Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
16. apríl 2021

Regióny nie sú bočné ihrisko

Riešiť regióny nie je pasca, ale nadčasová výzva kresťanskej demokracie.
Regióny nie sú bočné ihrisko

Práve v tomto roku si pripomíname 90. výročie vydania encykliky Quadrigessimo anno, v ktorej pápež Pius XI. po prvý raz pomenoval princíp subsidiarity. Ten sa počas nasledujúcich desaťročí stal nie len princípom kresťanskej demokracie, ale aj Európskej únie a každej rozumnej politickej filozofie. Podľa princípu subsidiarity máme zaručiť, aby sa rozhodnutia prijímali čo najbližšie k ľuďom, ktorých sa týkajú. Kompetencia vychovávať svoje deti patrí rodičom, ktorí sa slobodne môžu rozhodnúť ju delegovať na štát, prostredníctvom škôl, napr. ak ich nedokážu efektívne vzdelávať doma z dôvodu pracovnej vyťaženosti. Školy zas majú mať kompetenciu rozhodnúť, v akom duchu bude prebiehať výchova ich žiakov a štát nemá kompetenciu prikázať cirkevným školám odstrániť náboženské symboly z tried, alebo zakázať výučbu náboženstva. Takto by sme sa dostali až na úroveň Európskej únie, ktorá napr. nemá právo zasahovať do zákonnej úpravy manželstva členských štátov.

Nemusíme si pripomínať, že rezolúcie Európskeho parlamentu, ako tá, ktorá vyhlásila EÚ za ,,zónu slobody pre LGBTI“ sú jasným porušením princípu subsidiarity a práve tento princíp je jednou z oblastí, v ktorých si EÚ pod sebou píli konár. 

Práve tento princíp je jednou z oblastí, v ktorých si EÚ pod sebou píli konár. Zdieľať

Všemocný štát rozkladá prirodzené komunity

Alternatívou k subsidiarite je Hobbseov liberalizmus. Ten v záujme efektivity zaručenia slobody občanov rozkladá prirodzené komunity a väzby v spoločnosti a vytvára atomizované indivíduá, úplne závislé na štáte. Podľa niektorých filozofov tak tento liberalizmus ničí sám seba, pretože deštruuje spoločenskú štruktúru, od ktorej existencie závisí. Zanecháva za sebou vykorenených jednotlivcov, ktorí sa po svojom vykorenení nestali skutočne slobodnými, ale práve naopak, stali sa ešte viac závislými. To sa následne prejavuje v stále väčších očakávaniach od štátu a stále menšej schopnosti vnímať vlastnú zodpovednosť za riešenie výziev, ktorým čelíme. Či už sa jedná o nedostatok bytov, znečistené životné prostredie, alebo zanedbanú kultúru.

Mnoho prirodzených komunít už padlo liberalizmu za obeť. Farské komunity sa scvrkávajú, prirodzené rodinné väzby sa oslabujú, v petržalských panelákoch nežije spoločenstvo, ale skôr anonymná množina jednotlivcov, ktorí sa tu často prisťahovali preto, lebo nemali inú možnosť. Stále však existujú faktory, ktoré tvoria prirodzené komunity, bez ohľadu na všetko spomenuté. Je to práve geografická blízkosť, teda to, že napriek tomu, že nás už toho veľa neviaže a necítime zodpovednosť za vzájomnú starostlivosť jeden o druhého, stále sme si vedomí, že spolu žijeme na nejakom konkrétnom mieste, v konkrétnom priestore. Všetci chceme, aby ten priestor bol pekný, aby bol čistý, organizujeme spoločné upratovania, dbáme na to, aby sa skrášľovali paneláky, za komunizmu stavané len ako ,,stroje na bývanie.“

Zároveň Slovensko patrí medzi krajiny s najväčším podielom obyvateľstva žijúceho na vidieku, kde je toto vedomie spolužitia v konkrétnom priestore ešte silnejšie. 

Práve na tomto vedomí by sme sa mali pokúsiť opäť budovať prirodzené komunity, ktoré sú vzájomne previazané, cítia vzájomnú zodpovednosť za seba navzájom a sú si vedomé svojich kompetencií vyplývajúcich z princípu subsidiarity, ktoré chcú uplatňovať, nie sa ich dobrovoľne vzdávať. Verím, že to môže pomôcť aj pri riešení rastúcej spoločenskej polarizácie.

