Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
26. október 2021

Rozhodovanie a očkovanie

Ak raketka a loptička stoja spolu 1€ a 10 centov, pričom viete, že raketka je presne o 1€ drahšia ako loptička, tak koľko stojí loptička?
Rozhodovanie a očkovanie

Úloha v úvode nie je mentálnou rozcvičkou, ale ukážkou toho ako funguje Systém 1 a Systém 2 nášho myslenia. Alebo myslenie rýchle (Systém1) a pomalé (Systém2). Presne takto „Myslenie: rýchle a pomalé“ sa nazýva úspešná kniha Daniela Kahnemana - profesora  psychológie na Princetonskej univerzite, ktorý dostal spolu s Amosom Tverským v roku 2002 Nobelovú cenu za priekopnícku prácu v oblasti rozhodovania. Kniha bola vydaná ešte v roku 2011.

Čo to vlastne rýchle a pomalé myslenie je? Ak ste intuitívne odpovedali (nesprávne), že loptička stojí 10centov, tak ste zapojili (ako váčšina ľudí) do uvažovania svoje rýchle myslenie. Jeho výhoda je okrem rýchlosti aj automatickosť a malé alebo žiadne úsilie. Na druhej strane absentuje pri ňom cielená kontrola a podlieha často mnohým skresleniam, je totiž ľahko ovplyvniteľné. 

Systém 2 zameriava svoju pozornosť cieleným duševným činnostiam (napríklad zložité výpočty), je pri ňom potrebné sa riadne sústrediť a to všetko nejakú tú dobu trvá. Preto to adjektívum „pomalé“. A ešte jedna nevýhoda Systému 2- je lenivý a často prenecháva priestor Systému 1.

(Mimochodom ak sa Vám teda nechce počítať, tak správna odpoveď je: Loptička stojí 5 centov.)

Práve tieto „dva druhy mysle“ sú zaujímavé aj v procese rozhodovania. Mňa konkrétne zaujala téma rozhodovania sa pre neočkovanie.

Zanedbaný menovateľ

Rýchla otázka. Ktorú nádobu si vyberiete, ak by ste si chceli vytiahnuť červenú guľôčku? A: nádoba obsahuje 10 guľôčok, z ktorých je 1červená. B: nádoba obsahuje 100 guľôčok, z ktorých je 8 červených.

Áno, prvá možnosť je správna. 10 %. ALE. Väčšina ľudí by si v rámci rýchlej odpovede vybrala B. LEBO ZANEDBANIE MENOVATEĽA. Je jedno, či to bude 10, 100, 1000 guľôčok celkovo ( v mysli si predstavíte 1 a 8 červených na nejasnom pozadí bielych guličiek).

„Zriedkavé udalosti sa preceňujú alebo podceňujú na základe konfirmačného skreslenia pamäti. Zriedkavá udalosť bude preceňovaná, ak konkrétne priťahuje pozornosť. Cielená pozornosť je efektívne zaručená, keď sú vyhliadky jasne opísané  (99%šanca vyhrať 1000 € a 1%šanca nevyhrať nič). Obsedantné obavy, živé obrazy a explicitné upozornenia. To všetko  prispieva k preceňovaniu. A ak nenastane preceňovanie, nastupuje naopak zanedbanie.

Keď ide o zriedkavé pravdepodobnosti, naša myseľ nie je nastavená na to, aby si veci vyhodnotila tak akurát. To nie je veľmi dobrá správa pre obyvateľov tejto planéty, ktorá môže byť vystavená udalostiam, aké ešte nikto nezažil.“ To napísal Daniel Kahneman  a len pre pripomenutie bolo to v roku 2011 (!).  Priam prorocké slová, ktoré ukázali ľudskú myseľ v nepríjemnej nahote práve počas prebiehajúcej pandémie.

Očkovacia nevinnosť

Kahneman spomína aj experiment Richarda Thalera.

Prvá situácia:

Dostali ste sa do kontaktu s nákazlivou infekciou. Ak ju dostanete, tak do týždňa umriete rýchlou a bezbolestnou smrťou. Pravdepodobnosť ochorenia je 1:1000. Existuje však vakcína, ktorá je účinná len predtým, ako sa objavia symptómy. Akú maximálnu sumu by ste boli za vakcínu ochotní zaplatiť???

