Medicína: Dve povery o liekoch

V názoroch na modernú medicínu a farmakoterapiu zvlášť sa môžeme stretnúť v zásade s dvoma typmi povier.

1. Konšpiračná predpojatosť
Tento typ povery sa, zdá sa, častejšie vyskytuje u laickej verejnosti. V skratke táto povera hovorí, že „všetko [rozumej moderné lieky] je zlé, buď škodí alebo nefunguje, prípadne oboje súčasne. A oni [rozumej farmaceutický priemysel] to vedia, a klamú nás.“ Populárnym predstaviteľom prvej povery je napríklad John Virapen, ktorého preklady kníh vyšli v slovenskom aj českom jazyku.
Zdravá skepsa je pri skúmaní akejkoľvek veci namieste, čiže tá prvá časť, ohľadom pýtania sa, „či to je naozaj také dobré ako sa to prezentuje“, a akejsi zdravej skepsy, sa zdá byť v poriadku, avšak Virapenov „bulvár“ zasieva neodôvodnenú predpojatosť voči liekom ako takým, s konšpiračným podtónom, že „oni to vedia a klamú nás“.
Treba povedať, že zdravotníctvo je, tak ako akákoľvek iná oblasť, tvorené ľuďmi, ktorí sú ľudsky omylní, no, a čo je horšie, niektorí žiaľ aj korumpovateľní. Avšak predpojatosť či emocionálna zášť voči farmaceutickému priemyslu ako takému nie je namieste, lebo veci nemožno paušalizovať, museli by sme analyzovať konkrétny prípad a ohnivko, kde nastalo pochybenie. Korupcia, zahmlievanie alebo manipulácia výsledkov výskumu vo farmaceutickom priemysle, je vždy odsúdeniahodná. Podvod nie je prípustný v žiadnej ľudskej oblasti. Tieto negatívne javy však nie sú niečím spoločensky skrývaným alebo utajovaným, ako by sa mohol pán Virapen a poverčiví ľudia nazdávať, naopak, keď sa nejaké prípady vyskytnú, sú medializované a dôsledky vyvodené.

2. Materialistická povera
Druhý typ povery, je častý nielen u laickej verejnosti, ale napodiv aj u medicínskych profesionálov (lekárov i farmaceutov). Materialistická povera vychádza z redukcionistického, splošteného chápania človeka ako zhluku molekúl, ktorý možno ovplyvňovať farmakochémiou. Faktom je, že farmakochémiou možno ovplyvniť veľmi veľa vecí, je však chybou, ak sa tento spôsob liečby preceňuje alebo sa predkladá ako jediný. Vyznavači tejto povery zlyhávajú vo videní človeka vo svojej celistvosti, jeho duševný (psychický), spoločenský a náboženský rozmer. V svojom technokratickom úsilí o strojovú presnosť a uniformitu upadli do povery, keď pripisujú neúmernú váhu materiálnej stránke veci.

Dobre to popisuje americký lekár Simon Yu vo svojom článku Premena modernej medicíny do pseudo-náboženstva: „keď nad tým premýšľam, moji pacienti často užívajú lieky alebo vitamíny až neprimerane religiózne akoby užívali sväté prijímanie. Úzkostlivo dodržiavajú čo povie lekár akoby to bolo Desatoro. Tento jav užívania liekov mi pripadá ako premena modernej medicíny do pseudonáboženskej skúsenosti“ [čiže povera, pozn. MK].

Vyvrátenie tejto povery skrátka spočíva v tom, že nie všetko možno redukovať na hltanie tabletiek v presne rozpísaných časových intervaloch. O dôležitosti vzťahu lekár vs. pacient, potreby zmeny životosprávy, či zabehaných návykov, potrebe kúpeľnej liečby, psychoterapie, alebo fyzioterapie odborníci vedia.

Uveďme iný príklad: o doktorovi Groddeckovi, priekopníkovi psychosomatickej medicíny [medicína, ktorá berie do úvahy vplyv psychiky na fyzické zdravie] niekto raz lakonicky poznamenal, že keď za ním prichádzali pacienti so žiadosťou o masáž – čiže fyzickú liečebnú procedúru, poskytol im psychoanalýzu, a naopak, ak prišli s psychickými ťažkosťami, dal im zase masáž. Je to samozrejme zjednodušené, ale na Groddeckovom príklade môžeme badať správnu snahu vidieť človeka komplexne, nie všetko je o farmakochémii.

Medicína nie je materialistická veda. V skutočnosti, ako hovorí doktor Ernst von Feuchtersleben, „nikto nemá viac možností, než práve lekár, poznať nedostatočnosť hmoty, naproti tomu však i silu ducha; a ak k tomuto poznaniu nedospeje, nie je tým vinná veda, ale on sám, lebo sa neučil dosť dôkladne.“

Námietka by mohla znieť: čím, ak nie matériou možno liečiť materiálne ľudské telo? O akej „sile ducha“ je tu reč? Nepredkladá sa tu azda cesta späť k akémusi animistickému pseudo-duchovnu? Žiaľ sú mnohí lekári, ktorí sa do tejto slepej uličky pseudo-duchovna púšťajú: Napríklad aj spomínaný Simon Yu alebo ním citovaný Larry Malerba napriek tomu, že správne pomenúvajú obmedzenosť materialistického trendu v modernej medicíne, uchyľujú sa k iracionálnym liečebným metódam alternatívnej medicíny. Ale to nie je „sila ducha“ o ktorej hovorí Feuchtersleben.

Sila ducha o ktorej hovorí, chce byť skutočnou ľudskosťou, čo predpokladá chápanie človeka vo svojej celistvosti, s jeho racionalitou, prežívaním, vzťahmi, hodnotami, a nie len obmedzenosť na zhluk molekúl a chemických reakcií.

Záverom
Či už sme laici alebo medicínski profesionáli, potrebujeme skrátka očistiť svoje predstavy o modernej medicíne od dvoch extrémov: nedôverčivosti bez reálneho opodstatnenia, a prehnanej dôverčivosti k materiálnym prostriedkom, aby sme boli vo vzťahu k medicíne slobodnejší a mohla nám lepšie slúžiť.

autor je farmaceut