevhodná pre film. Napokon výjde najavo, že vzrastom nízka trinásťročná Mary to decko naozaj hrá presvedčivo. Tak sa s producentom dohodnú na prvej spolupráci.

Z divadelného javiska nepočuť jediné slovko. Herci hrajú okázalo. Miestami trhané pohyby rúk a tela a zveličená mimika sú doprevádzané klavírom. Nevyslovené slová čítame v titulkoch a bohatej mimike hercov. Dokonalá ilúzia nemého filmu je dotváraná scénou v dobovom štýle secesie. Je začiatok dvadsiateho storočia a film ešte nepozná prepojenie so zvukom.

Golden Baby Mary so sestrou sa tešia z prvých zárobkov a uvažujú, čo by si tak mohli kúpiť: "Na kabát pre brata... na topánky pre mamu." Otca už nemajú a peniaze si naozaj vážia. Mary navrhne klobúk pre sestru, tá si však neverí: "Nemám na to tvár." Mary namieta a povzbudzuje ju: "Netáraj. Dajte dievčaťu správny klobúk a dokáže všetko." Sestry sa začnú predvádzať a spolu s matkou snívajú o lepšej budúcnosti.

Little girl Mary sa vo filme darí, je naozaj talentovaná. Aj svoju sestru sa snaží zasvätiť do umenia nemého filmu, tej to však veľmi nejde. "Keď sa ženská niečo učí... tak sa to nakoniec naučí," tvrdí cieľavedomá Mary. Veru tá doba priala mužom a ženské slová, práca, či umenie sa hlboko podceňovali. Spoločenské postavenie žien bolo pretkané predsudkami. Emancipovaná Mary sa zdôveruje sestre, že nenávidí, keď jej vravia, čo má robiť. No a to býva väčšinou. "Zatiaľ nehrám nič zložité, skôr také bezduché veci, však poznáš tie filmy... Neklamme si. Publikum to chce a my mu to dodáme." Pokračuje: "Ale tiež som pochopila, že všetky sme zaškatuľkované a to ešte skôr ako otvoríme oči. Čím skôr to príjmeš, tým lepšie pre teba."

Naša Sweetheart Mary dostáva množstvo listov od fanúšikov. Je idolom aj pre mnohé ženy, obdivujú ju, chceli by dokázať to, čo Mary, ale nemajú na to odvahu. Je drobná a silná súčasne. Fanúšikovia ju oslovujú Golden Baby, Little girl, Sweetheart, Girl with golden hair... no nikto nepozná jej skutočné meno. Vlastne prečo jej meno nie je uvedené v titulkoch? Mary použije svoj ženský šarm a s rešpektom si vydobije miesto v titulkoch pod umeleckým menom Mary Pickford. Po čase má Mary nové požiadavky. Nesúhlasí s plytkými scenármi, chce robiť podľa seba a v štúdiu zakázať alkohol. Naša hrdinka si je vedomá svojich kvalít a tomu zodpovedajú aj jej nároky. Neuspokojí sa s herectvom. Vypracovala sa. S ďalšími spoločníkmi zakladá filmové štúdio United Artist.

Všetko je geniálne, až do filmového priemyslu vstúpia nové technológie. Zvuk urobil v kinematografii deliaciu čiaru. O nemý film už nikto nemá záujem. Mnohí protagonisti nemých filmov sa nevedia prispôsobiť. "Dať zvuk filmu, to je ako natrieť rúžom pery na soche Afrodity Miletskej v Louvri!" Príchod zvuku vystrelil niektoré filmové firmy, lebo mali potrebnú techniku, hoci robili aj menej kvalitné a menej estetické filmy. No pre ľudí bol zvukový film atraktívny.

Druhé dejstvo sa venuje práve osudom herečiek, ktoré sa vo zvukovom filme nepresadili. Scéna je farebná, hlasy herečiek sú dominantné. Zatiaľ čo prvé dejstvo je viac rozprávanie jedného príbehu, druhé dejstvo opisuje viaceré osudy. Prvé dejstvo rozpráva dej, druhé dejstvo viac reflektuje. Uvažuje, aké to je, keď po vás nikto nechce to, čo ste skutočne ovládali a celkovo sa venuje viacerým témam. V druhej časti je oveľa ťažšie udržať pozornosť diváka.

Inscenácia Nemé kráľovné je divadelná fikcia inšpirovaná konkrétnymi osudmi herečiek nemého filmu. Opisuje, ako príchod zvuku do filmu ovplyvnil ich kariéru ale aj osobné životy. Reaguje na spoločenské roly ženy, na vznik bulváru. Ľudia sa viac zaujímajú o klebety ako o myšlienky. Zamýšľa sa nad úlohou herečky v umení, o zaškatuľkovaní žien celkovo, o umení celkovo: "Je umenie skôr o snoch ako o skutočnosti? O tvrdom remesle, či o misii? O tvorcoch, či o publiku?"

Zdroj: Kompletný záznam predstavenia: https://www.youtube.com/watch?v=5rXQ-APC7pU

Autor fotografie: René Miko