Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
06. máj 2021

Moje deti ma naučili materstvu

Často v poradenstve počúvam obavy tehotných žien, či budú dobrými mamami, či sa budú vedieť o dieťa postarať, zvyknúť si na zmenu. Obava sama osebe nie je problém. Problémom je niekedy intenzita, s ktorou dokáže ženu matku paralyzovať. Dôvody obáv môžu byť rôzne, a preto s každou ženou hľadáme jej vlastné riešenie a cestu. Jedno je ale isté – materstvu sa dá naučiť a dozrievať doň aj postupne.
Moje deti ma naučili materstvu

Foto - archív Any S. 

Autor: Zuzana Straková 

Any je obyčajne neobyčajná žena, mama 4 detí. Jedno má v brušku, dve u Boha a synčeka v pestúnskej starostlivosti doma. Pri nej mi napadlo, že materstvo nie je len ružová farba na palete, sladká a gýčová. Any je pre mňa dôkazom, že omnoho dôležitejší ako prchavé pocity dúhových farieb je náš postoj. A že šťastie je len vedľajší produkt našich dobrých rozhodnutí.

O svojich materských pocitoch, či lepšie povedané nepocitoch, Any hovorí: „Moja cesta k materstvu bola dlhá. Túžbu byť matkou som veľmi dlho necítila. Myslím, že to môže byť aj biologicky dané, že niektoré ženy túžia po deťoch od strednej školy a niektorým sa to zapne až oveľa neskôr, prípadne nikdy. Okrem toho to u mňa mohlo byť spôsobené aj rôznymi zraneniami z rodiny.“

Deliť sa o lásku

„Po mojom spontánnom potrate nášho prvého dieťatka sme sa rozhodli nečakať dlhšie a 3 roky po svadbe sme začali prípravu na adopciu alebo pestúnsku starostlivosť. Vedeli sme, že možno raz budeme mať aj biologické dieťa, ale nemali sme dôvod na to čakať. Naše rozhodnutie prijať dieťa do pestúnskej starostlivosti nebolo dôsledkom neskonalej túžby po rodičovstve. My sme boli šťastní a spokojní. A práve preto sme sa rozhodli podeliť sa o našu lásku aj s niekým ďalším.“

Foto - archív Any S. 

Pestúnstvo - príchod synčeka do rodiny

 „Nebola to láska na prvý pohľad, ako opisujú mnohí náhradní rodičia. Učíme sa vzájomne sa milovať a postupne to prechádza aj do emocionálnej roviny. Počula som rozprávať viacerých rodičov pár mesiacov po prijatí dieťaťa. Všetci sa zhodovali, že sú konečne šťastní, že už im nič nechýba. Mne, naopak, chýbalo mnoho vecí. Okrem cestovania aj kultúra, voľnosť, čas pre seba, manžela, priateľov. To ale neznamenalo, že by sme to chceli zmeniť. Nie, len sme sa pomaly začínali učiť, ako spolu fungovať.“

Narodenie Sáry

Pár mesiacov po príchode pestúnskeho syna do rodiny Any otehotnela. Sára ale nečakane zomrela v 9. mesiaci tehotenstva. Any si spomína na jej odchod do večnosti: „Porodiť Sáru bolo pre mňa istou emocionálnou bránou do materstva. Sára zo mňa spravila viac mamu aj pre nášho pestúnskeho syna. Pôrod bolo to najkrajšie a najsilnejšie, čo som kedy zažila. Pri Sáre sme si hlbšie uvedomili, že na tejto zemi nič nie je navždy. A ak by sme napríklad o pár rokov museli vrátiť synčeka jeho biologickým rodičom – tak by som považovala tieto roky s ním za stratený čas, lebo ja chcem niekoho navždy? Dôležité je nechať dieťa a seba žiť spoločnú prítomnosť. Nie je to strata času.“

