Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
02. december 2021

Môj a tvoj Advent

(Štyri príbehy)
Môj a tvoj Advent

Ilustračný obrázok: pixabay.com 

Autorka: Zuzana Rigdová

Martin sedí oproti svojmu sedemnásťročnému synovi Oliverovi. Hoci je medzi nimi len pol metra, Martin cíti, že priepasť medzi nimi je hlboká ako oceán. Kedy sa to stalo? Pamätá si veľmi dobre všetky jeho úspechy a pády, aký bol vždy na neho pyšný. Pamätá si, akí si boli blízki. Dnes z toho ostalo len ticho a bolesť, má pocit, že ho vôbec nepozná. Netuší, čím žije jeho syn, čo ho trápi a čo ho teší. Vidí len to, že do hlbokej noci svieti v jeho izbe modré svetlo monitora. Oliver klopí zrak, hladká mobil a drží ho ako svoju poistku pred okolím. Cíti, že je otec z neho sklamaný, ale prvý krok spraviť nevie. Čo sa s nimi stalo? Martin cíti, že zlyhal ako otec.

Dá sa to ešte napraviť? Čo mám pre to, Bože dobrý, urobiť?

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Jana s Michalom sedia nad ďalším negatívnym tehotenským testom. Koľký je v poradí, sami nevedia, zdá sa, že ich bolo snáď milión. Odkedy sa vzali, ich život sa točí okolo toho istého dokola. Nádejou, ktorá sa každý mesiac rozhorí ako zápalka a potom ju niekto nemilosrdne zhasne. Plameň však slabne z mesiaca na mesiac, prvý rok horel ako fakľa, dnes je z neho maličký plameň. Jana sa obáva, čo z toho plameňa bude o rok, dva, päť. Všetky slová útechy už boli medzi nimi povedané, všetky slzy vyplakané. Iba oni vedia, aké prázdne tieto slová dokážu byť a z úcty jeden k druhému s tým už ani nezačínajú. Vedia, že musia nájsť silu vykročiť ďalej.

Boja sa však, že im niekto vezme aj tú poslednú nádej.

Dokedy ešte, Bože? Unesieme to ďalej?

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Monika sedí v pracovni, doma na homeoffice, opäť do večera. Radšej ani nepozrie von z okna, aby nevidela tú tmu, ktorá jej pripomína, koľko je hodín. Tak ako včera, predvčerom. Nechce vidieť to, že v obývačke ju čakajú deti, ponechané na seba a rozprávku a ona opäť nestíha. Už len chvíľku. Monika si vzdychne. To, čo na prvý pohľad vyzeralo ako úžasná príležitosť kariérne sa posunúť, si dnes deň po dni vyberá svoju daň. A všetci jej hovorili, že taká šanca sa neodmieta. Šéf jej opäť volá, áno, report ešte pošle, obaja vedia, že ich zajtra čaká dôležitá online prezentácia. Čo z toho, aj keď zajtra zažiari? Jej materské srdce sa nedá oklamať, vie, že deti ju potrebujú viac.

Pane, kde som sa to dostala? Ako z toho von?

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Inzercia

Andrea sa skláňa v nemocnici nad svojím chorým synom. Sú to ďalšie narodeniny, ktoré musia stráviť v nemocnici. Utešuje ju jedine to, že je ešte veľmi malý, aby tomu rozumel. Našťastie malý na to, aby chápal, že celý jeho život sú iba hadičky, nemocničná posteľ a keď sa pošťastí, strávia ako rodina pár dní spolu doma. Aj tam to má však ďaleko od normálneho detstva, medzi iné deti nechodia, o škôlke môžu iba snívať. Andrea si to však uvedomuje veľmi dobre. Vie, o čo prichádza, a jej materské srdce to už nevie ďalej uniesť.

Čím ma, Pane, utešíš? Akú nádej mám?

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Všetci kráčame a hľadáme svoj Advent. Čas, keď sa plameň nádeje viac rozhorí, keď pár lúčov vykukne spoza mrakov, keď to Božie v nás začne nesmelo prevažovať. Na jeho konci, na konci Adventu, totiž, dúfame v Narodenie a naše znovuzrodenie. Je to čas čakania a prípravy na niečo veľké. Je to čas, ktorý nie je o umývaní okien a už vôbec nie o blikajúcich svetielkach. Nie je o zľavách v e-shopoch, vianočných rodinných fotografiách a mikulášských večierkoch.  

Môj a tvoj Advent totiž nemusíme hľadať. Je v každom z nás, stačí ho len objaviť a dať mu priestor. Je to čas, keď sa Boh skláňa ku človeku, chce ho povzbudiť, obdarovať, potešiť. Na jeho konci, na konci Adventu, túži vojsť do našej maštale a prežiariť ju. Práve v našej bolesti, beznádeji, biede. 

Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo (Iz 9, 1). Boh chce vstúpiť do našej tmy a plný lásky ju prežiariť. Je to Otec, ktorý chce povzbudiť svoje deti a dať im nádej. 

Dovoľme to Bohu tento rok.

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva