Medicína ako naše slobodné umenia

Druhá polovica septembra je na univerzitách, v akademickej obci, tradične obdobím zápisu študentov do nového ročníka a začiatkom nového školského roka.

Odznie znovu množstvo príhovorov a privítaní. Mnohé z nich prečkajú študenti v netrpezlivosti a s nezáujmom; neviem, prečo je to tak. Je možné, že akademická obec na Slovensku nemá čo mladým ponúknuť, ako aj to, že mladým zase chýba ochota počúvať.

Čo by v tomto zmysle mohlo zaznieť na fakultách medicíny? Neviem posúdiť, ale viem, čo mi v každodennej zdravotníckej praxi ako farmaceutovi chýba: apel na to, že biotechnologický pokrok nemá byť tou hlavnou hybnou silou medicíny, ako by sa niekto nazdával. Že ona má oveľa väčší, humanitný aspekt, než sme ochotní pripustiť.

Prednedávnom som sa dostal k článku doktora Leunga z Univerzity v Hongkongu, ktorý práve toto kladie pri výučbe medicíny do popredia. S jeho súhlasom ho tu uverejňujem a ďakujem Matúšovi Sitárovi za pomoc s prekladom.

Medicína ako naše slobodné umenia
Dr. Gilberto KK LEUNG

Slobodné umenia vznikli v starovekom Grécku ako súhrn znalostí, ktoré boli považované za nevyhnutné pre slobodného človeka. Nie všetci študenti majú príležitosť na štúdium slobodných umení prv, než nastúpia na fakultu medicíny. Niektorí sa k tomu stavajú s nezáujmom, iní sú v údive a v nadšení. Málokto si na fakulte uvedomuje, že medicína je pre nás vlastne niečo ako slobodné umenia.

Trivium, ktoré pozostávalo z gramatiky, rétoriky a logiky, spolu s Quadríviom pozostávajúcim z geometrie, hudby, astronómie a aritmetiky, bolo sedem slobodných umení v stredoveku. Tieto sa rozvinuli do moderného kurikula, ktoré dnes zahŕňa literatúru, prírodné vedy, cudzie jazyky, dejiny, filozofiu a umenie. V Severnej Amerike je vzdelanie v slobodných umeniach na strednej škole odporúčanou prípravou pred nástupom na medicínu. Jeho cieľom je nielen odovzdávanie všeobecných vedomostí, ale aj tréning intelektu a kultiváciu duše.

Medicína aj slobodné umenia si u vzdelaného človeka cenia rovnaké atribúty. Vďaka čomu lekár spozoruje bledosť a anémiu, diagnostikuje alkoholizmus a depresiu u jedného pacienta, a skrytý tumor u iného? Zmysel pre detail, schopnosť globálneho posúdenia poznaných faktov, usporiadané myslenie, informované a včasné rozhodovanie sa, to sú veci, ktoré robia kompetentného lekára. Tieto vlastnosti rovnako podporuje aj vzdelávanie v slobodných umeniach a pripravuje absolventov na dráhu budúcich politikov, inžinierov, bankárov alebo akademikov. Obe tieto kurikulá v študentoch pestujú vycibrený intelekt a praktické zmýšľanie, ktoré ďaleko presahujú obyčajné zhromažďovanie informácií.

Obe zdôrazňujú aktívne narábanie so znalosťami. Učenie sa je celoživotný a pestrý proces. Pár rokov na univerzite do človeka nenaleje všetko, čo potrebuje vedieť. Študent slobodných umení sa učí, ako sa učiť a ako sa vzdelávať aj roky po tom, čo si obliekol promočný talár. Vidieť veci v kontexte a nastúpiť na cestu kontinuálneho sebavzdelávania si vyžaduje aj medicína od tých, čo ju praktizujú. Atmosféra na fakultách medicíny sa mení a študenti už nie sú pasívnymi prijímateľmi faktov.

A medicína je kreatívnou práve tak ako aj slobodné umenia, keď podporujú vzájomnú výmenu plodných nápadov. Keď opisujeme vývoj od Mendelovej práce s krížením hrachu po génovú terapiu, alebo estetiku Peiovej pyramídy v Louvri, poskytujeme našim študentom náhľad ako školené a tvorivé myslenie dokáže prekvapiť a priniesť úžitok. Zatiaľ čo študent slobodných umení si občas môže zamieňať kreativitu za nonkonformnosť, študenti medicíny by si mali uvedomovať svoj potenciál a záväzok pri transformácii nielen medicínskej praxe, ale aj sveta celkovo.

