Reakcia: Pár poznámok k hormonálnej antikoncepcii

MUDr. Záhumenský vo svojom článku Pár poznámok k hormonálnej antikoncepcii okrem popisu faktov fyziológie ženského cyklu uvádza aj niekoľko mylných interpretácií, ktorými podporuje často rozšírenú teóriu (zdôvodnenie) v prospech užívania hormonálnej antikoncepcie.

V tomto článku budem reagovať na konkrétne mylné interpretácie chronologicky podľa toho, ako sa v článku pána doktora vyskytujú.

Prvá mylná interpretácia fyziologického faktu sa týka "prirodzenosti" resp. "neprirodzenosti" menštruačného krvácania. Autor článku doslovne píše: "... menštruačné krvácanie je neprirodzená vec, je to prejav zlyhania oplodnenia. Biologicky je to vlastne prejav „choroby" - neplodnosti, či už dobrovoľnej, alebo nedobrovoľnej. A v tom je celý problém."

Takáto formulácia je ukážkovým príkladom, keď sa z biologického faktu vyskytujúceho sa v prírode odvodzuje zvláštnym spôsobom morálny imperatív: čo máme alebo nemáme konať. Na základe čoho autor článku tvrdí, že menštruačné krvácanie je 'neprirodzená vec'? Nie je to skôr naopak? Nemali by sme skôr povedať, že v prípade menštruačného krvácania nejde o patologické krvácanie spôsobené traumatickým poranením ani o (okultné) krvácanie z vnútorných orgánov v dôsledku napr. nedostatočnej zrážanlivosti krvi, ale o bežný fyziologický proces? Že takto, jednoducho, ženský organizmus po dosiahnutí fertilného veku funguje? Fakt, že ide o proces často sprevádzaný diskomfortom (nepohodlím), či bolesťou, z neho ešte nerobí proces neprirodzený. Podobne ako v prípade fyziologického starnutia človeka: toto môže byť spojené so stratou pamäte, fyzickej či psychickej sily, a z toho vyplývajúceho diskomfortu, a medicína sa snaží tento proces podľa možnosti oddialiť alebo zmierniť, ale nikto nespochybňuje, že ide do určitej miery o proces prirodzený, fyziologický. Tak je to aj v prípade menštruácie.

MUDr. Záhumenský ďalej v svojom článku tvrdí: "Z biologického hľadiska by žena nemala vôbec menštruovať, pretože prirodzený biologický stav pre ženu v plodnom veku je tehotnosť, pôrod a kojenie. Tým, že ženy v súčasnej dobe sú tehotné iba 2-3 x za život si spôsobujú niektoré závažné komplikácie."

S časťou, že 'prirodzený biologický stav pre ženu v plodnom veku je tehotnosť, pôrod a kojenie' by sa ešte dalo súhlasiť, veď materstvo (podobne ako otcovstvo u muža) je svojím spôsobom vznešené poslanie, a pre ženu bytostná vec. To by sme ale vytrhávali vety z kontextu, o toto v článku nejde. Naopak, autor argumentuje skôr v prospech imitácie skutočného materstva formou nasadenia antikoncepčných prípravkov u žien v plodnom veku, ktoré sexuálne žijú, a to preto, že a) sexuálna abstinencia u nich nie je reálna a b) hormonálna antikoncepcia im navodzuje stav veľmi podobný tehotenstvu (ktorý má mať iné výhody).

Preskočme teraz reálnosť/nereálnosť sexuálnej abstinencie u žien v plodnom veku, a zamyslime sa, aké sú výhody navodenia stavu podobnému tehotenstvu? Má nimi byť jednak odstránenie i) diskomfortu spojeného s menštruáciou (na základe predošlej pomýlenej logiky o jej 'neprirodzenosti') a jednak ii) riziko z pôsobenia vlastných, dobre čítate, vlastných estrogénových hormónov na ženu. Porovnaj: "Tým, že ženy v súčasnej dobe sú tehotné iba 2-3 x za život si spôsobujú niektoré závažné komplikácie. Každý mesiac je ich telo vystavené kolísajúcim hladinám pohlavných hormónov a z toho 14 dní iba čistým estrogénom, ktoré pri dlhodobom pôsobení majú rakovinotvorný potenciál. Následkom dobrovoľnej neplodnosti je vysoký výskyt rakoviny prsníka, rakoviny maternice a rakoviny vaječníka, ale aj iných ochorení, vaječníkových cýst, endometriózy, cýst v prsníku a podobne."

