(Venované M. D.)

Predtým ako začne tvoriť,
materiál pozbiera,
tém, nápadov celé hory –
to je život blogera.

Inšpirácia sa skrýva
občas celé mesiace
a keď bdie, je vrtošivá,
hryzie, priaha do práce.

Vtedy je ten správny moment
ulapiť sa papiera,
makať, písať, nuž... no comment.
To je život blogera.

Keď je článok napísaný,
treba sa s ním ešte hrať,
upraviť ho, zbrúsiť hrany,
uhladiť a učesať.

Potom príde zverejnenie.
Krehká sebadôvera
na chvíľočku jemne spevnie.
To je život blogera.

Na webe to zrazu žije.
Pod článkom sa hromadia
siahodlhé diskusie
logického poradia.

Diskutéri, skvelí chlopi,
perlia zrána, zvečera,
kde sa v nich tá múdrosť kopí?!
Ach, psí život blogera!

Geniálni diskutéri
zistia z textu na pohľad
autorov vek, váhu, miery,
farbu očí, ročný plat,

ambície, sny a plány,
frajerku či partnera,
zadaný či nezadaný...
Ťažký život blogera!

Sťahujú sa nad ním chmáry,
hneď uvidí, čo je päť.
Nastupujú slovíčkari,
čo furt majú odpoveď.

Konšpirácie sa valia,
vytráca sa dôvera.
Jedni hania, druhí chvália.
To je život blogera.

Skúmajú ho z každej strany
(z akých zdrojov, vie len Boh),
až je popoťahovaný
po stránkach a po weboch.

Diskutéri hudú svoje,
spravia rýchle závery,
potom vedú slovné boje
a zlíznu to... Blogeri.

Ani slychu, ani vidu –
v rámci tohto virvaru –
na čo všetko sfleku prídu
ľudia chtiví bulváru.

Len mať info, staré, nové,
jak ten autor vyzerá,
je novinár, či len človek?
Ťažký život blogera!

Nuž musí byť otužilý.
Vždy je to však pekný dar,
keď sa nájde dáky milý
obhajobný komentár.

Každý autor, to viem isto,
v mene vlastných zámerov
musí zostať realistom.
To je život blogerov.

Pripomienky z radov ľudu
plné zlých i pekných slov
vždy tu boli a vždy budú,
treba ich brať s rezervou.

Márne robia toľký vietor,
v nervoch hryzú do pera.
My vieme, že u nás nieto
nad dobrého blogera.