Medicína sa má aj vyučovať ako sa vyučujú slobodné umenia. Schopnosti kritického vyhodnocovania faktov a argumentov stoja a pôsobia vysoko nad obyčajným zhromažďovaním informácií. Či nás medicína založená na dôkazoch vedie k lepšej starostlivosti o pacienta, je otázka, ktorá prežije životnosť našich obľúbených vedeckých časopisov. Nepopierateľne však podnietila naše hlavy, aby začali jasne a samostatne rozmýšľať, keď čelíme skresleniam a dogmám. Čo dáva medicíne jedinečnosť voči ostatným vedám, v tomto ohľade, je fakt, že medicína, nie je presne povedané vedou, resp. nie exaktnou vedou, ale skôr umením, založeným na vede. Slobodné umenia nás vedú k tomu, aby sme v neistom svete žili s istotou. V medicíne sa učíme robiť ťažké rozhodnutia na základe neúplných informácií, vždy zvažujúc prínos a riziko pre pacienta, uprostred vnútorných dialógov medzi svedomím a egom. V tejto symfónii ľudskej situácie znejú slobodné umenia a medicína vo vzájomnej ozvene; ich študenti sa musia učiť zvládať jej lyrickú i matematickú krásu - zákonitú, ale nikdy nie rovnakú, triezvo vášnivú, premyslenú i spontánnu.

Vzdelanie v slobodných umeniach nám osvetľuje súdržnosť a vzťahy medzi jednotlivými aspektmi nášho života. Človek si uvedomí, že krajina môže nájsť korene svojho nešťastia v ekonomických, politických, náboženských alebo kultúrnych konfliktoch. Lekári musia podobne očakávať vzájomnú súhru medzi fyzickým ochorením a psychikou svojich pacientov, a predpísať liečbu zlučiteľnú s existujúcimi etickými štandardami, zdrojmi, ako aj očakávaniami zainteresovanej rodiny a spoločnosti. Bez celistvého pohľadu sa skrátka nezaobídeme.

Nehlásime sa však k tomuto všetkému ako už osvietení učitelia medicíny? Áno, ale zatiaľ len, aby sme vychovávali lepších lekárov. No len vtedy, ak medicínu pozdvihneme na úroveň explicitného a úplného vzdelania pre jednotlivcov, môžeme vychovať lepších lídrov, občanov, kolegov, učiteľov, manželov/manželky, rodičov a priateľov. Ide o viac než len o utilitárny zisk. Medicína nám ukazuje, že práca a povinnosti môžu byť zábavné, že naša pominuteľná existencia je cenná a zázračná; rovnako ako logika odhaľuje vtip paradoxov a geometria privádza v úžas pri pohľade na skrytú krásu lístia v prvý letný deň.

Chápať medicínu ako samostatné slobodné umenie alebo ako súčasť kurikula slobodných umení, nie je o vzájomnom porovnávaní či požičiavaní si jeden od druhého. Medicína má sama v sebe mnohé prvky vzdelávania v slobodných umeniach. Čo je však dôležité, a čo chýba, je vedomie, že je to tak. Toto vedomie musí byť artikulované a spoločné tak študentom ako aj učiteľom.

Medicína v minulosti trpela pre rigidné kurikulum a neúprosnú túžbu stiahnuť (alebo skôr nahrať) starobylé bajty nepoužiteľných informácií. Tento rozchod medzi vzdelávaním a praktickou aplikáciou pod maskou učenosti nebol pre lekárov dobrou prípravou na tento stále sa meniaci a občas aj nepriateľský svet. Teraz, keď sme vyzbrojení základnými a voliteľnými modulmi, obdarení rozšíreným kurikulom a prebudení voči potrebám našich lekárov a verejnosti, niet príhodnejšieho času povedať, čo vyučovanie medicíny v Hongkongu môže a musí urobiť: dať zrod našim ešte nenarodeným slobodným umeniam - aby naši absolventi boli v budúcnosti slobodní ľudia.
--

pôvodný článok Medicine as our liberal arts. THE HONG KONG MEDICAL DIARY, AUG 2009: VOL.14, NO.8