Ľudia sú omylní - aj v medicíne

V predošlom článku som sa venoval systémovým medicínskym omylom, tento článok bude o individuálnych chybách v medicíne.

Z dvoch veľkých štúdií: jedna z nemocníc Colorada a Utahu a druhá z New Yorku, vyplýva, že nežiaduce udalosti (adverse events) sa vyskytujú v 2,9 resp. 3,7 percentách spomedzi všetkých hospitalizácií. Z pomedzi týchto nežiaducich udalostí 6,6 percent malo fatálne následky (smrť) [Colorado a Utah], a v New Yorku až 13,6 percent. Vyše polovica týchto nežiaducich udalostí v oboch týchto štúdiách vznikla v dôsledku medicínskeho pochybenia (medical errors), a mohlo sa im predísť.

Po extrapolovaní týchto výsledkov na 33,6 miliónov hospitalizácií v roku 1997 v USA výsledky naznačujú, že viac než 44 000 Američanov zomiera ročne na následky medicínskeho pochybenia. V prípade výsledkov štúdie v New Yorku je tento odhad až 98 000.

Americký inštitút medicíny preto vydáva v roku 1999 správu „To Err is human“ [Mýliť sa je ľudské] s podtitulom “Building a Safer Health System” [Tvorenie bezpečného zdravotného systému] so snahou odštartovať v medicíne novú éru bezpečnosti pacienta (patient safety).

Následne sa organizovali konferencie, vznikli rôzne združenia (2004 - Kanadský Patient-safety inštitút), patient-safety iniciatívy, či patient-safety manažéri.
Toto je samozrejme chvályhodné, avšak dôraz mohol byť zameraný iným smerom: napríklad zlepšiť kritické myslenie a usudzovanie – už na úrovni medicínskeho vzdelávania.

V starostlivosti o pacienta môžu vzniknúť chyby na rôznych úrovniach, no diagnostické chyby patria medzi tie najhoršie. Diagnostická chyba vzniká, keď symptómy choroby sú už zjavné, no lekár napriek tomu zlyhá pri stanovení správnej diagnózy. Je to zriedkavo nedostatok vedomostí, čo vedie k diagnostickým chybám. Oveľa častejšie je to nedostatočné alebo nesprávne myslenie. Napriek tomu málo medicínskych škôl kladie na toto doraz, – čo odzrkadľuje nedostatočné kritické myslenie u samotných učiteľov medicíny. Vedomosti sú totiž prchavé, ale schopnosť správne usudzovať je praktická pre život, a k tomuto nasmerovaniu majú ašpirantom pomôcť práve ich tútori.

Bezpečnosť o pacienta v medicíne nemožno redukovať na súhrn smerníc. Lebo myslenie, usudzovanie, nie sú schopnosti „systému“, sú to výsostne ľudské atribúty, ktoré treba kultivovať. Medicína na poli bezpečnosti o pacienta už mnohé prekážky v hrubých rysoch prekonala (zavedenie smerníc, pravidiel, vznik inštitútov). Teraz by sme mali začať pozerať viac na ľudský faktor – kultiváciu myslenia.

==

spracované podľa: Pat Croskerry, MD PhD : To err is human — and let’s not forget it
Canadian Medical Association Journal

* Pat Croskerry, MD PhD, rozvíja svoj článok aj v zameraní sa na analýzu chýb z kognitívno-behaviorálneho aspektu človeka. To však presahuje cieľ tohto blogu, i vedomosti jeho pisateľa, preto nám postačí zostať pri tom, čo som pokladal za dôležitý odkaz pre nezainteresovaného čitateľa.