Ad: Ako byť slobodnejší lekárnik

Keď som pred tromi rokmi písal analýzu Ako byť slobodnejší lekárnik, niektorí mi vyčítali, že v nej obhajujem sieťové lekárne respektíve silných hráčov v zdravotníckom biznise. Nebolo to mojím cieľom. Stále si myslím, že nie je fundamentálny rozdiel medzi tým, či je vlastníkom lekárne lekárnik, iný podnikateľ (ne-zdravotník) alebo ide o sieť lekární. Neetické veci či podvody sa "dajú robiť" vo všetkých troch prípadoch. Priznávam však, že som mal pri tvorbe analýzy príliš zidealizovanú predstavu o slobodnom trhu.

V praxi totiž lekárnici ako zamestnanci lekárne nemajú skoro žiaden vplyv na chod lekárne. O všetkých dôležitých veciach sa totiž rozhoduje na iných pozíciách, kde hrajú rolu peniaze, vplyv marketing a kontakty. Je to škoda. Nie, nemyslím si, že by farmaceuti mali fušovať do remesla niekomu, kto vyštudoval marketing a je za to v rámci zdravotníckeho zariadenia zodpovedný. Len sa mi zdá, že sa týmto prílišným atomizovaním kompetencií stráca zodpovednosť za celok. A s tým je potrebné niečo robiť. Nemyslím, že je to len problém zdravotníctva. Je to problém celej ekonomickej spoločnosti. Študujeme, aby sme boli pripravení po technickej stránke zapadnúť do súkolia hospodárstva toho ktorého odboru, ale úplne sa vytráca vzdelávanie, ako pracovanie na svojom charaktere, kultivovanie človeka. Byť poctivým, spravodlivým, férovým voči ostatným. To sa už nenosí. Som za slobodný trh a konkurenciu, ale zároveň za solidaritu a spravodlivosť v biznise, férové pracovné podmienky, spravodlivú mzdu či kolegialitu.

Čitateľ si možno povie, že tu riešim pseudoproblém, veď lekárňam sa musí dariť ako nikdy predtým, vyrastajú ako huby po daždi, tak aká lekárnická nesloboda? Opak je pravdou. Nechcem to paušalizovať, ale hovorí sa, že mnohé lekárne žijú len z tzv. reexportu liekov (predaj do zahraničia). Nemám nič proti voľnému pohybu tovarov a služieb, lieky sú však predsa len trochu špecifická komodita. Vďaka reexportu, ktorý je viac-menej problémom v celej EU, sa distribúcia stáva neprehľadnou a v niektorých krajinách boli zaznamenané falzifikáty niektorých liekov.[1] Nehovoriac o tom, že môže dôjsť aj k inému znehodnoteniu napr. porušením skladovacích podmienok a podobne. Myslím, že na to postupne Brusel príde. Ale na Slovensku je to takto: ministerstvo sľúbi ľuďom lacnejšie lieky než vo väčšine krajín EU (volá sa to referencovanie cien liekov), ale už nedopovie, že vďaka tomu ich môže byť u nás nedostatok. Navyše pomer úhrady zdravotnou poisťovňou a následný doplatok pacienta sú úplne inou kapitolou. Situácia vyhovuje znovu len silným hráčom, ktorí lieky zvláštnym mechanizmom pomocou lekární a drobných distribučných spoločností vyvážajú do zahraničia. A aby nebolo pochýb, vložia to aj do nového zákona o Lieku: "Lekárenská starostlivosť zahŕňa: i) výmenu, predaj a spätný predaj liekov držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov alebo inému držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti."[2] Lobing skrátka funguje.

Kde je v tomto celom vzorci lekárnik, ktorý má tvoriť súčasť zdravotnej starostlivosti? Nikde. Je len radovým zamestnancom, v tom horšom prípade zneužitým, ak takéto chytráctvo ešte zastrešuje "odbornou licenciou".

Ale tú otázku možno rozšíriť aj na iné profesie: kde sú v tomto vzorci právnici, predkladatelia zákona, poslanci, vplyvní podnikatelia? Kto poťahuje nitkami, hýbe chobotnicou, pomyselným Leviatanom? Zdá sa mi, že každý na svojom piesočku spraví svoju mravenčiu "úradnícku" robotu, ale už s minimálnou zodpovednosťou za celok.

Platí to pre všetky profesie či povolania: slobodný trh je fajn, ale mení sa na chaos, pokiaľ jeho jednotliví aktéri nebudujú charakter a neusilujú o spoločné dobro pri svojom podnikaní. Iba tak môžeme posunúť jednotlivé oblasti spoločnosti, napr. naše zdravotníctvo, k spravodlivejším a solidárnejším podmienkam.