Aj anonymných obyvateľov panelákov spája konkrétna lokalita, v ktorej bývajú (Foto: Košice Online)

Inzercia

Reformu verejnej správy musíme dokončiť

Ak chceme riešiť problém s nedostatkom subsidiarity, nemôžeme tak robiť nejakými centrálnymi rozhodnutiami z Bruselu. To by bolo len ďalšie inžinierstvo, ktoré by samotnú subsidiaritu popieralo. Tento problém musíme riešiť konkrétnou praxou v prirodzených, regionálnych komunitách a štát to má umožňovať napríklad aj reformou verejnej správy i volebného zákona. Veď to boli práve mestá, obce a župy, bez ktorých by sme ťažké situácie pandémie v posledných mesiacoch pravdepodobne nezvládli. Ide teda o celoslovenskú tému, s jasným dopadom na zlepšenie kvality života všetkých!

Už roky o tom kadekto hovorí, nikto však nenašiel odvahu zobrať zodpovednosť za dokončenie tejto reformy. Možno aj z obavy, aby sa nestal terčom diskusií, že ide len o sprievodnú tému, ,,pascu,“ či ,,bočné ihrisko.“ 

Už roky o tom kadekto hovorí, nikto však nenašiel odvahu zobrať zodpovednosť za dokončenie tejto reformy. Zdieľať

Kým iní rozprávajú, tak KDH predstavuje, ako by to mohlo fungovať v praxi. To, že starostovia za KDH rozdali už 60 tisíc respirátorov, alebo že nejaký mladý KDHácky starosta postaví obecnou firmou nájomne byty pre 19 rodín (čo je mimochodom o celých 19 viac, ako zatiaľ dokázal postaviť štát) by sme teda nemali vnímať ako neschopnosť KDH ponúknuť riešenia na vysokej štátnej úrovni, ale ako uvedomovanie si svojich kompetencií a zodpovednosti za ľudí okolo seba. Niekto hovorí a niekto koná. 

Zároveň aj vo svojej novej vízii KDH spomína, že predstavilo tri základné výzvy. Je to začiatok ponuky pre ľudí s tým, že postupne ukáže ďalších 7 konkrétnych riešení pre ľudí. Aj preto, aby znova nevytvorilo program, z ktorého niekto použije tie časti, ktoré sa mu akurát hodia na prezentáciu svojich, ale vlastne cudzích myšlienok.

Kým niekto hovorí, iný koná

Princíp subsidiarity a z neho vyplývajúci rozvoj regiónov a prirodzených komunít teda určite nie je bočným ihriskom. Je nadčasovou výzvou pre kresťanskú demokraciu. Nie je len o bytovkách, či respirátoroch, ale je aj o tom, či nám niekto môže diktovať ako máme vychovávať svoje deti, alebo ich chcieť priamo vychovávať za nás. Je o tom, či sa môže nadnárodná inštitúcia vyjadrovať do vecí, v ktorých sa viac vyznajú orgány, ktoré problémy ľudí dole poznajú viac. Je však na nás, aby sme si tieto kompetencie uvedomovali a uplatňovali ich. K tomu môže pomôcť práve reforma verejnej správy, volebného zákona, skutočný rozvoj regiónov a opätovné budovanie prirodzených komunít. Čím menej sme totiž previazaní navzájom medzi sebou, tým viac sme závislí na štáte, aj so všetkým, čo z toho vyplýva. Napríklad s jeho prázdnymi rečami, kým niekto má za sebou reálne skutky. 

Titulná fotka: panoráma obce Liptovský Trnovec

Odporúčame

Blog
XXVIII. Ikona Zostúpenia do podsvetia (podcast)

XXVIII. Ikona Zostúpenia do podsvetia (podcast)

Kristus nevychádza z hrobu ako ten, ktorý sa vyslobodil zo smrti a ušiel preč. Ikona predstavuje Krista, ktorý dokorán otvára veraje podsvetia a živý vstupuje do kráľovstva smrti. Objavte vďaka ikone tajomné rozmery dôležitého článku kresťanskej viery o spáse človeka.