Any svojou skúsenosťou potvrdzuje to, čo prežívajú mnohé ženy: „zákon predchádza lásku.“  Naše pocity sú ovplyvnené toľkými okolnosťami a dokážu byť prchavé a premenlivé. To, čo ich ale zastrešuje, je náš postoj. A zároveň je zaujatie postoja prejavom pravej slobody človeka, lebo na rozdiel od pocitov si ho vieme vybrať. „Práve tento duchovný potenciál nás ľudí vytrháva z toho, aby sme boli len obeťou životných okolností a dovoľuje nám takmer v každej situácii byť aktívnymi tvorcami nášho osudu,“ hovorí psychoterapeutka Elisabeth Lukasová.

Inzercia

Koľko žien žije zajatých vo vlastných obavách a pochybnostiach o svojom materstve, lebo prežívajú rôzne rozporuplné pocity! V žiadnom prípade nechcem bagatelizovať obavy, ktoré trápia mnohé ženy. Príchod dieťaťa je niečím, čo prináša veľa radosti, ale tiež si vyžaduje obetu a námahu a žena musí byť pripravená niečoho sa aj vzdať alebo posunúť na neskoršie, ak je to potrebné. Do toho sa miešajú mnohé zranenia z pôvodnej rodiny, nároky, ktoré na ženu kladie spoločnosť alebo si ich kladie ona sama, aktuálne životné problémy, povaha atď. Rôzne obavy sú teda prirodzené. Ako ich ale správne spracovať? Okrem duchovného vedenia a uzdravenia, podpory blízkych, rodičovského poradenstva či terapie, máme aj vnútorné zdroje na prekonanie rôznych obáv a pochybností. Ak ich správne skombinujeme, môžeme prežiť vo svojom živote veľké zmeny.

Príbeh Katky

„Skutočný prejav lásky nie je len obyčajný sentiment. Skutočný skutok lásky vyviera z dobra a je nasmerovaný k tomu, čo je dobré“ (kardinál J. Ratzinger).

Katka sa mi zverila, ako našla svoj vlastný spôsob uskutočniť zmenu v prežívaní svojho materstva: „Vyrastala som v rodine, kde nás rodičia neviedli a neformovali, starali sa o nás, to áno, napĺňali naše fyzické potreby, ale nenaučili ma žiť vzťahy. Vo vzťahu k vlastným deťom som sa to musela doslova učiť. Rozhodla som sa, ktoré konkrétne kroky vo výchove mi pomôžu budovať vzťah s mojimi deťmi. Keď som sa cítila neschopná a nedokázala sa preniesť cez tieň svojej mamy, vždy nanovo som sa rozhodovala žiť svoj záväzok. Väčšinou všetko stálo a padalo na mojom rozhodnutí. Svoje deti milujem a na druhej strane sa cítim často ako mama neschopná. Keby som sa nechala viesť pocitmi, uväznila by som samu seba v neschopnosti rozdávať sa svojej rodine.“

„Keď ma materstvo postavilo pred výber – pevné rozhodnutie alebo pocit, naučila som sa vyberať si to prvé. Pocit by ma zaviedol na neistú cestu, ale moje rozhodnutie stálo na pevnejších základoch, preto som vedela, že tadiaľ vedie lepšia cesta. Robila som vo výchove čo sa dalo, napriek rôznym pocitom, a to ostatné, čo nebolo v mojich rukách a presahovalo ma, som sa naučila zverovať tej najlepšej matke a učiteľke materstva – Panne Márii.“ 

Psychoterapeutka Elisabeth Lukasová na margo rodičovstva, ktoré je poznačené našou ľudskou krehkosťou a nedokonalosťou a jeho výsledok je často neistý, pridáva hlboké slová: „Nič dobré, čo sa investuje do človeka, nie je zbytočné. Na konci sa bude rátať jedine láska, ktorá neustúpila, ktorá vydržala... či pochopená alebo nepochopená, nezištná láska, ktorá nikdy nepríde príliš neskoro.“

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame