Čo je prvou úlohou štátu? Samozrejme bezpečnosť a ochrana občanov. Má na to rozsiahly aparát, inštitúcie a uzákonené procesy. Nakúpenie vakcíny, ktorá týmito procesmi neprešla a o ktorej výrobe riaditeľka Štátneho úradu na kontrolu liečiv povie, že nič nevieme, je rezignovanie štátu.
Je to prenesenie zodpovednosti na občana, ktorý síce nemá k dispozícii ŠUKL ani ministerstvo zdravotníctva, dokonca ani obvodnému lekárovi sa nevie dovolať, kvôli jeho vyťaženosti, no na druhej strane má k dispozícii internet, však áno? Takže niečo si zistí a rozhodne sa či si tú neregistrovanú vakcínu dá vpichnúť. Samozrejme po podpísaní, že si je vedomý, že naše národné a ani európske autority sa k tomu nevyjadrujú a negarantujú v podstate nič. Úplne nový level absurdnosti. Úplne nový level nekompetencie premiéra a jeho ministrov.
Okrem toho, je tu geopolitcký aspekt toho celého. Premiér si myslí, že keď napíše, že geopolitiku dáva pri tomto bokom, že geopolitika ostane bokom. Následne sa postaví pred lietadlo plné krabíc s nápisom Sputnik a spraví bombastickú tlačovku. Napíšem to takto: keby tomuto happeningu písal scenár veľvyslanec ruskej federácie na Slovensku, nevyzeralo by to veľmi odlišne.
Ok, aby som nebol iba nahnevaný mladý muž, (aj keď neviem, či som ešte nahnevaný, alebo už iba unavený) vnímam aj pozitívny, nazvem to Cibuľkovej efekt. A teda, že týmto šialeným krokom, sa posúva diskurz z otázky „Či sa dáme zaočkovať“ na „Čím sa dáme zaočkovať“. Či to vyváži tú eróziu dôvery v štát ako taký, tú nechuť ľudí vôbec participovať na fungovaní štátu, už nechám na čitateľovi. Ja idem zatiaľ googlovať niečo o Sputniku. Viete, či je to bezpečné a tak...
Zdroj titulného obrázku: TASR