Teraz si skúste predstaviť túto situáciu:

Na výskum uvedenej infekcie sa hľadajú dobrovoľníci. Riziko nakazenia choroby u dobrovoľníka je 1:1000. Akú minimálnu sumu by ste  požadovali pre seba,  ak by ste sa zúčastnili tohto výskumu ako dobrovoľník???

Výsledok bol, že ľudia by v druhom prípade (byť dobrovoľník vo  výskume) požadovali 50 krát vyššiu sumu ako by boli ochotní zaplatiť za vakcínu, ktorá by ich ochránila pred infekciou.

Podobne sa z hľadiska spotrebiteľského správania rozhodujeme v prípade kúpy a predaja. Subjektívne považujeme vec (napr. jazdené auto) , ktoré predávame za drahšie ako by sme boli ochotní zaplatiť, keď by sme to isté auto kupovali my.

Duševný účet chápeme ako „ nevyslovené kalkulácie emocionálnych zostatkov, ktoré za nás nevedome vykonáva Systém 1.“ Vyvstáva otázka za koľko by boli ochotní predať svoju vakcinačnú nevinnosť odporcovia očkovania???

Pritom reálne ochorenie (covid-19) je oveľa infekčnejšie ako choroba, ktorú popisovali v experimente a rovnako tak smrť (udusením) nie je vôbec bezbolestná a rýchla.

Nemenné rozhodnutie

V júli 2021 realizoval na území SR Sociologický ústav SAV výskum s názvom „Ako sa máte Slovensko?“. V ňom bola respondentom položená nasledujúca otázka: Predstavte si, že by sa na vás obrátil váš známy, ktorý ma 70 rokov a trpí cukrovkou s otázkou,či sa má dať zaočkovať proti koronavírusu. Čo by ste mu poradili? Poradil by som mu:

Odpoveď sa zisťovala u dvoch skupín – zaočkovaní a nezaočkovaní. Pričom každý mal tri možnosti: 1.aby sa dal , čo najrýchlejšie zaočkovať, 2. aby ešte chvíľu počkal, či sa potvrdí, že vakcíny sú bezpečné, a potom sa dal zaočkovať , 3.aby sa zaočkovať nedal.

Aj keď sa zdá podľa grafu, že  každá z oboch skupín si drží „svoju pozíciu“, ba dokonca, že očkovaní sú viac rozhodnutí a presvedčení o tom, že tak ako oni aj ich známy by sa mal dať zaočkovať, tak v aktuálnom rozhodovaní sa to tak vôbec nie je. Totižto, ak by sa mal rozhodnúť v tejto chvíli ich známy, či ísť na očkovanie, tak zaočkovaní by mu povedali vo viac ako 38% prípadoch, aby nešiel.

Zatiaľčo u neočkovaných by mu neísť sa práve  teraz očkovať odporučilo až takmer 96% . Lebo vyčkávanie znamená práve teraz sa nedať očkovať. A čo znamená tá „chvíľa“, ktorú by mal chorý 70-tnik počkať, tak to je veľmi relatívne a pre mnohých to môžu byť nie týždne alebo mesiace, ale aj roky…

Práve v spomínanej pasivite je veľký trompf pre rozhodnutie neočkovať sa. Pretože, keď sa rozhodnete neočkovať, tak to od vás nevyžaduje žiadnu aktivitu. Tá je naopak vyžadovaná od prvej možnosti. A to ešte spomeňme prvé mesiace, keď dostali niektorí miesto na očkovanie do desiatky kilometrov vzdialených miest. V súboji pomyselných nákladov a ziskov, tak od začiatku ťahalo zaočkovanie sa za kratší koniec.

Pomer síl by sa zmenil vtedy, ak by možnosť nebyť zaočkovaný bola príliš „nákladná“. Ako vidíme, tak pochopenie, že to človeka môže stáť život pre mnohých nie je dostatočná, tak by bolo treba siahnuť po iných možnostiach. V konečnom dôsledku však aktuálny covid-automat tento pomer síl nevyrovnáva a z hesla „Očkovanie je sloboda“ ostala už len hmlistá spomienka s trpkou príchuťou prehry.

Napríklad v práci fakt, že ste očkovaný v aktuálnej situácii privedie k poznaniu, že po blízkom kontakte s pozitívnou osobou ostávate so získanou výnimkou ďalej pracovať, zatiaľčo váš kolega, ktorý sa nedal očkovať si užíva opakované, štedré karanténne PN. V  školách na východe Slovenska majú z tejto výnimky „obrovskú radosť“  učitelia, ktorí suplujú svojich kolegov a ako bonus im v rámci rýchlejšieho premorenia pridal štát možnosť učiť deti bez nutnosti mať rúško.

