Modlitba Vianoc

Rovnako sa môže sklamať človek, ktorý očakáva od slávenia narodenia Božieho Syna veľký duchovný zážitok, ktorý ho úplne zmení. A zrazu nič. Zas  a opäť tie isté, staré vzorce správania.
Ale to nemusí byť až taká tragédia. Krásnu odpoveď ponúka záver veľkého románu Leva Nikolajeviča Tolstoja Anna Kareninová. V ňom sa "nájdený" Levin takto vyznáva zo seba:

"Takisto sa budem  zlostiť... , takisto sa budem škriepiť a nevhod vravieť, čo si myslím, naďalej bude svätyňu mojej duše od ostatných ľudí, ešte aj od mojej vlastnej ženy, oddeľovať múr, takisto ju budem viniť, ak sa budem báť, a potom to oľutujem, takisto nebudem rozumom chápať, prečo sa modlím , a predsa sa budem modliť - no odteraz môj život, celý môj život, nech by sa, čo so mnou stalo, každá jeho minúta - nielenže nebude mať zmysel ako dosiaľ, ale bude mať zmysel dobra, o ktorom nemôže byť pochybností a ktorý som schopný, áno, som schopný do neho vložiť!" 

 Pre mňa je toto vyznanie modlitbou tohtoročných Vianoc. Snáď mi to pomôže k ich pokojnejšiemu prežívaniu...

Zdroj obrázka: https://www.lds.org/bc/content/shared/content/images/magazines/liahona/2015/10/kneeling-prayer_1543703_inl.jpg