Čo k tomu povedať? V prvom rade, že estrogény sú prítomné aj v samotných antikoncepčných prípravkoch (!). A potom, trochu odľahčene povedané, hovorí sa, že aj voda je karcinogénna, vzduch, ktorý dýchame, je karcinogénny, dokonca čistý kyslík spôsobuje otravu (nenadarmo je podiel kyslíka vo vzduchu len 21%).

Je naozaj možné dočítať sa aj v odborných časopisoch najrôznejšie štúdie o karcinogenite rôznych látok a netvrdím, že tieto štúdie nie sú pravdivé. Lenže, exaktná veda skúma vždy len úzke spektrum javov vzhľadom k úzkemu spektru referenčných hodnôt, a čo z toho vznikne, môžu byť veľa ráz mylné interpretácie do reálneho života. Asi by nemalo byť rozhodujúcim kritériom či užívať alebo neužívať hormonálnu antikoncepciu obava z prirodzeného starnutia a s ním prítomných sprievodných ochorení... Alebo áno? Nuž, to by sme najskôr nemali chápať menštruáciu alebo starnutie ako čosi "neprirodzené", všakže.

Apropos, keď sú tie estrogény také škodlivé, ako píše pán doktor, potom by stálo za to zistiť, prečo sa v štatistikách celosvetovo v priemere ženy dožívajú vyššieho veku ako muži. Či náhodou nemajú estrogény aj pozitívny, omladzujúci efekt, aby žena, zrelá mať potomstvo, pôsobila na muža atraktívne? (porov. vplyv na libido a pod.)...

No a v neposlednom rade, sú to paradoxne práve rehoľné sestry, čiže ženy, ktoré sú vo svojej fyziológii celý život vystavené "kolísajúcim hladinám hormónov", "rakovinotvorným estrogénom" a "neprirodzenej menštruácii' (použijúc terminológiu článku MUDr. Záhumenského), ktoré sa dožívajú podľa štatistík najvyššieho veku.[1] Takže, s tými poplašnými správami by som bol opatrnejší.

Pokiaľ ide o vyjadrenia týkajúce sa abortívneho účinku hormonálnej antikoncepcie, v článku MUDr. Záhumenský začína opäť zvláštnou interpretáciou v prírode sa vyskytujúcich faktov. Jeho premisa je nasledovná: keď vieme, že menštruačné krvácanie (u pohlavne žijúcich žien) je veľmi často včasný potrat, a vieme, že "až 65% všetkých zárodkov sa potratí, a to vo veľmi včasnom štádiu, ešte pred uhniezdením sa v maternici" potom ten 'abortívny účinok hormonálnych kontraceptív vlastne nemôže byť až taký zlý' (!?). Ešte raz, len fakt, že v prírode väčšina oplodnených zárodkov podlieha spontánnemu potratu, má odobriť akékoľvek naše svojvoľné narábanie s ľudskými plodmi? Vonkoncom nie! Veď v prípade spontánneho potratu ide o jav náhodný, v prírode sa vyskytujúci, aj keď je nežiaduci. Ale v prípade abortívneho účinku kontraceptív ide o priame ovplyvnenie a zodpovednosť človeka.

MUDr. Záhumenský následne spochybňuje fakt, že by reálne dochádzalo vplyvom hormonálnej antikoncepcie k včasnému potratu, pričom tvrdí, že toto pripadá do úvahy len v raritných prípadoch, citujem: "Hormonálna antikoncepcia bráni dozretiu vajíčka a bráni oplodneniu. Počas užívania k potratom nedochádza, pretože nedochádza k oplodneniu. Samozrejme, ak sa užíva podľa návodu a doporučenia. ... Teoreticky si však viem predstaviť situáciu, že žena užije antikoncepciu tesne po ovulácii, dôjde k oplodneniu ale nedôjde k usídleniu vajíčka (nidácii), kvôli zmenám na maternicovej sliznici spôsobených antikoncepciou. Toto je snáď jediný prípad, kedy má antikoncepcia potenciál zahubiť nový vzniknutý život."