A ešte niečo naviac…

Do hry však vstupujú ďalšie premenné. Podceňovanie alebo nadhodnocovanie malých čísel ( viď príklad s guličkami). Porovnajme si (platí pre SR v polovici októbra 2021) 12800 úmrtí na 434000 pozitívne testovaných  a 4 úmrtia na 2 480 300 očkovaných.  V druhom prípade ide na Slovensku o  0,0001613% pravdepodobnosť úmrtia po očkovaní. V prípade úmrtia po infikovaní to je 2,9493%. 

Inzercia

Rozdiel v pravdepodobnosti úmrtia je obrovský. Ešte aj každotýždenná výhra v očko-lotérii 100 000€ má vyššiu pravdepobonosť ( a to myslím iba na jeden týždeň, týždenným opakovaním sa táto možnosť zvyšuje). Takže príklad nadhodnotenia (brutálne) malých čísel je na svete.  Strach z nežiadúcich účinkov vakcíny vyhodnotila ako kľúčový aj najnovšia štúdia slovenských psychologičiek (Adamus, Čavojová a Mikušková )

Na druhej strane podceňovanie priemernej 3% úmrtnosti infikovaných je ešte posilňované spochybňovaním oficiálnych štatistík.

Aby to však nebolo len také jednoduché, tak treba povedať, že riziko úmrtia na covid (alebo hospitalizácie) nie je ani u plne zaočkovaných ľudí nulové. Podľa posledných údajov z Veľkej Británie platí , že očkovanie ochráni pred smrťou a ťažkým priebehom na 90-99%.

Do celého procesu ešte pridajme nejaké tie emócie na strane konšpiračných médií a ich spriaznených politických predstaviteľov: „Nie sme ovce!“, „Experimentálna vakcína“,  „Covidová injekcia“.

Nepomáha nám ani aktuálna účinnosť vakcíny voči novému delta variantu, ktorá je nižšia ako proti tomu britskému z jari. Preto sa o skupinovej imunite už toľko nehovorí ako sa spomínalo ešte na začiatku procesu očkovania.

Na druhej strane sa hovorí a šíria sa medzi ( často aj vzdelanými) ľuďmi také nepravdy ako „Vakcína spôsobuje neplodnosť“. Darmo sa za jej šírenie Dr. Bukovský (z vypočítavosti???) ospravedlnil, ale táto „pravda“ si už žije svoj vlastný život a ovplyvňuje ďalších a ďalších.

Výsledok polovičnej zaočkovanosti u obyvateľov sa teda dostavil a veľký nárast v očkovacom správaní sa už ani neočakáva. Z nezaočkovaných ľudí na Slovensku sa vyše 60% neobáva nákazy koronavírusom (čo je v príkrom rozpore s doterajšími zisteniami o vysokej infekčnosti delta variantu).  Vyplýva to z už spomínaného výskumu „Ako sa máte Slovensko?“ . Preto  ich viera v škodlivosť vakcíny (nežiadúce účinky a smrť) spolu s  presvedčením, že ich sa covid nedotkne vedú k tomu, že toto tvrdé jadro (väčšina) antivaxerov jednoducho bude aj naďalej odmietať očkovanie.

Čo nám teda ostáva???

Nie, týchto ľudí len tak ľahko o opaku nepresvedčíte. Myslím, že ani vrchol tretej vlny to výrazne nezmení. S (malou) časťou odmietačov vakcín explicitný dotyk smrti (vlastnej alebo ich blízkych) možno pohne smerom k vakcinácii.  Zvyšok asi neuverí ani na smrteľnej posteli alebo na nemocničnom lôžku. Je to veľmi silné presvedčenie na to, aby sa ho zbavili.

Môžeme však hypoteticky uvažovať, čo sme mohli spätne urobiť inak. Napr. spoplatniť vakcínu. Nie veľa, ale symbolicky. Možno by to zvýšilo jej subjektívnu hodnotu v očiach ľudí. A áno, isto by to vyvolalo aj odpor (a rovnaké – možno silnejšie- konšpirácie o  zbohatnutí farmafiriem ako teraz) a tlak na to, aby bola vakcína zadarmo.

