Vytriezvieť z predstavy plných kostolov a pokorne začať odznova

Podobenstvo o zrne, ktoré rastie bez ohľadu na človeka, nás uisťuje, že Božia prítomnosť nie je ďaleko, ale blízko k životu. Druhé podobenstvo poukazuje na nepomer medzi počiatočnou malosťou a záverečným bohatstvom úrody. Podobenstvá hovoria o raste. Nie je to niečo statické, ale dynamické, čo rastie a dozrieva. Podobne Božia prítomnosť nie je nehybná, ale vstupuje do všetkých oblastí života. 

V službe Božieho kráľovstva

Našou úlohou je rozsievať semená Božieho kráľovstva, nie niečo iné. Ako kresťania sme sa nedali do služieb toho, čo je svetu príjemné, čo je potrebné pre jeho zviditeľnenie, prestíž. Neraz sa zasievajú banálne a „zbožné“ slová, vyslovené z povinnosti alebo zdvorilostu. To sú neplodné zrná, pretože svoju moc odvodzujú od rozsievača. Božie zrná nezávisia od toho, kto ich rozsieva, ale od Boha, a preto majú moc klíčiť v správnom čase a priniesť až nečakanú úrodu. 

Autentická viera sa neživí vlastnými zásluhami a dielami vlastných rúk. Zdieľať

Prvé Ježišovo podobenstvo nás učí, že autentická viera sa neživí vlastnými zásluhami a dielami vlastných rúk. Človek je povolaný robiť zodpovedne to, čo sa od neho žiada, ale akonáhle je zasiate semeno, budúcnosť je v Božích rukách, a nie v našich. Opakujúcim sa pokušením v Biblii je modlárstvo: zabúdanie na to, že iba Boh je Boh, a zverenie sa do rúk moci, vplyvu, úspechu, peňazí, výkonu a pod., je modlárstvom. 

Byť hniezdom

Druhým podobenstvom je horčičné semienko a jeho maličkosť. Toto je Božie kráľovstvo. Tou maličkosťou je Božia milosť. Podobenstvo nás učí vzdať sa akéhokoľvek nároku na veľkosť, viditeľnosť za každú cenu, túžby mať podiel v štruktúrach a postaveniach. Božie kráľovstvo sa stáva „hniezdom“ pre druhých, útočiskom a ochranou, miestom dozrievania a odpočinku. Cirkev a naše spoločenstvá v nej majú byť "vystretými" konármi", tzn. podanými rukami pre druhých. 

Je výzvou prehodnotiť doterajšiu cestu, vytriezvieť s pocitu  plných kostolov, učí nás pokore začať odznova.Zdieľať

Čas pandémie nás postavil aj pred otázku „zmenšenia“Cirkvi. Je výzvou prehodnotiť doterajšiu cestu, vytriezvieť z predstavy o plných kostoloch, učí nás pokore začať odznova. Pamätajme, že pre svet, ktorý požaduje aroganciu a veľkosť, posolstvo evanjelia bude vždy zaznievať ako bláznovstvo a tieto „reči“ o maličkosti bude zosmiešňovať. Preto nás Božie slovo pozýva aj úprimne si položiť otázku: „Koho zrná chceme v živote rozsievať?“