Odpoveď na tento argument je trochu komplexnejšia: V prvom rade je viac druhov hormonálnej antikoncepcie; nie každá hormonálna antikoncepcia bráni dozretiu vajíčka (ovulácii).[2]

Ďalej, pohlavné hormóny z titulu svojej definície ovplyvňujú orgány rozmnožovacej sústavy. Keď tento vplyv zovšeobecníme, môžeme nájsť tri mechanizmy, ktoré sa na antikoncepčnom účinku podieľajú: 1. inhibícia ovulácie, 2. znemožnenie uhniezdenia oplodneného vajíčka (abortívny účinok^[3]), 3. zmeny (zhustenie) cervikálneho hlienu.
Odhaduje sa, že znemožnenie uhniezdenia a nepriepustnosť hlienu pre spermie sú marginálnymi mechanizmami, nakoľko väčšinou k ovulácii nedochádza. Podčiarkujem slová zväčša a odhaduje sa. To znamená, že ovulácia môže nastať (koniec koncov, pán doktor sám túto možnosť pripúšťa) a vtedy hormonálna antikoncepcia účinkuje mechanizmom 2 a 3. Či dôjde k oplodneniu a následnému skorému potratu sa užívateľka antikoncepcie nikdy nedozvie. A zatiaľ čo v prípade spomínaných spontánnych potratov fertilných pohlavne žijúcich žien ide o jav náhodný, v prípade skorých potratov užívateliek antikoncepcie ide o jav s priamou zodpovednosťou človeka, počnúc samotnou ženou, jej partnerom, gynekológom, ktorý antikoncepciu predpísal, lekárnikom, ktorý antikoncepciu zabezpečil, farmaceutickou firmou, ktorá stojí niekde na začiatku so svojou biotechnologickou know-how, a koniec koncov celou spoločnosťou, ktorá je voči tomu nemá. Preto o tom treba hovoriť a písať, preto prišlo vyjadrenie Subkomisie KBS pre bioetiku. Z jednoduchej úcty k pravde.

Ďalej, tvrdenie, že "... klasická hormonálna antikoncepcia, ak sa užíva podľa návodu znižuje počet [potenciálne] potratených detí tým, že bráni ovulácii" je absurdné. Predovšetkým preto, čo som už uviedol vyššie ohľadom spontánneho potratu: spontánny potrat, hoci ide o nežiaduci jav, deje sa v prírode náhodne. Nenesie v sebe morálny aspekt, nakoľko nevyplýva z priamej zodpovednosti človeka.

MUDr. Záhumenský sa ďalej vyjadruje k inému vážnemu riziku užívania hormonálnej antikoncepcie, a síce tvorbe žilovej trombózy: "ak žena trpí nepoznanou vrodenou poruchou zrážania krvi v zmysle zvýšenej zrážanlivosti, má zvýšenú šancu pre vznik závažných komplikácii pri braní antikoncepcie, ale pozor, v tehotnosti bude mať tú šancu až 2x". K tomuto sa mi žiada dodať, že porovnávame neporovnateľné: zatiaľ čo priemerná fertilná žena, ktorá pohlavne žije, je tehotná 2-3 krát počas života (t.j. obdobie zvýšenej starostlivosti tvorí cca 3*9 mesiacov), užívanie hormonálnej antikoncepcie, a teda rizikové obdobie, môže trvať až niekoľko rokov!

Ďalej autor tvrdí, že v konečnom dôsledku je lepšie, keď sa na poruchu zrážania krvi príde počas užívania hormonálnej antikoncepcie, nakoľko sa 'žilová trombóza v tom prípade lepšie zvláda', a 'aspoň sa na to príde ešte pred plánovanou graviditou'[4] , aby o pár viet neskôr toto tvrdenie negoval, keď vlastne pripúšťa, že vyšetrenie krvi na poruchu zrážanlivosti u žien plánujúcich graviditu je k dispozícii.[5]

Autor sa ďalej prikláňa k všeobecne rozšírenému, ale mylnému názoru, že "Najlepšou prevenciou umelých potratov je účinná antikoncepcia." Naopak, široko dostupnou antikoncepciou a s tou súvisiacou rastúcou promiskuitou, sa automaticky zvyšuje celkový počet zlyhaní antikoncepcie a z toho súvisiacich neočakávaných tehotenstiev, ktoré môžu končiť umelým potratom.

Nie je mojím cieľom spochybňovať odbornosť pána doktora, ani netvrdím, že by pri písaní článku konal so zlým úmyslom. Chcem len poukázať na fakt, ako možno nesprávnou interpretáciou faktov z biologických a medicínskych vied dospieť k nesprávnym (hoci väčšinovým) názorom, a poukázať na tie nesprávne interpretácie a závery, ktoré v článku odzneli. Z jednoduchej úcty k pravde.
--