Cirkev nie je spoločenstvom dokonalých, ale zmierených

Na konci 1. storočia kresťanské spoločenstvo, ktoré malo v Jánovi svojho zakladateľa a duchovného otca, pravdepodobne prežívalo krízu, ktorú nebolo ľahké prekonať. Dotýkala sa vytrvalosti zostať verný Ježišovmu učeniu. V J 6, 66 – 67 Ježiš adresuje svojim učeníkovm otázku: „Aj vy chcete odísť?“ Slová Ježiša Krista v dnešnom evanjeliovom úryvku pripomínajú „pieseň o Pánovej vinici“ v 5. kapitole Knihy proroka Izaiáša. Je to výpove’d o Božej vernosti a nevernosti Izraela, keď napriek všetkej starostlivosti Boha, si ľud zvolil namiesto sladkého hrozna kyslé plánky. 

Neexistuje úsek života, ktorý by nevyžadoval zmenu a nápravu, a teda orezávanie. Zdieľať

Cesta očisťovania

Pán Ježiš nás upozorňuje na to, že ak prinášame ovocie, môžeme očakávať, že nás Boh čistí. Sú to tie „rezy“, ktoré umožňujú, any sme rástli a prinášali ešte viac ovocia. Učí nás pozerať na naše utrpenie a skúšky očami viery. To vôbec neznamená, že Boh zosiela bolesti a utrpenie, aby vylepšil svoje deti. Duchovný život je vždy rastom. Každý z nás má skúsenosť s tým, ako v ňom rastie dobré ovocie spolu so sebeckými návykmi, zlomyseľnými myšlienkami, alebo pýchou. Práve tu musíme strihať, a to nielen raz, pretože tieto vetvy egoizmu sa vždy znovu objavia, aj keď rôznymi spôsobmi a s rôznymi prejavmi. Neexistuje úsek života, ktorý by nevyžadoval zmenu a nápravu, a teda orezávanie. Musíme vidieť naše zápasy o vieru ako čistenie, v ktorom sa trénujeme na našej ceste svätosti.

O Cirkvi vyznávame „Ecclesia sancta semper purificanda“ – „Svätá Cirkev je stále sa očisťujúca.“ Obnova nie je výstavbou nových štruktúr, ale skôr odstránením nánosov a neustálym návratom k pôvodnému Kristovmu evanjeliu.

Obnova nášho života a obnova Cirkvi nie je výsledkom ľudského úsilia.Zdieľať

Obnova sa podobá práci sochára, ktorý musí vyslobodiť sochu z beztvarého balvanu pred sebou krásu sochy. Jeho úlohou je odstrániť kameň tak, aby sa prejavila vznešená krása, ktorá sa v kameni ukrýva. V evanjeliovom úryvku zaznievajú aj vážne Ježišove slová: „Bezo mňa  nemôžete nič urobiť.“ Obnova nášho života a obnova Cirkvi nie je výsledkom ľudského úsilia.  Nevyhnutnou podmienkou je ostať spojení s Kristom.

Aby prúdil Kristov život

Stabilita človeka, rodiny, Cirkvi nespočíva vo viere v ľudské sily. Človek bez Boha ponúka krátkodobé a nestabilné riešenia. Iba ten, kto zostáva verný Bohu, získava stabilitu anapriek krehkosti vlastného života. Staroveká ikona na začiatku tohto textu zobrazuje Krista s knihou Svätého písma, ktorý je kmeňom viniča. Jednotliví apoštoli a evanjelisti sedia na ratolestiach – vetvách tohoto viniča. Iba tak do nich môže prúdiť Kristovo slovo, Boží život. Platí to aj pre nás. 

Kristova požiadavka „ostaňte vo mne“ znamená súčasne zostať v spoločenstve nedokonalých bratov a sestier spolu s vlastnými nedokonalosťami.Zdieľať

Do nášho života prichádzajú rôzne krízy, aj krízy viery. Pre niektorých práve týždne bez verejných bohoslužieb sa stali pokušením a zámienkou „odísť a už sa nevrátiť“. V nedeľnom evanjeliu opakovane zaznieva Ježišov príkaz: „Ostaňte vo mne!“ Potrebujeme zostať napojení na Ježiša, ako sú spojené ratolesti s kmeňom viniča. Iba tak môže prúdiť v nás životodarná sila Božej milosti. Vráťme sa do našich chrámov, na sv. omše a k sviatostiam.

Cirkev nie je spoločenstvom dokonalých, ale je spoločenstvom zmierených, tzn. mužov a žien,  ktorí sa zoči-voči vedomiu svojich vlastných limitov, slabostí a pádov stretli s nekonečným Božím milosrdenstvom, a preto vedia, čo to znamená odpustenie a milosrdenstvo. Spomínam to, preto, že Kristova požiadavka „ostaňte vo mne“ znamená súčasne zostať v spoločenstve nedokonalých bratov a sestier spolu s vlastnými nedokonalosťami. Alebo moje meno je „pán dokonalý“ a „pani dokonalá“?