Ďalšia možnosť (moja preferovaná) dať povinnosť sa zaočkovať pre každého občana SR (s malými výnimkami). Odpor ako teraz by síce bol, ale výsledok vo forme vyššej zaočkovanosti tiež.  Toto sa ale premeškalo a aktuálne by si to už nikto (myslím žiaden politik) nevzal ako svoju vlajkovú loď. Bola by to iba politická samovražda.

Skúsme sa ale vrátiť ku Kahnemanovi. Jeho ďalší výskum pracoval s touto otázkou:

Zúri ázijska choroba. Viete, že na ňu (ak neurobíme nič) umrie isto 600 ľudí.

Máte dve a dve možnosti, vyberte si z týchto dvoch jednu:

A: Plán, pri ktorom isto zachránite 200 ľudí.

B: Plán, pri ktorom máte 1/3 pravdepodobnosť že zachránite 600 ľudí a dvojtretinovú, že sa nezachráni nikto.

 

Teraz si pozrite ďalšie dve a vyberte si:

A´: Plán, pri ktorom isto umrie 400 ľudí.

B´: Plán, pri ktorom máte 1/3 pravdepodobnosť, že nezomrie nikto a 2/3 pravdepodobnosť, že zomrie 600 ľudí.


(Zaujímavý príklad, hlavne v súvislosti s pôvodom Covidu. Experiment s rámcovaním a výberov však vznikol dávno pred tým ako sa nakazil prvý človek v Číne novým koronavírusom….)

 Ľudia majú väčšinovo sklon  vybrať si skôr možnosť A ako B a v druhom prípade bude preferencia presne opačná -vyberú si skôr B´ ako A´. Pozoruhodný rozdiel, hlavne, keď si uvedomíme, že obidve áčka aj béčka sú rovnaké. Rozdielny je iba rámec, v ktorom sú prezentované. Záchrana 200 ľudí pôsobí na Systém 1 viac zaujímavo ako strata 400 osôb. 

Aj v dôsledku prezentovaných rámcov (framingu) sa ľudia rozhodujú. A  áno, aj pri očkovaní.  Moje záverečné uvažovanie o framingu  by som skôr zarámcoval smerom k budúcnosti a k rozhodovaniu, pred ktorým budú stáť voliči. Zahrám sa teraz na prognostika. Predpokladám, že slovenská  (antivax) opozícia bude prezentovať pandémiu v počte konkrétnych úmrtí  (aktuálne do 13 000, žiaľ pravdepodobne ešte výrazne porastie) a hovoriť o nezvládnutí riadenia štátu zo strany vlády.

Naopak vládne strany budú (asi) hovoriť o nezodpovednej opozícii a tisícoch ušetrených životov vďaka ťažkým opatreniam a očkovaniu. Obidve strany budú mať pravdu. Teda čiastočne. Áno, počas vlády Matoviča a Hegera umreli tisíce ľudí kvôli covidu. Áno, urobili sa konkrétne chyby. Áno, zároveň sa zachránilo veľa iných životov. ALE. Aký je príklad opozičných lídrov alebo ich vypočítavé (antivax) správanie? Ako sa pripravovala a ako zvládla vláda proces očkovania? A ako k tomu všetkému prispeli médiá (štandardné aj konšpiračné)? 

Zatiaľčo stranícky prezentované „pravdy“ jasne pôsobia na Systém 1, tak pýtanie sa nad rámec a hľadanie súvislosti pomocou analyticko-syntetického myslenia vyžaduje námahu a zapojenie Systému 2.  Prirodzenosť voličov je však taká, že sú príliš pohodlní, aby sa venovali podrobnému skúmaniu. Radšej prevezmú hotové vysvetlenia iných. A je už iba „šikovnosťou“ politikov ako ich dokážu dostatočne presvedčivo prezentovať.  Kto ich plytký rámec prekukne, tak precitne. Otázne je, čo mu v ponuke strán ostane na výber. Bude to opäť ťažké rozhodovanie…

Odporúčame

Blog
Dietrich Bonhoeffer -  O hlúposti

Dietrich Bonhoeffer - O hlúposti

Hlúposť je nebezpečnejším nepriateľom dobra ako zlo. Proti zlu sa dá protestovať, dá sa odhaliť jeho zámer, v najkrajnejšom prípade sa mu dá zabrániť násilím. Vždy v sebe nesie zárodok vlastného rozkladu, už len preto, že zanecháva v človeku prinajmenšom nespokojnosť. Proti hlúposti sme bezbranní.

Denník Svet kresťanstva