Marcela Dobešová: Každý sa môže s niečím podeliť!

Fotografie: archív Marcely Dobešovej

Autorka: Zuzana Straková

MINULOSŤ

Marcela, dovoľte mi začať osobnejšou otázkou. Myslíte, že človek sa altruistom rodí alebo sa ním stáva? Kedy sa u vás objavila túžba pomáhať iným ? 

V každom z nás je niečo z altruizmu, aj z egoizmu. V našej rodine sa odmalička žilo jeden pre druhého. Naša široká rodina boli naši priatelia, susedia, ale i pocestní, ktorí potrebovali pomoc. Mať odvahu postaviť sa za spravodlivosť, na stranu tých, ktorí sa nedokázali brániť, bolo pre mňa prirodzené od školských čias. Aj neskôr sa na mňa obracali mnohé ženy, ktoré mali problémy so vzťahmi a s násilím v rodine, s nečakaným tehotenstvom. Môj životný partner Peter tiež vyrastal v rodine, kde  pomáhať iným bolo prirodzené. Spolu s manželom, už vyše štyridsať rokov, radosti rodiny a priateľov znásobujeme a bolesti a problémy delíme. Jednoduchá matematika v praxi.

Založili ste viacero sociálnych projektov. Čo bol teda ten prvý krok, od ktorého sa to všetko začalo odvíjať? 

Do roku 1989 sa u nás nedalo slobodne podnikať. Ja som ale od detstva vedela predávať svoje ručné práce. Hneď, ako bolo možné, už v roku 1990 som si založila živnosť popri práci a svoje pletené výrobky som začala predávať. Aj zamestnanie ma veľmi bavilo. Začínala som ako matematička, analytička v riadení technologických procesov, neskôr ako programátorka.

Cieľom môjho podnikania nebol zisk, ale mať prácu, ktorú by som robila z domu a bola pri deťoch. Práve v tej dobe sa nám narodil tretí syn. Stihla som vytvoriť softvérový produkt, ktorý sa doteraz predáva. Veľa žien s deťmi po revolúcii ostalo bez práce, tak som ich začala zamestnávať. Teraz, po čase to vnímam, ako môj prvý sociálny podnik. Medzi tým som stihla porodiť štvrté dieťa a to už som zamestnávala okolo 25 ľudí, najmä ženy. Bola to veľká odvaha. Bez pomoci tých najbližších by sa to ale nedalo zvládnuť. 

Kde všade ste čerpali nápady? Nechali ste sa inšpirovať aj nejakými zahraničnými projektmi?

Nápady prinášal samotný život. Nestačilo iba pomenovať problémy, ale hľadať riešenia, ako sa z nich dostať. Dať ľuďom nádej je viac ako im dať len sociálnu dávku. Od začiatku sme hľadali inšpiráciu v zahraničí, pretože u nás na Slovensku sme nemali žiadne praktické skúsenosti. Netušili sme, čo prináša sloboda. Prvým zahraničným kontaktom konkrétnej pomoci bola švajčiarska organizácia Ja zum Leben.

Čo je nosná téma alebo hlavné posolstvo, ktoré nesú vaše projekty?

Spájať tých, ktorí chcú, s tými, čo vedia, pre tých, ktorí to potrebujú. Naše projekty sú postavené na spolupráci. Nemôžem všetko vyriešiť ja, lebo neviem. Nemôžem ani každému pomôcť. Ale keď sa stretnú ľudia, ktorí si navzájom dôverujú, profesionálne sa dopĺňajú a zhodnú sa na spoločných cieľoch a ceste, tak potom spolu aj niečo dokážu.

Marcela, máte za sebou obrovský kus práce a skúseností v sociálnej oblasti. Na ktorý projekt ste obzvlášť hrdá a prečo? 

Nemôžem povedať, že som na niečo obzvlášť hrdá. Ale určitú cestu pro-life a pro-family hnutia na Slovensku sme ako platforma Fórum života vytvorili. Legislatíva v porovnaní s ostatnými štátmi je relatívne dobrá. V ústave sa podarilo zakotviť definíciu manželstva medzi mužom a ženou, snahy o registrované partnerstvá predkladané len cez poslanecké návrhy sú neúspešné, Istanbulský dohovor je odložený „v zásuvke“ na neurčito. V školách sa vyučuje náboženstvo a sexuálna výchova je na rozhodnutí rodičov. Nikto už nepochybuje, že ľudský život sa začína počatím. Umelé potraty sa stále vykonávajú, ale za posledných 20 rokov klesli na tretinu. 

Povedzte nám teda o Fóre života viac. Myslím, že vo verejnosti nie je táto značka neznáma, ale do vnútra organizácie možno ľudia až tak nevidia. 

Fórum života je platforma, ktorá komunikuje ochranu života a ľudskej dôstojnosti na princípoch sociálnej náuky Cirkvi – spravodlivosti, solidarity a subsidiarity. Navonok do občianskej spoločnosti a dovnútra sieťovaním pro-life organizácií a jednotlivcov. Momentálne, aspoň formálne Fórum života združuje vyše 50 neziskoviek a vyše stovky jednotlivcov. Spolupracuje s ďalšími organizáciami, odborníkmi a politikmi v oblasti advokácie, prevencie a konkrétnej pomoci s duchovnou podporou. Vznikli kampane ako je 25. marec – Deň počatého dieťaťa a 2. november – Sviečka za nenarodené deti.  

Kampaň Dňa počatého života však neostala sama, ktorá je na očiach verejnosti... Aké projekty ešte Fórum života postavilo na nohy? 

Z Fóra života vznikli ďalšie projekty:

• Zachráňme životy – pre tehotné matky,

• Femina – pre ženy a rodiny, ktoré sa ocitli v ťažkých životných situáciách. Poradne máme v Leviciach, Bratislave, v Prešove, v Snine a rozširujeme ju aj do Trenčína. 

• Poradňa Alexis – pre neplánovane tehotné ženy,

• Gynekologické pro-life ambulancie – Gianna v Žiline a Terezka v Poprade poskytujú ambulantné zdravotné služby a liečia neplodnosť v súlade s kresťanskou etikou. 

• Áno pre život ponúka skoro dvadsať rokov bezplatnú 24-hodinovú linku pre ženy, ktoré sa nachádzajú v ťažkej životnej situácii.

• Projekt Medzigeneračná solidarita a ochrana ľudskej dôstojnosti. Vytvorili sme živú a otvorenú databázu prostredníctvom portálu www.sietpomoci.sk pre ľudí prvého kontaktu (kňazi, učitelia, ľudia zo spoločenstiev, z úradov) a pomáhajúce organizácie. 

• V rámci prevencie ponúkame rýchle a výživné debaty na témy potratov, manželstva a pornografie na stredných školách pod názvom Tlakový hrniec.

Od roku 1998 každoročne organizujeme medzinárodné konferencie Vyber si život, kde otvárame témy, pomenujeme problémy a hľadáme riešenia. Pri tejto príležitosti každoročne oceňujeme Cenou Antona Neuwirtha osobnosti a organizácie zo Slovenska i zo zahraničia.

Pokračovanie rozhovoru uverejníme o týždeň.