Povinné očkovanie? Čo v diskusii chýba

Zdá sa, že vyjadriť názor na povinné očkovanie sa nedá bez toho, aby sa človek neocitol v nemilosti niektorého z táborov ľudí, ktorí sú paušálne za alebo proti očkovaniu. Napriek tomu sa o to pokúsim, a budem kritizovať oba tieto tábory.

Pokiaľ ide o názorovú skupinu, ktorá je proti očkovaniu, nie je jednoduché s ňou viesť diskusiu. Väčšinou nepočúvajú argumenty a taká diskusia potom nie je diskusiou, ale častokrát len ad hominem názorovou výmenou s cieľom presvedčiť protistranu, či hľadaní názorových spojencov.

Problémom týchto diskusií je aj fakt, že ak chceme diskutovať o infekčných ochoreniach, epidemiológii či fungovaní imunitného systému, je potrebné, aby obe strany správne chápali a ovládali pojmový aparát problematiky, s ktorým chcú narábať. A to tiež nie je vždy samozrejmosť. Názorová strana proti očkovaniu zvykne byť tiež vnútorne, azda nevedome, poháňaná určitými protisystémovými náladami a to jej tiež neslúži príliš ku cti.

Odhliadnuc od toho, odporcovia očkovania predsa len nastoľujú určitú problematiku, ktorá nie je vždy odborníkmi uspokojivo zodpovedaná.

Nemyslím teraz názor, že by očkovanie spôsobovalo autizmus. Toto bolo viackrát vyvrátené.[1]
Nemám na mysli ani celkom legitímnu etickú otázku, čo robiť, ak sa pri výrobe vakcín používajú bunky z potratených ľudských plodov. Tomuto sa venuje dokument Pápežskej akadémie pre život.[2]

Mám na mysli celkom jednoduchú námietku, ktorú možno sformulovať nasledovne: kde je rozumná hranica, medzi chránením života pred závažnými epidemiologickými ochoreniami a prehnaným vakcinačným "dopingom" na strane druhej? Nechcem menovať žiadne konkrétne ochorenie, faktom je, že kalendár povinného očkovania v SR sa oproti rokom nášho detstva rozšíril, a nie som si vedomý toho, že by sme v tej dobe čelili takým epidémiám, aby to bolo tak nevyhnutné, azda s výnimkou príležitostných žltačiek v školských zariadeniach.[3] Nestali sme sa tak trochu obeťou biotechnológií a zároveň šikovného farmaceutického lobingu? Áno, moja kritika smeruje teraz do radov zdravotníkov. A nemali by sme si zakrývať oči, že nevieme, o čo ide, veď sa s tým stretávame denno-denne.[4]

Na základe akých kritérií sa posudzuje, či bude očkovacia látka zaradená do povinného očkovacieho kalendára? Prečo sú rozdiely v povinnom očkovaní v jednotlivých štátoch aj v rámci EU? Toto sú legitímne otázky, ktoré sa môžeme pýtať, a nemusíme byť hneď onálepkovaní za prívržencov antivakcinačného hnutia.

Čierno-biela ideologická diskusia, kde sa zdá byť priestor len na jednomyseľný názor za alebo proti očkovaniu, by sa tak mohla posunúť do úplne inej - medicínsko-právnej roviny: očkovanie áno, ale do akej miery, za akých okolností?

Hodnoverné odpovede sa však budú hľadať ťažko. Aj v medicíne totiž panuje dojem, že všetko čoho je viac, je automaticky lepšie.[5] Ak sa nám to aj podarí preklenúť a očistíme klinické dáta od mylných interpretácií hlavného prúdu, zistíme nakoniec, že toho veľa nevieme. Ale tak to vo vede býva. Môže nás to viesť k väčšej skromnosti. A v neposlednom rade naučiť sa nebáť si klásť aj ťažké otázky. To je vec, ktorá sa z odborných kruhov veľakrát úplne vytratila.