Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
05. október 2021

Príbeh maratónca

Maratón býva stresujúcou záležitosťou. Ten môj v roku 2021 takým naozaj bol a nešlo len o samotný „dlhý beh“.
Príbeh maratónca

 

Najskôr spomeniem technikálie- v júli som nabehal cez 460km, v auguste zasa 520km. Samozrejme, nejde v prvom rade o objemy, ale bez nich to v príprave na maratón tiež nejde. Posledné septembrové týždne boli uspokojivé a bez zranenia. V príprave som povyhrával regionálne preteky. Počúval som môjho trénera a riadil sa jeho plánmi. Všetko šlo ako malo a vyzeralo sľubne smerom k prvej októbrovej nedeli a Medzinárodnému maratónu mieru (MMM) 2021. I keď v období covidu človek nikdy nevie ako veci dopadnú.

Do prípravy stabilne zaraďujem týždeň pred maratónom aj sacharidovú diétu. Tá sa mi začína v sobotu ráno a až do utorka poobedia vylúčim zo stravy úplne sacharidy. Idem iba na bielkovinách a tukoch. Poviem vám, že môžete zjesť aj kilo syra, rýb, či iného mäsa (ja nie, lebo mäso už vyše roka nejem), ale budete ako vyžmýkaná špongia bez energie. Ak si do toho pridáte ešte 3 rodinné oslavy s množstvom koláčov a iných dobrôt, tak je to aj kvalitný tréning vôle. A už sa neviete dočkať utorkového tréningu, po ktorom opäť nasadzujete cukry. Telo si tak vytvorí dostatočné zásoby pre nedeľný maratón.

Až potiaľ šlo všetko fajn. Teda, kým v utorok neprišiel starší syn zo školy skôr domov lebo musí (opäť) ísť do karantény – pozitívny spolužiak. Termín PCR testu bol daný na sobotu pred MMM. Teda za predpokladu, že by bol u neho výsledok pozitívny, tak celá príprava by bola fuč a maratón by som sledoval iba v TV. Vedeli sme (z predchádzahúcej karantény), že výsledok testu príde pravdepodobne v sobotu večer alebo v nedeľu ráno.

Aby nebolo čakanie za výsledkom monotónne, tak som si ho „spríjemnil“ natiahnutím hamstringu. Kedy a kde? Netuším. Možno v práci, keď som vstával zo stoličky (VÝSTRAHA pre športovcov: KANCELÁRIA=VEĽMI NEBEZPEČNÉ PROSTREDIE!!!). V každom prípade som od piatka riadne cítil zadný stehenný sval a robil všetko možné preto, aby sa to zlepšilo. Teda masáže, natieranie gélmi, zábaly, elektroliečba… a modlitby.

V nedeľu ráno došiel výsledok synovho PCR testu-negatívny. Super! Sval síce nebolel silno, ale bolel. Ako sa bude tváriť po hodine, dvoch hodinách alebo na 35.kilometri ostávalo veľkou otázkou. Zbalil som si teda veci, rodinu (všetkých štyroch členov okrem najmladšieho, ktorý 3 dni pred tým ochorel) a vyštartoval autom smer Košice. Pravdupovediac nemám rád šoférovanie (pre mňa iba nutné zlo) . Ale nemal som tohto roku žiaden iný odvoz, tak som si to „spríjemnil“ jazdou autom na MMM. Došli sme šťastne, zaparkovali a čakali na štart. Predpretekové rituály v podobe rozcvičky, WC a podobne som zmákol a pretlačil sa cez pár stoviek bežcov dopredu k štartovnej čiare. Nie úplne, tam patrí maratónska africká elita, ale pre istotu som sa nepchal ani hneď za nich. Bol som v druhom rade. Načo, zbytočne vytŕčať, nie?!

Inzercia

Tri, dva, jeden a ŠTART! Štartovná pištoľ vystrelila, hodinky zapípali, pár sto metrov a hádžem (takmer ako posledný z bežcov) respirátor do koša. No dobre, tak nie úplne do koša, ale chcel som ho to tam hodiť. Prvý kilometer, eufória pri trati, ľudia tlieskajú a povzbudzujú. Idem okolo Mira Ilavského a odpovedám na jeho otázku ako to dnes vidím. „Bude to dlhé!“ vravím. A zaradil som sa k Matúšovi Hujsovi. S ním som si povedal tiež pár slov. Konkrétne „Okolo dva a pol“ odpoveď na otázku ako chcem ísť. Ani som netušil, že ak spriemerujem v cieli môj a jeho čas, tak to bude presne 2:30. A išli sme. Kilometre ubiehali. S Matúšom sme sa potiahli raz jeden, raz druhý. Pravdupovediac tempo som plánoval ísť pomalšie, ale behalo sa dobre, tak som šiel. Do polky som to s Matúšom potiahol, ale potom som zaostal. Škoda, behalo sa mi s ním veľmi dobre a nepoznám veľa športov, kde by si „súperi“ pomáhali a správali sa k sebe tak ľudsky ako som to zažil aj v Košiciach počas maratónu. Vďaka Matúš za príjemnú spoločnosť. Bolo mi cťou.

Ale teda, v druhej polke som ešte 7-8km držal aspoň vizuálny kontakt na Matúšov chrbát a pritom obehol aspoň jednu africkú bežkyňu, ale tempo šlo dole. Dopĺňal som poctivo po piatich kilometroch na striedačku gél, magnézium, gél, kofeín a zapíjal to dúškom vody na občerstvovačkách. V tomto zmysle fajn. Aj keď nohy už nešli ako prvých 21km, ale neprišli žiadne kŕče do svalov. A ak myslíte na môj stehenný sval, tak ja som už o ňom vôbec nevedel. Jednoducho nebolel a ani mi neskomplikoval pretek. Ľudia okolo trate boli fantastickí a to konkrétne menovité povzbudzovanie („Marián“,“Majo“, „Pro-body“, „Kluknava“!!!!) bolo rovnako povzbudzujúce ako energetické gély. Posledných 5-6kilometrov je vždy v maratóne boj, ale aj keď ma Miro Ilavský asi 3 kilometre pred cieľom obehol, tak som to neprežíval ťažko. Prial som mu to a vedel, že má za sebou famóznu jeseň. Viac ma prekvapili mladí bežci z Bratislavy, ktorí ma obehli na posledných dvoch kilometroch, ale v cieli som si uvedomil, že chlapci išli polmaratón a nie celý (preto mali také svižné tempo). Samozrejme, cieľ v historickom centre Košíc je brutálny. Treba to jednoducho zažiť. Prebehnutie okolo Dómu, aj keď má toho človek už plné zuby, tak sa raduje. Dobehnutie po modrom cieľovom koberci, prežehnanie sa, poďakovanie Pánu Bohu za život. Spomalenie kroku. A už to prichádza, každý krok bolí ako čert. Nechápem ako som dokázal s týmto telom behať v priemernom tempe 3:35 minút na kilometer viac ako 42kilometrov, keď teraz nemôžem normálne chodiť. Ale nejako sa presúvam, preberám účastnícku medailu, vezmem si banán a vodu a idem pokecať s chlapcami, čo boli predo mnou Matúšom a Mirom. Rýchlo zhodnotíme. Všetci sme spokojní. Dokonca aj ja, veď som si zabehol druhý najrýchlejší maratón v živote a v Košiciach som dokonca nikdy rýchlejšie nešiel. Umiestnením to tentoraz paradoxne na bedňu medzi Slovákmi nevyšlo, ale ani piate miesto na MSR v maratóne nie je zlé. A čas (2:31:49) teší – lebo progres. To je ten najspravodlivejší arbiter.

Po prezlečení do suchých vecí ešte ostáva sa nejako „dokrívať“ do kostola na svätú omšu. Bola síce v maďarčine, ale aj tak ma počas nej naplnil pokoj. Po stresujcúcich okamihoch posledných dní to bol krásny pocit. V Dóme, v jednej lavici s manželkou a deťmi, v cudzom jazyku spieval organista, kňaz i ľud. A za múrmi chrámu dobiehali ďalší. Spolu s ich nezabudnuteľnými príbehmi.

 

Odporúčame

Blog
Nepriateľstvo medzi Ženou a Diablom!

Nepriateľstvo medzi Ženou a Diablom!

Sväté Písmo je plné svätých tajomstiev! Volajú sa sväté, pretože sú inšpirované Stvoriteľom celého vesmíru a všetkého života v ňom. Života na nebesiach a života na Zemi. Na ich zaznamenanie vo svojej Knihe použil svojich verných prorokov, začínajúc Enochom a končiac apoštolom Jánom.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.